Vatikán (16.
novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána
uplynulú nedeľu sa pozastavil pri svätom Martinovi a jeho posolstvom pre dnešné časy,
keď povedal: „Už v mladosti sa stretol s kresťanstvom a napriek mnohým ťažkostiach,
ktoré musel prekonať sa zapísal medzi katechumenov, aby sa pripravil na prijatie krstu.
Sviatosť prijal keď mal asi 20 rokov, musel však ešte dlho zotrvať vo vojsku, kde
vydával svedectvo svojho nového života. Bol známy svojim chápajúcim a úctivým postojom
a ku svojmu sluhovi sa správal ako k bratovi. (...) Aj keď sa mu pripisujú
mnohé zázraky, svätý Martin je známy predovšetkým pre svoju činorodú charitatívnu
lásku. Ešte keď bol mladým vojakom, na ulici stretol od zimy skrehnutého a trasúceho
sa žobráka. Vzal svoj plášť, mečom ho rozdelil na dve časti a jednu polovicu mu daroval.
V tú istú noc sa mu vo sne zjavil usmievajúci sa Ježiš, zaodiaty práve týmto plášťom.
(...) Charitatívne gesto svätého Martina ide ruka v ruke s tou istou logikou,
ktorú vidíme v Ježišovom konaní, keď rozmnožuje chlieb pre vyhladnuté zástupy,
ale predovšetkým vtedy, keď zanecháva seba samého v Eucharistii ako pokrm pre ľudstvo,
čo je najvyšším znakom Božej lásky, Sacramentum caritatis. Je to logika zdieľania,
prostredníctvom ktorej sa vyjadruje opravdivým spôsobom láska k blížnemu. Svätý Martin
nám pomáha chápať, že iba cez spoločné úsilie vzájomného zdieľanie je možné odpovedať
na veľkú výzvu našich čias: totiž budovať svet, v ktorom by vládol pokoj a spravodlivosť,
v ktorom každý človek môže prežívať svoju dôstojnosť. To sa môže uskutočniť iba vtedy,
keď vo svete spôsob života opravdivej solidárnosti, ktorý by bol v stave
zabezpečiť všetkým obyvateľom našej planéty jedlo a vodu, nevyhnutnú medicínsku starostlivosť,
ale tiež prácu a energetické zdroje, podobne ako aj kultúrne dobrá, vedecké
a technologické poznatky.“ Po modlitbe Anjel Pána sa obrátil s výzvou
o pomoc a modlitbu pre Libanon týmito slovami: „Národné zhromaždenie Libanonu v najbližšom
čase bude voliť nového najvyššieho predstaviteľa štátu. Mnohé podniknuté iniciatívy
počas týchto dní poukazujú nato, že ide o dôležitú udalosť, od ktorej závisí prežitie
Libanonu a jeho inštitúcií. Som rovnako ustarostený, ako to nedávno vyjadril maronitský
patriarcha, kardinál Nasrallah Sfeir, a prajem si, aby v novom prezidentovi
sa mohli nájsť všetci Libanonci. Prosme spolu našu libanonskú Matku, aby vnukla
všetkým zainteresovaným stranám potrebný odstup od osobných záujmov a opravdivý zápal
za spoločné dobro.“ „Hoci katolíci v Indonézii tvoria iba malú
menšinu, túžia sa plne zúčastňovať na živote národa“- tieto slová Svätý Otec adresoval
v pondelok novému veľvyslancovi Indonézie pri Svätej Stolici. Indonézia je mnohonáboženská
krajina s najväčšou moslimskou populáciou vo svete. Pápež Benedikt XVI. počas stretnutia
pripomenul veľkú hrozbu, ktorá narúša jednotu krajiny a tou je medzinárodný terorizmus.
Svätý Otec tiež zopakoval potrebu medzináboženskeho dialógu a národy vyzval k pokoju,
ku vzájomnej tolerancii a k podporovaniu mieru založenom na medzinárodnej solidarite.
