Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Hieronym

Vatikán (14. novembra, RV) – Vo svojej katechéze na generálnej audiencii dnes pápež Benedikt XVI. pokračoval v rozprávaní o svätom Hieronymovi. Pripomenul slová svojho predchodcu Benedikta XV., ktorý svojho času tituloval sv. Hieronyma „vynikajúcim doktorom výkladu Svätého písma“ a pokračoval:
 „Hieronym zdôrazňoval radosť a význam dôverného zblíženia sa s biblickými textami: «Nezdá sa ti to - už teraz, tu na zemi - ako prebývanie v nebeskom kráľovstve, keď žijeme medzi týmito textami, keď meditujeme, keď nepoznáme a nehľadáme nič iné?» (Ep. 53,10) Skutočne, zhovárať sa s Bohom, s jeho Slovom, je v určitom zmysle prítomnosť neba, čiže Božia prítomnosť. Kontakt s biblickými textami, predovšetkým s Novou zmluvou, je základom pre veriaceho, pretože «nepoznať Písma znamená nepoznať Krista». To je Hieronymov slávny výrok, citovaný aj II. vatikánskym koncilom v konštitúcii Dei Verbum (č. 25).

 
Ako skutočne «zamilovaný» do Božieho slova, Hieronym sa spytuje: «Ako by bolo možné žiť bez poznania Písem, cez ktoré sa človek učí spoznávať samého Krista, ktorý je životom veriacich?» (Ep. 30,7) Biblia, ako nástroj, «ktorým každý deň hovorí k veriacim» (Ep. 133,13), sa takto stáva podnetom a prameňom kresťanského života pre každú situáciu a pre každú osobu. Čítať Písmo, to je zhovárať sa s Bohom: «Ak sa modlíš, píše istej mladej rímskej dáme, hovoríš so Ženíchom; ak čítaš, je to On, čo k tebe hovorí» (Ep. 22,25).“

Štúdium a meditácia Svätého písma, ako hovorí sv. Hieronym, robí človeka múdrym a vyrovnaným (porov. In Eph., prol.). Ako ďalej povedal Benedikt XVI., pre hlbšie preniknutie do Božieho slova je potrebné stále a napredujúce úsilie. Tak ako odporúčal Hieronym kňazovi Nepociánovi: «Čítaj veľmi často božie Písma, ba viac, nech Svätá kniha nikdy neopustí tvoje ruky. Tu sa nauč tomu, čo máš vyučovať» (Ep. 52,7). Istej rímskej panej menom Leta Hieronym radil denne sa venovať štúdiu nejakej biblickej pasáže. «Pri modlitbe sa nechaj viesť čítaním, pri čítaní modlitbou.»(Ep. 107,9) Meditovaním a znalosťou Písma sa «udržiava duševná rovnováha.» (Ad Eph, prol.) Podľa slov Svätého Otca, inšpirovaných citátmi sv. Hieronyma, iba hlboký duch modlitby a pomoc Ducha Svätého nás môžu priviesť k porozumeniu Svätého písma. «Pri výklade Svätého písma sme vždy odkázaní na pomoc Ducha Svätého» (In Mich. 1,1,10,15)
 
„Pre Hieronyma základným metodickým kritériom pre interpretáciu Písma bol súlad s magistériom Cirkvi. Nesmieme Sväté písmo čítať sami od seba. Nájdeme príliš mnoho zatvorených dverí a ľahko skĺzneme do omylu. Biblia bola napísaná Božím ľudom a pre Boží ľud, pod inšpiráciou Ducha Svätého. Len v tomto spoločenstve s Božím ľudom môžeme skutočne vstúpiť s naším „my“ do jadra tej pravdy, ktorú nám sám Boh chce povedať.
 
Pre Hieronyma autentický výklad Biblie musel byť vždy v harmonickom súlade s vierou Katolíckej cirkvi. Nejde tu o požiadavku kladenú na túto knihu zvonka; kniha je práve hlasom putujúceho Božieho ľudu a iba vo viere tohto ľudu sme takpovediac správne naladení pre pochopenie Svätého písma. Preto Hieronym napomínal: «Zotrvaj pevne spojený s tradičnou náukou, v ktorej si bol vyučený, aby si mohol povzbudzovať podľa zdravého učenia a odmietnuť tých, ktorí mu protirečia.» (Ep. 52,7) Zvlášť vzhľadom na to, že Ježiš Kristus založil svoju Cirkev na Petrovi, každý kresťan – uzatvára Hieronym – musí byť v spoločenstve «s Katedrou sv. Petra. Ja viem, že na tejto skale je postavená Cirkev» (Ep. 15,2). A dôsledne s tým, bez bližšieho ohraničovania, vyhlasoval: «Ja som s kýmkoľvek, kto je spojený s Katedrou svätého Petra.» (Ep. 16)“

Benedikt XVI, sa ďalej zameral na dôležitú požiadavku zhody medzi slovami a skutkami. Hieronym nezanedbáva tento etický rozmer, keď často hovorí o povinnosti zosúladiť život s Božím slovom: iba tým, že toto slovo žijeme, získavame schopnosť mu aj porozumieť. To je nevyhnutné pre každého veriaceho a osobitne pre toho, kto Božie slovo ohlasuje.

