Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Efrém Sýrsky
Vatikán (28. novembra, RV) – Dnešná generálna audiencia vo Vatikáne sa konala
v Aule Pavla VI. Pápež Benedikt XVI. sa v dnešnej katechéze zameral na osobnosť sv.
Efréma. Zhromaždeným pútnikom, prichádzajúcim do Ríma z rozličných krajín, sa prihovoril
nasledovne:
„Drahí bratia a sestry, dnes je rozšírený názor, že
kresťanstvo je európskym náboženstvom, ktoré neskôr exportovalo kultúru tohto kontinentu
do iných krajín. No skutočnosť je omnoho komplexnejšia, pretože korene kresťanského
náboženstva spočívajú v Starom zákone a teda v Jeruzaleme a v semitskom svete. Kresťanstvo
stále čerpá z tohto starozákonného koreňa. Aj jeho šírenie v prvých storočiach sa
dialo rovnako smerom na západ, do sveta grécko-latinského, kde potom vytvorilo európsku
kultúru, a rovnako aj smerom na východ, až do Perzie a Indie. Tu sa sformovalo kresťanstvo
v inej kultúre, v semitských jazykoch s vlastným výrazom a kultúrnou identitou. Aby
som poukázal na túto kultúrnu rozmanitosť jedinej kresťanskej viery v jej počiatkoch,
hovoril som v katechéze minulú stredu o predstaviteľovi tohto odlišného
kresťanstva, o perzskom mudrcovi Afrahatovi, ktorý je dnes takmer neznámy.
Pokračujúc v tejto línii chcem dnes hovoriť o svätom Efrémovi Sýrskom, ktorý
bol najvýznamnejším predstaviteľom kresťanstva sýrskeho jazyka.“
Efrém
sa narodil v kresťanskej rodine okolo roku 306 v Nisibis. Vyrastal popri Jakubovi,
biskupovi Nisibis, a spolu s ním založil v tomto meste teologickú školu. Po vysvätení
za diakona žil intenzívnym životom v miestnej kresťanskej komunite až do roku 363,
keď Nisibis padlo do rúk Peržanov. Emigroval do Edessy, kde pokračoval v kázaní. Tu
aj zomrel v roku 373 ako obeť nakazenia morom pri ošetrovaní chorých. Nevie sa s istotou,
či bol mníchom, ale určite zostal diakonom až do svojej smrti a žil v čistote a chudobe. „Takto
sa jasne ukazuje v jeho kultúrnej osobitosti spoločná základná kresťanská identita:
viera, nádej, - táto nádej, ktorá umožňuje žiť chudobne a panensky v tomto svete,
vkladajúc celú svoju nádej v Pána - a nakoniec láska, až po darovanie seba samého
pri opatere chorých na mor. Svätý Efrém nám zanechal veľké teologické
dedičstvo. Osobitosť jeho diela spočíva v tom, že sa tu stretáva teológia s poéziou.
Efrém bol veľkým básnikom a prezentoval svoju teológiu z veľkej časti v poetickej
forme. Poézia mu umožnila prehĺbiť teologickú reflexiu prostredníctvom paradoxov a
obrazov. Jeho teológia sa tým zároveň stáva liturgiou, dostáva podobu hudby. Bol naozaj
veľkým skladateľom a hudobníkom. Teológia, uvažovanie o viere, poézia, spev
a oslava Boha idú ruka v ruke, a práve vďaka tomuto liturgickému charakteru
u Efréma jasne žiari božia pravda.“
Benedikt XVI. ďalej predstavil
Efrémovu poetickú teológiu na troch príkladoch z jeho diela. Prvý úryvok, ako predznamenanie
k blížiacemu sa Adventu, vybral z Efrémových hymnov Na narodenie Krista. Takto píše
Efrém, upriamujúc svoju pozornosť na Pannu Máriu:
„Pán prišiel v nej, aby
sa urobil sluhom. Slovo prišlo v nej, aby jej mlčky spočinulo v lone. Blesk
prišiel v nej, aby neurobil najmenší hluk. Pastier prišiel v nej, a hľa,
narodený Baránok, čo ponížene plače. Pretože lono Márie prevrátilo úlohy. Ten,
čo stvoril všetky veci, prišiel medzi ne, no ako chudobný. Najvyšší