V rozhovore zazneli aj témy rozvoja vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií v Indonézii. Na
stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec pokračoval vo svojej katechéze o svätom
Hieronymovi, keď povedal: „Ako skutočne «zamilovaný» do Božieho slova, Hieronym
sa spytuje: «Ako by bolo možné žiť bez poznania Písem, cez ktoré sa človek učí spoznávať
samého Krista, ktorý je životom veriacich?» (Ep. 30,7) Biblia, ako nástroj,
«ktorým každý deň hovorí k veriacim» (Ep. 133,13), sa takto stáva podnetom
a prameňom kresťanského života pre každú situáciu a pre každú osobu. Čítať Písmo,
to je zhovárať sa s Bohom: «Ak sa modlíš, píše istej mladej rímskej dáme, hovoríš
so Ženíchom; ak čítaš, je to On, čo k tebe hovorí.“ (Ep. 22,25)“ Štúdium a meditácia
Svätého písma, ako hovorí sv. Hieronym, robí človeka múdrym a vyrovnaným. Pre hlbšie
preniknutie do Božieho slova je potrebná stále a napredujúce úsilie. Tak ako odporúčal
Hieronym kňazovi Nepociánovi: „Čítaj veľmi často božské Písma, ba viac, nech Svätá
kniha nikdy neopustí tvoje ruky. Tu sa nauč tomu, čo máš vyučovať. Istej rímskej panej
menom Leta Hieronym radil denne sa venovať štúdiu nejakej biblickej pasáže. Pri modlitbe
sa nechaj viesť čítaním, pri čítaní modlitbou. Meditovaním a znalosťou Písma sa udržiava
duševná rovnováha. Podľa slov svätého Otca, inšpirovaných citátmi sv. Hieronyma, iba
hlboký duch modlitby a pomoc Ducha Svätého nás môžu priviesť k porozumeniu Svätého
písma. «Pri výklade Svätého písma sme vždy odkázaní na pomoc Ducha Svätého.»
Svätý
Otec ďalej zdôraznil Hieronymovu vernosť voči Magistériu Cirkvi, keď povedal: „Pre
Hieronyma základným metodickým kritériom pre interpretáciu Písma bol súlad
s magistériom Cirkvi. Nesmieme Sväté Písmo čítať sami od seba. Nájdeme príliš mnoho
zatvorených dverí a ľahko skĺzneme do omylu. Biblia bola napísaná Božím ľudom a pre
Boží ľud, pod inšpiráciou Ducha Svätého. Len v tomto spoločenstve s Božím ľudom môžeme
skutočne vstúpiť s naším „my“ do jadra tej pravdy, ktorú nám sám Boh chce povedať.
Pre neho autentický výklad Biblie musel byť vždy v harmonickom súlade s s vierou Katolíckej
cirkvi. Nejde tu o požiadavku kladenú na túto Knihu zvonka; Kniha je práve hlasom
putujúceho Božieho ľudu a iba vo viere tohto ľudu sme takpovediac správne naladení
pre pochopenie Svätého písma. Preto Hieronym napomínal: «Zotrvaj pevne spojený s tradičnou
náukou, v ktorej si bol vyučený, aby si mohol povzbudzovať podľa zdravého učenia a odmietnuť
tých, ktorí mu protirečia.»(Ep. 52,7) Zvlášť vzhľadom na to, že Ježiš Kristus založil
svoju Cirkev na Petrovi, každý kresťan – uzatvára Hieronym – musí byť v spoločenstve
«s Katedrou sv. Petra. Ja viem, že na tejto skale je postavená Cirkev» (Ep. 15,2).
A dôsledne s tým, bez bližšieho ohraničovania, vyhlasoval: «Ja som s kýmkoľvek, kto
je spojený Katedrou svätého Petra.» (Ep. 16)“ - ls –