Hieronym takto povzbudzuje kňaza Nepociána: «Tvoje skutky nech nie sú popretím tvojich slov, aby sa nestalo, že kým v kostole kážeš, niekto si v duchu povie: ‚A prečo práve ty takto nekonáš?‘ Pekný je to učiteľ, ktorý s plným bruchom káže o pôste. Aj zlodej môže pranierovať chamtivosť, ale v Kristovom kňazovi sa myseľ a slovo musia zhodovať.» (Ep. 52,7)
 
"Hieronym, ktorého Prosper Akvitánsky definoval ako „vzor správania a  učiteľa ľudskej prirodzenosti“, nám zanechal aj bohaté a rozmanité učenie o kresťanskej askéze. Pripomína že odvážne úsilie o dokonalosť si žiada stálu bdelosť, časté umŕtvovania, hoci s miernosťou a rozvážnosťou, ustavičnú intelektuálnu či manuálnu prácu na vyhnutie sa zaháľaniu (porov. Epp. 125,11 a 130,15) a predovšetkým poslušnosť voči Bohu: «Nič... sa tak Bohu nepáči ako poslušnosť, ... ktorá je najvznešenejšia a jedinečná čnosť». (Hom. De oboedientia: CCL 78, 552). K asketickej ceste môže privádzať aj konanie pútí. Hieronym dal osobitný podnet k púťam do Svätej zeme, kde sa mohli pútnici prichýliť v príbytkoch pri kláštore v Betleheme, vďaka veľkodušnosti vznešenej Paoly, duchovnej dcéry sv. Hieronyma." (cfr. Ep. 108,14)

Svätý Otec nakoniec poslucháčom priblížil Hieronymov prínos pre kresťanskú pedagogiku. Hieronym si predsavzal formovať «dušu, ktorá sa má stať chrámom Pána» (Ep. 107,4), ako drahocenný poklad v Božích očiach. Tento poklad treba chrániť, k čomu Hieronym povzbudzuje najmä rodičov, aby vytvárali pokojné a radostné prostredie pre svoje deti, povzbudzovali ich k učeniu a práci, aj pochvalou a súťažením, dodávali im odvahu prekonávať ťažkosti, podporovali u nich dobré návyky a chránili ich, aby nepreberali zlé.
 
„Medzi hlavnými Hieronymovými pedagogickými intuíciami treba vyzdvihnúť význam, ktorý pripisuje zdravej a integrálnej výchove už od útleho detstva, osobitnú zodpovednosť, ktorá sa pripisuje rodičom, naliehavosť solídnej mravnej a náboženskej výchovy a požiadavku vzdelávania pre ešte úplnejšiu ľudskú formáciu. Okrem toho je tu aj aspekt, ktorému sa v dávnych časoch nevenovala dostatočná pozornosť, avšak zásadne prítomný u nášho autora, ktorým je pozdvihnutie ženy, ktorej priznáva právo na kompletnú formáciu: ľudskú, školskú, náboženskú, profesionálnu."

Integrálnu výchovu osobnosti, smerujúcu k zodpovednosti pred Bohom i pred ľuďmi označil Benedikt XVI. za skutočnú podmienku každého pokroku, každého mieru, každého zmierenia a vylúčenia násilia. „Výchova vzhľadom na Boha a výchova vzhľadom na človeka: je to práve Sväté písmo, ktoré nám ponúka tento návod k výchove a tak aj návod k pravej ľudskosti.

Svätý Otec uzavrel svoj príhovor poukazom na Hieronymovu širokú zásluhu o uchovanie pozitívnych prvkov antických kultúr - hebrejskej, gréckej a rímskej – pre dobro rodiacej sa kresťanskej civilizácie. Pri ocenení a asimilovaní bohatstiev klasiky, postavil do stredu svojho života Božie slovo, ktoré človeku ukazuje cesty života a zjavuje mu tajomstvá svätosti. Za tieto hodnoty sme dnes veľkému cirkevnému otcovi právom vďační. -jb-