prišiel v Márii, no vstúpil k nej pokorne. Žiara prišla v nej, no
odetá do biednych šiat. Ten, čo štedro udeľuje všetko, poznal,
čo je hlad. Ten, všetkých napája, poznal, čo je smäd. Nahý
a bez ničoho vyšiel z nej, ten, čo zaodieva všetko.“ (De nativitate,
11, 6-8)
Ako druhý úryvok Svätý Otec vybral časť z Efrémovho duchovného hymnu,
v ktorom poeticky spája postavu Adama v raji s Kristom v Eucharistii. V treťom poetickom
vstupe si prítomní veriaci vypočuli začiatok hymnu o perle, v ktorom autor hovorí
o perle ako symbole bohatstva a krásy, ktoré ukrýva viera. Efrém, hoci je tak časovo
vzdialený a zasadený v inej kultúre, je podľa slov Svätého Otca aj dnes plne aktuálny
pre život rozličných kresťanských cirkví. Objavujeme ho na prvom mieste ako teológa,
ktorý vychádzajúc zo Svätého písma, básnicky reflektuje tajomstvo vykúpenia človeka,
uskutočneného Kristom, vteleným Božím Slovom. Básňam a liturgickým hymnom Efrém dáva
náučný a katechetický charakter, ide tu o teologické hymny, vhodné pre prednes alebo
liturgický spev. Efrém si týmito hymnami pomáhal pri príležitostiach liturgických
osláv k šíreniu cirkevnej náuky. Vo svojej dobe sa tieto hymny ukázali byť mimoriadne
účinnými katechetickým prostriedkom pre kresťanské spoločenstvo.
„Práve
spievajúc, oslavujúc, vzdávajúc Bohu chválu, vnímame nielen krásu, ale aj pravdu viery.
Takto stretávame zosobnenú Pravdu – Krista. Významná je Efrémova úvaha na
tému Boha Stvoriteľa: nič v stvorenstve nie je osamotené, a svet je popri Svätom písme
tiež akousi Božou Bibliou. Keď človek používa svoju slobodu nesprávnym spôsobom, prevracia
tento poriadok vesmíru. Pre Efréma je dôležitá úloha ženy. Spôsob,
akým o nej hovorí, vždy inšpiruje k citlivosti a úcte. Prebývanie Ježiša v lone Márie
úžasne pozdvihlo dôstojnosť ženy. Pre Efréma, tak ako niet vykúpenia bez Ježiša, tak
niet ani vtelenia bez Márie. Božské a ľudské dimenzie tajomstva nášho vykúpenia sú
prítomné v Efrémových textoch. V poetickej podobe a so zásadne biblickými obrazmi
anticipuje teologický kontext a istým spôsobom aj samotný jazyk veľkých kristologických
definícií koncilov piateho storočia. Efrém, ktorého kresťanská tradícia
poctila titulom «lýra Ducha Svätého», zostal diakonom svojej cirkvi po celý život.
Bola to voľba rozhodujúca a typická: bol diakonom, teda služobníkom, ako v liturgickej
službe, tak ešte radikálnejšie v láske ku Kristovi, ktorú vyspieval neporovnateľným
spôsobom, ako aj v láske voči bratom, ktorých privádzal so zriedkavým majstrovstvom
k poznaniu Božieho zjavenia.“
Príležitosť generálnej audiencie
využil Benedikt XVI. aj na výzvu k blížiacemu sa Svetovému dňu boja proti aidsu, ktorý
pripadá na 1. december: „Som duchovne blízko tým, čo trpia touto strašnou
chorobou a tiež ich rodinám, osobitne tým, ktorých postihla strata najbližších. Všetkých
uisťujem o svojej modlitbe. Chcem okrem toho povzbudiť všetky osoby dobrej
vôle znásobiť úsilie na zastavenie šírenia vírusu HIV, zamedziť
opovrhovaniu, ktoré často padá na postihnutých, a postarať sa
o chorých, osobitne o tých, čo sú ešte v detskom veku.“
Po
záverečných pozdravoch adresovaných osobitne mladým, chorým a mladomanželom, Svätý
Otec pripomenul blížiaci sa sviatok sv. apoštola Ondreja a udelil všetkým prítomným
apoštolské požehnanie. -jb-