Cirkev a svet: Island

V našej rubrike budeme dnes hovoriť o štáte, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, obmývaný tiež Severným ľadovým oceánom je tiež známy ako ostrov ohňa, gejzírov a ľadu. Asi desatinu ostrova totiž pokrývajú ľadovce. Známy svojim rybolovom či chovom oviec. Reč je o Islande, krajina v blízkosti severného polárneho kruhu, ktorá je obyvateľmi obývaná len na 20-tich % svojho povrchu. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste – stredisku cestovného ruchu.

 
História a dnešok
História Islandu je spojená s históriou škandinávskych štátov, medzi ktoré patria Nórsko, Švédsko a Dánsko. Podľa legendy boli prvými obyvateľmi Ingolfur Arnarson a jeho manželka Hallveig Frodadottir, ktorí prišli z Nórska v roku 874. Neskôr ich nasledovali ďalší príslušníci slobodného sedliackeho stavu a tradičnej kmeňovej aristokracie, ktorí sa nevedeli zmieriť s centralizáciou kráľovskej moci v Nórsku. Island má najstarší parlament na svete, ktorý sa zišiel prvý krát v roku 930. Až do roku 1262 nezávislá republika, neskôr sa krajina dostala pod nórsku nadvládu. V rámci Nórskeho kráľovstva sa Island koncom 14. storočia dostal pod dánsku správu. V roku 1874 získal vlastnú ústavu a obmedzenú samosprávu, ktorá bola neskôr posilnená v roku 1904 – Island sa stal samostatným štátom, ktorý bol spojený s Dánskom len kráľom (personálna únia). Strategická pozícia ostrova v druhej svetovej vojne viedla po páde Dánska v roku 1940 k anglickej okupácií Islandu a po vstupe USA do vojny vystriedali Angličanov Američania. USA sľúbilo Islandu ochranu, a tak bola 17. 6. 1944 vyhlásená úplná samostatnosť ostrova. Island sa stal jedným zo zakladajúcich členov NATO. Premiérom Islandu je Geir Hilmar Haarde. Prezidentom krajiny je od roku 1996 Ólafur Ragnar Grímsson, ktorého opätovne zvolili aj v roku 2000 a 2004 a je v poradí 5. prezidentom. Čo sa týka hospodárstva, na konci 14. storočia sa Island po rozšírení dánskeho vplyvu vyvíjal pomaly a ekonomicky upadal. Zmena nastala až v 20. storočí, keď sa Island stal samostatnou a nezávislou krajinou. Hospodársky sa mu začalo dariť najmä vďaka rybolovu. Krajina je tiež známa využívaním geotermálnej energie. Pre svoju jedinečnú prírodu je dnes často vyhľadávaným miestom oddychu, čo pomáha turizmu. Vďačí za to tiež gejzírom, termálnym prameňom či vodopádom.
Obyvatelia Islandu
Prvými obyvateľmi Islandu boli zrejme Íri, neskôr sa priplavili Vikingovia. Postupne krajinu ovládli Nóri a Dáni. Islandská republika má len takmer 300 tisíc obyvateľov. Hlavným mestom je Reykjavík a úradným jazykom je islandský jazyk. Z obyvateľov je asi 96% Islanďanov, zvyšok sú Američania, Dáni, Nemci a Švédi. Zaujímavsoťou je, že niektorí obyvatelia dodnes veria v škriatkov -  elfov, trolov či obrov, čo je pozostatkom z čias prvých Vikingov.
Island a Katolícka cirkev

Aj keď je dnes Island modernou krajinou, je tiež veľmi sekulárny. Takmer 90 % obyvateľov je evanjelikov, 2 % je katolíkov. Práve v tomto roku oslavovala Evanjelická cirkev v Thingvellire tísíc rokov kresťanstva, ale len nepatrná menšina obyvateľstva sa zúčastnila na oslavách. Cítia sa kresťanmi, ale nechcú byť pritom zahrnutí do Evanjelickej cirkvi. Islanďania sú hrdý na svoju minulosť, poznačenej kresťanskou kultúrou, ale ľudské hodnoty ako pokoj, spravodlivosť sú prežívané bez prihliadania na ich kresťanské základy. Nárast katolíkov, ktorý zaznamenala Cirkev spôsobil najmä príchod prisťahovalcov najmä z Poľska, Filipín. Momentálne je v krajine 12 kňazov a 37 rehoľných sestier, z ktorých 11 je karmelitánok. Katolícka cirkev počíta asi 4 tisíc veriacich a je organizovaná v sérii pastoračných oblastí, ktoré sa týkajú slávenia sviatostí, katechizmu, školy, pomoci chorým a v organizácii Caritas. Medzi Katolíckou a Evanjelickou cirkvou sa vyvinula spolupráca a obojstranná pomoc. Isladskí katolíci s radosťou oslavovali Veľké Jubileum v roku 2000. Pri tej príležitosti pápež Ján Pavol II. poslal svojho vyslanca kardinála Edwarda Idrisa Cassidyho na Island a tam poctil Katedrálu Krista Kráľa tým, že ju pozdvihol na „basiliku minore“, teda získala titul malej baziliky. Pri tejto udalosti sa zišli mnohí biskupi z viacerých krajín.

Tak ako spoločnosť, tak aj občianski predstavitelia túto udalosť vyzdvihli a pripísali jej veľký význam. Nielen obyvatelia, ale aj predstavitelia štátu sa vyjadrili, že ovplyvnila národ nielen vo vzťahu k minulosti, ale aj prítomnosti.
 
Svätý Otec a Island

1. júna 2007 prijal Benedikt XVI. poverovacie listiny od veľvyslanca Islandu pri Svätej Stolici. V príhovore poukázal na ukážkový prístup krajiny k operáciám na podporu mieru a projektom pomoci. Podľa pápeža je známe aktívne členstvo v NATO a v OSN, avšak už menej sa vie o účinnej práci islandskej jednotky pre riešenie krízových situácií. Svätý Otec sa dotkol aj života Katolíckej cirkvi, ktorá síce na Islande nie je zastúpená vysokým počtom veriacich, ale jej pôsobenie preniká celou spoločnosťou. Krásnym príkladom nezlomného puta medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu je karmelitánsky kláštor v Hafnarfjordure, kde sa rehoľné sestry modlia za denné potreby všetkých Islanďanov.

26. októbra prijal zasa pápež Benedikt XVI. na osobitnej audiencii premiéra Islandu Geira Haardeho. V srdečnej atmosfére hovorili o vzájomnom rešpekte a úcte, ktorá sprevádza vzťahy medzi štátom a Katolíckou cirkvou ako aj o prínose Cirkvi do života spoločnosti, zvlášť v sociálnej a vzdelávacej oblasti. Obe strany sa dotkli aj medzinárodných tém spoločného záujmu zdôrazniac predovšetkým potrebu vyvinutia väčšieho úsilia medzinárodného spoločenstva na podporu pokoja, boja proti chudobe a v oblasti ochrany životného prostredia. –sg-