Očami viery, vedy a kultúry: Pastorácia starých a chorých

To, čo vidíš na starých a chorých, môžeš čakať aj na sebe – slová, ktoré aj napriek ich pravdivosti nechávajú stále toľko ľudí voči potrebám starších ľahostajnými. A pritom práve starí ľudia sú tí, ktorí pomoc potrebujú. Pre spoločnosť urobili veľa, odpracovali kus života, vychovali deti. Nenadarmo sa hovorí, že voči starým ľuďom by sme mali mať úctu – oni sú prameňom skúseností, múdrosti, poznania. So starobou ide však často ruka v ruke aj choroba, bolesť, utrpenie, beznádej, samota. To sú aj najvážnejšie problémy, ktorými je potrebné sa zaoberať. Starí a chorí sa uzatvárajú do seba, niektorí sa práve vtedy obracajú k Bohu, iní sa pre svoje zúfalstvo voči Bohu búria. Tu nastupuje rodina, najbližší, či sociálni pracovníci a duchovní pastieri. Nezabudnuteľné je napríklad svedectvo Matky Terezy, ktorá venovala celý svoj život starostlivosti o starých, chorých a zomierajúcich. V našej rubrike dnes budeme hovoriť o pastorácii starých a chorých v súvislosti s medzinárodným kongresom, ktorý sa na túto tému nedávno uskutočnil v Ríme.

 
Svetová populácia starne, čo je fakt. Na svete je dnes celkovo asi 6,6 miliárd ľudí. V roku 2050 by sa malo toto číslo zvýšiť až na 9 miliárd. Také sú štatistické odhady a aj čísla, s ktorými pracuje Pápežská rada pre apoštolát zdravotníkov. Podľa jej výsledkov za rok sa na svete narodí asi 116 miliónov ľudí a zomrie 49 miliónov. Niektorí zomierajú náhle, nepripravení, bez akýchkoľvek príznakov, ale sú medzi nimi, samozrejme aj tí, ktorí zomierajú postupne a trpia. Smrť je pre nich vyslobodením. Toto číslo je veľké a so starostlivosťou o starých a dlhodobo chorých súvisia aj mnohé problémy. Priemerný vek sa zvyšuje. V rokoch 1950 – 1955 predstavoval na celom svete 47 rokov, v rokoch 2000 – 2005 to už bolo 65 rokov. Očakáva sa, že sa bude zvyšovať aj naďalej. Zaujímavé je, že čo sa týka priemernej dĺžky života, je na prvom mieste Japonsko. Hneď za ním nasleduje Taliansko, snáď aj vďaka jeho klimatickým podmienkam a moru, ktoré má dobrý vplyv na zdravie a teda aj dĺžku života.
 
XXII. medzinárodný kongres Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov

 
O tom, že veľmi dôležitý je v spomenutom smere životný štýl, sa hovorilo aj na XXII. medzinárodnom kongrese, ktorý bol pod záštitou spomínanej Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov na tému „Pastorácia v starostlivosti o starých a chorých“ od 15. – 18. novembra vo Vatikáne. Na kongrese sa zúčastnil a s príhovorom vystúpil aj páter Ján Ďačok – provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku. V príspevku analyzoval postmodernú víziu ľudského života, ktorá v bolesti, utrpení, v konečnej fáze, ba dokonca ani v smrti či v zomieraní zmysel nevidí a je ochotná prijať dokonca aj eutanáziu ako prostriedok pre ukončenie bolesti. Tento spôsob už legislatívne akceptovali niektoré krajiny. Zákon o eutanázii platí napríklad v Holandsku. Stanovuje, že stačí, ak konečné rozhodnutie o vykonaní eutanázie schvália dvaja lekári, oboznámení so stavom žiadateľa o smrť. K žiadosti je povinný sa vyjadriť aj právnik. Obavy vzbudzuje fakt, že podľa tohto nového zákona môžu eutanáziu vykonať aj u detí do 12 rokov, pokiaľ s tým súhlasia ich rodičia. Zákon o eutanázii tiež platí napríklad v americkom štáte Oregon.
Ako však zdôraznil vo svojom príhovore páter Ján Ďačok, akceptovať život znamená prijať ho so všetkým – prijať tiež jeho starobu, chorobu či smrť. Kto objaví krásu a veľkosť už v tomto živote s Kristom, bude sa ešte viac tešiť v prisľúbenom živote. Tento život však plynie spolu s chorobou, bolesťou, utrpením, starobou, aj samotnou smrťou.

