Cirkev a svet: Gabun

V závere októbra uskutočnili úradnú návšteva Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne biskupi z Gabunskej republiky. Nachádza sa v oblasti, ktorej prvými obyvateľmi boli pygmejovia. Dnes má približne 1,5 milióna obyvateľov, z ktorých sa podľa štatistík 55 % hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Okrem toho tu žije asi 10 % protestantov, 13 % prívržencov tradičných afrických náboženstiev, 6 % moslimov a zvyšok tvoria členovia rôznych siekt. Na minulosť a súčasnosť najpočetnejšej skupiny – katolíkov – sa pozrieme v nasledujúcich minútach v rubrike Cirkev a svet.

Katolícka cirkev a spoločnosť
Cirkevne je Gabun rozdelený do jednej arcidiecézy, štyroch diecéz a jednej apoštolskej prefektúry. O počiatkoch pôsobenia Katolíckej cirkvi v tomto štáte pre Vatikánsky rozhlas hovorí niekdajší predseda Konferencie biskupov, arcibiskup Libreville Mons. Basile Mvé Engone:
„Cirkev v Gabune bola založená otcami spiritánmi v roku 1844, otcom Bessieuxom, ktorý tu založil prvú Cirkev a jej prvé štruktúry. Dnes sa krajina, nezávislá od roku 1960, usiluje vytvárať podmienky pre rozvoj, z ktorého môže mať úžitok veľká časť populácie. Zmyslom sociálneho plánu nie je boj, ale snaha o to, aby sa zodpovední politici snažili rozdeľovať bohatstvo všetkým. Na rozdiel od všeobecnej situácie v Afrike, kde sa často musí využívať pomoc zo zahraničia, musíme dosiahnuť, aby sa rozvoj rodil na našej strane.“

 
Ako uvádza Mons. Engone, vzťahy medzi štátom a Cirkvou sú dobré. Cirkev sa vyjadruje, má slobodu slova a vyjadrovania. Jej práva v tejto oblasti nie sú potláčané, môže hovoriť to, v čo verí a aj to robí: „Tým, že sme v situácii, kde sa každý snaží naplniť svoje vlastné potreby, Cirkev je povolaná kráčať vpred v ohlasovaní dobrej zvesti, v evanjelizácii, aby sa viac priblížila k národu, aby sa priblížila k tým, ktorým chce túto dobrú zvesť ohlasovať.“

Arcibiskup Engone sa s nami podelil aj o svoj pohľad na základné výzvy pre pôsobenie Cirkvi v krajine: „Pokiaľ ide o skúsenosti z mojej diecézy Libreville, hlavnou výzvou je formácia. Formácia kresťanov, kňazov, seminaristov, aby evanjeliové posolstvo mohlo byť začlenené do kultúry a aby mohlo v spoločnosti zaujať miesto, ktoré mu náleží. Tak ľudia, ku ktorým sa zvesť dostane, môžu zmeniť svoj životný štýl, rodinné zvyklosti, a stať sa – ako hovorí Sväté Písmo – obnovenými na duchu, vo svojom správaní a predovšetkým vo svojich činoch. Toto je výzva pre Cirkev najmä dnes, keď sa rozmáhajú sekty, ktoré prichádzajú zo zahraničia, zvlášť z amerického kontinentu, z jeho južnej aj severnej časti, a napádajú našu spoločnosť zo subsaharskej Afriky. Preto kladieme dôraz na formáciu a evanjelizáciu, aby bol braný ohľad na potreby ľudí a zvládanie problémov. Preto je dôležité žitie spoločenstva tých, ktorí veria v Boha a je potrebné zdieľanie dobier, toho čo sme, a toho, čo máme, aby sa Cirkev stala – ako sme vyhlásili pri príležitosti africkej synody – skutočne rodinnou Cirkvou Božích detí. V ktorej rodine niekto žije v absolútnej biede a iný má všetko? Je teda nevyhnutné zdieľanie vo vnútri Cirkvi.“
 
