Vatikán (30.
novembra, RV) -Stredajšia generálna audiencia vo Vatikáne sa konala v Aule
Pavla VI. Pápež Benedikt XVI. sa vo svojej katechéze zameral na život a pôsobenie
Efréma Sýrskeho, ktorý sa narodil v Nisibis okolo roku 306 v kresťanskej rodine. Vyrastal
pri tamojšom biskupovi Jakubovi a spolu s ním založil v tomto meste teologickú školu.
Po vysvätení za diakona žil intenzívnym životom v miestnej kresťanskej komunite až
do obdobia keď Nisibis padlo do rúk Peržanov. Emigroval do Edessy, kde pokračoval
v kázaní. Tu aj zomrel v roku 373 ako obeť nákazy morom pri ošetrovaní chorých. Ako
uviedol Svätý Otec, “takto sa jasne ukazuje v jeho kultúrnej osobitosti
spoločná základná kresťanská identita: viera, nádej, - táto nádej, ktorá umožňuje
žiť chudobne v tomto svete, vkladajúc celú svoju nádej v Pána - a nakoniec láska,
až po darovanie seba samého pri opatere chorých na mor. Svätý Efrém nám zanechal veľké
teologické dedičstvo. Osobitosť jeho diela spočíva v tom, že sa tu stretáva teológia
s poéziou. Efrém bol veľkým básnikom a prezentoval svoju teológiu z veľkej časti v
poetickej forme. Poézia mu umožnila prehĺbiť teologickú reflexiu prostredníctvom paradoxov
a obrazov. Jeho teológia sa tým zároveň stáva liturgiou, dostáva podobu hudby. Bol
naozaj veľkým skladateľom a hudobníkom. Teológia, poézia, spev a oslava Boha idú ruka
v ruke, a práve vďaka tomuto liturgickému charakteru u Efréma jasne žiari božia pravda.
Vo svojom hľadaní Boha, vo svojom teologickom bádaní, kráča cestou paradoxu a symbolu.
Vo veľkej miere uprednostňuje protikladné obrazy, pretože mu pomáhajú zvýrazniť Božie
tajomstvo.“
Príležitosť generálnej audiencie využil Benedikt XVI. aj na
výzvu k blížiacemu sa Svetovému dňu boja proti aidsu, ktorý pripadá na 1. decembra.
“Som duchovne blízko tým, čo trpia touto strašnou chorobou a tiež
ich rodinám, osobitne tým, ktorých postihla strata najbližších,” uviedol Svätý
Otec a dodal: “Všetkých uisťujem o svojej modlitbe. Chcem okrem toho povzbudiť
všetky osoby dobrej vôle znásobiť úsilie na zastavenie šírenia vírusu HIV, zamedziť
opovrhovaniu, ktoré často padá na postihnutých, a postarať sa o chorých, osobitne
o tých, čo sú ešte v detskom veku.“
V sobotu na verejnom konzistóriu v Bazilike
sv. Petra pápež Benedikt XVI. kreoval 23 nových kardinálov a odovzdal im tituly a kardinálske
birety. Vo svojom príhovore poukázal na to, že univerzalita, katolíckosť Cirkvi sa
odráža aj v zložení kolégia kardinálov – mnohí sú pastiermi diecéznych komunít, ďalší
pôsobia v priamej službe apoštolskému stolcu a ostatní vykonávajú svoju službu v špecifických
pastoračných sektoroch. Benedikt XVI. zdôraznil, že dobre vie, koľko námahy a obetavosti
si dnes vyžaduje starostlivosť o duše. Vzhľadom na tieto okolnosti s o to vzácnejším
pocitom vyjadril ocenenie za vernú službu, ktorú noví kardináli už mnoho rokov konajú
v rôznych cirkevných oblastiach. Službu, ktorú sú menovaním do kardinálskej hodnosti
povolaní vykonávať s ešte väčšou zodpovednosťou, v najužšom spoločenstve s biskupom
Ríma. „Evanjelista Marek nám pripomína, drahí a ctihodní bratia, že každý pravý
učeník Krista môže túžiť iba po jedinej veci – zdieľať jeho utrpenie, bez toho, aby
očakával nejakú náhradu,” pripomenul Svätý Otec kardinálom. Kresťan je podľa jeho
slov “povolaný prijať stav sluhu, nasledujúc Kristove kroky, teda obetujúc
svoj život nezištne pre druhých. Nie túžba po moci a úspechu, ale pokorné darovanie
seba samého pre dobro Cirkvi – toto má charakterizovať každé naše gesto a každé naše
slovo. Skutočná kresťanská veľkosť vskutku nespočíva v ovládaní, ale v službe. Ježiš
dnes opakuje každému z nás , že On „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil
a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10,45). Toto je ideál,
ktorý má orientovať našu službu, drahí bratia. Vstupujúc do kolégia kardinálov vám
Pán zveruje službu lásky: lásky pre Boha, lásky pre svoju Cirkev, lásky k bratom s bezpodmienečnou
oddanosťou, „usque ad sanguinis effusionem“ – až po vyliatie vlastnej krvi.”
V nedeľu
pápež Benedikt XVI. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne predsedal slávnostnej svätej
omši spolu s novými kardinálmi, ktorým pri tejto príležitosti odovzdal kardinálsky
prsteň. Vo svojej homílii hovoril o scéne ukrižovania v štyroch evanjeliách, ktorá
predstavuje moment pravdy, v ktorom sa roztrhne „chrámová opona“ a zjavuje
Svätého medzi svätými. „V ukrižovanom Ježišovi sa prejavuje Božie zjavenie maximálnym
možným spôsobom, pretože Boh je láska, a smrť na kríži je najväčším aktom lásky v dejinách.
Preto v kardinálskom prsteni, ktorý o chvíľu odovzdám novým členom kardinálskeho kolégia,
je znázornené práve ukrižovanie. Toto, drahí bratia kardináli, bude pre vás vždy pozvaním
k tomu, aby ste nezabudli akého kráľa ste služobníkmi, na aký trón bol on povýšený
a ako bol verný do konca, aby zvíťazil nad hriechom a nad smrťou mocou božieho milosrdenstva.
Matka Cirkev, Kristova nevesta, vám darúva toto znamenie ako pamiatku svojho Ženícha,
ktorý ju miloval a daroval jej seba samého (por. Ef, 5, 25). Takto, keď budete nosiť
kardinálsky prsteň, budete aj vy vždy povolaní dávať vlastný život pre Cirkev.“–ľr-