 
Kongres a pápež Benedikt XVI.

 
Tento svet má mnoho smerov a tie boli aktuálne v rôznych historických obdobiach, čo je podľa Jána Ďačoka jeden z tých nesprávnych sociologicko – kultúrno - politických smerov a zrejme potrvá dlhší čas, kým si ľudia znovu uvedomia, že ísť takouto cestou je nesprávne a nebezpečné. Na kongrese sa tiež hovorilo o prevencii, o faktoroch, ktoré sú pre dĺžku života dôležité – ako životný štýl - a to sa týka všetkých vekových kategórií, no najmä starých ľudí.

 
“Pre dĺžku života je veľmi dôležitý životný štýl, nemáme zanedbávať telesný pohyb, čo patrí pre stredné, mladé ale aj pre pokročilé vekové skupiny, každý deň by sme mali prijať 1,5 litra až 2, to je veľmi dôležité.”

 
Účastníkov XXII. medzinárodného kongresu prijal aj pápež Benedikt XVI. Vo svojom príhovore uviedol, že staroba je poslednou etapou našej pozemskej púte, ktorá má rozličné fázy a každá z nich má svoje svetlá i svoje tiene: “Človek si kladie otázku, či má zmysel ľudská existencia, ktorá prechádza ťažkými stavmi, súvisiacimi so starobou a chorobou. Prečo pokračovať v obrane života a neprijať eutanáziu ako oslobodenie, keď sa choroba stáva takmer nezvládnuteľnou?“
Svätý Otec poukázal aj na to, že tieto otázky musí brať do úvahy každý, kto sprevádza chorých starých ľudí. Súčasná mentalita má tendenciu odsúvať na okraj trpiacich bratov a sestry, akoby boli iba „záťažou“ a „problémom“ pre spoločnosť. V boji proti týmto predsudkom môže podľa jeho slov výrazne pomôcť správne zameraná pastoračná starostlivosť: „V najťažších chvíľach by mal byť chorý človek v jej rámci povzbudený hľadať silu vo svojom ťažkom údele prostredníctvom modlitby a sviatostí. Byť obklopený bratmi vo viere, ktorí sú ochotní počúvať a zdieľať s ním jeho pocity. Toto je skutočným zmyslom pastoračnej starostlivosti o starých ľudí, zvlášť o tých, ktorí sú chorí.“
O ďalších témach, ktoré na kongrese zazneli, pokračuje opäť provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku páter Ján Ďačok.
 
“Ďalej sa poukázalo na to, že v starostlivosti je dôležitá nielen viera a láska, ale aj nádej. Má veľký význam. Tam kde klesá viera, sa zvyšuje obava, úzkosť, tam kde sa zvyšuje nádej zasa strach klesá. Nádej je akoby najmladšou sestrou viery a lásky. Viera sa prejavuje v konaní voči Bohu, praktický dôsledok viery, čiže láska. A viera a láska sú sprevádzané nádejou…”

 
K dôležitým témam, ktoré súvisia so službou pre starých a chorých, sa vyjadril aj predseda Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov kardinál Javier Lozano Barragán vo svojom diskusnom príspevku na tému „Starostlivosť o chorých a starých vo svetle Božieho slova.“ Prítomní sa zhodli na tom, že súčasná spoločnosť smeruje do budúcnosti produktivity, vzhľadom na konzumnú kultúru, v ktorej žijeme. A kto nie je produktívny, toho spoločnosť nepotrebuje. Je to spoločnosť, ktorá považuje za viac vec, ako človeka a túto tendenciu je potrebné zmeniť.
Všetci účastníci kongresu, ktorých sa zišlo asi 600 zo 66 krajín sveta a tiež mnohých vierovyznaní sa zhodlo na tom, že starí ľudia sú veľkým bohatstvom a právom im patrí naša úcta a nezištná pomoc. Naše rozprávanie môžeme teda ukončiť želaním, aby sa v tomto duchu pastorácia starých a chorých rozvíjala naďalej aj na Slovensku.-sg-