Kňazské, rehoľné povolania a pôsobenie laikov
Pokiaľ ide o kňazské a rehoľné povolania, podľa arcibiskupa Engoneho Gabun zaznamenáva nárast. Tento rok predsedal vysviacke piatich diakonov a na budúci rok budú len v jeho diecéze vysvätení piati noví kňazi. Rovnako pozitívny je aj vývoj v oblasti pôsobenia laikov: „Laici sa podieľajú stále viac na cirkevnom živote, zakladáme asociácie, aby vedeli, že ich prítomnosť je esenciálna, pretože Cirkev kráča v spoločnosti na ich nohách. Musia byť tvárou Cirkvi v spoločnosti a musia ostatným odhaliť túto tvár. Existujú napríklad asociácie katolíckych žien, ktoré začali vznikať v Libreville a úspešne sa rozširujú do ďalších našich diecéz. Ďalšia asociácia, ktorej založenie podporujeme, sa týka občianskeho diania, aby bola tvár Cirkvi viditeľná aj v občianskej spoločnosti. Chceme, aby bola Cirkev prítomná v tejto spoločnosti prostredníctvom svojich veriacich, svojich laikov a podporujeme čo najväčšiu účasť a zodpovednosť z ich strany v rámci pôsobenia Cirkvi. Jednou z hlavných výziev pre Cirkev je mládež. Ak sa naozaj angažuje, sme si istí, že pochodeň bude odovzdaná tým, ktorí prídu potom a že Cirkev bude pokračovať a rozvíjať sa, ako aj jej učenie medzi národmi. Tak bude kresťanská viera vierou, ktorá je živá. Nielen vierou rozumu, ale aj vierou srdca, ktorá je vyjadrená spôsobom života a jednotou. Toto je určite veľkou výzvou pre africké krajiny. Formovať dobrých kresťanov znamená pracovať pre jednotu. Je dôležité, aby kmene a rasy každej krajiny a každej Cirkvi neboli individualistické a bojovali medzi sebou, ale aby boli ľuďmi, ktorí pracujú ruka v ruke za účelom dosiahnutia skutočného rozvoja svojich krajín, pre skutočnú jednotu.“

Na záver rozhovoru pre Vatikánsky rozhlas Mons. Engone spomenul, čo by malo byť základnou prioritou nielen cirkevných predstaviteľov, ale všetkých veriacich Gabunu:
„Chcem zdôrazniť, že sa musíme vždy usilovať byť skutočnými svedkami evanjelia. Svedectvom, ktorá má byť otvorené pre zdieľanie, prijatie blížneho a jeho pochopenie. Neodmietať ho, ale považovať ho za brata. Bez neho nie sme ničím v očiach Boha... a ničím nie je ani blížny. Musíme sa navzájom prijať, aby sme dali najavo lásku, ktorú Boh živí v každom z nás a chce, aby sme boli pre našich bratov skutočnými blízkymi svedkami.“

Benedikt XVI. biskupom z Gabunu
„Vytvoriť účinné štruktúry pre kresťanskú formáciu a podporu Cirkvi a spoločnosti proti konzumu a prílišnej zhovievavosti“ – týmito slovami sa pápež Benedikt XVI. prihovoril biskupom z Gabunu počas ich úradnej návštevy Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne, ktorá sa uskutočnila koncom októbra. Svätý Otec ďalej zdôraznil, že formácia zameraná na laikov by mala byť v Gabune pastoračnou prioritou. Obyvatelia krajiny sa totiž podľa pápeža sa často nechávajú ovplyvniť konzumom a málo sa starajú o biednych.

Povzbudil ich k rozvoju zmyslu pre bratstvo a solidaritu. Benedikt XVI. vyjadril nádej, že v Gabune bude stále jasnejšie príkladné vedenie v oblasti duchovných a morálnych hodnôt. Vyzval biskupov, aby nemali strach mať živú vieru, aby nezabúdali na modlitbu - osobnú, v rodine či v spoločenstve, silu byť v každej oblasti spoločenského života svedkami dobrých správ, tvorcami zmierenia, spravodlivosti a pokoja, ktorí sú v dnešnom svete potrební viac ako kedykoľvek predtým. Benedikt XVI. biskupov v závere príhovoru vyzval, aby boli vo svojej krajine pre mladých ako otcovia. –dj-