Týždeň so Svätým Otcom

Svätý Otec vo svojom nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána, na námestí sv. Petra, kde sa prišlo pomodliť asi 50 tisíc veriacich, sa zameral na sympatickú evanjeliovú postavu Zacheja, keď povedal: „Bol to muž bohatý, ktorý bol „colníkom“, teda vyberačom daní pre rímske úrady, a práve preto bol považovaný za verejného hriešnika. Keď sa dozvedel, že Ježiš prechádza Jerichom, pocítil v sebe veľkú túžbu vidieť ho, a keďže bol nízkej postavy, vyliezol na strom. Ježiš sa zastavil práve pod týmto stromom a zavolal ho po mene: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" (Lk, 19, 5). Aké hlboké je posolstvo v tejto jednoduchej vete! „Zachej“: Ježiš volá po mene človeka, ktorým všetci opovrhujú. „Dnes“: áno, práve teraz je pre neho chvíľa spásy. „Musím zostať“: prečo „musím“? Pretože nebeský Otec, bohatý na milosrdenstvo chce, aby Ježiš išiel hľadať „a zachrániť, čo sa stratilo" (Lk, 19,10). Milosť tohto nepredvídateľného stretnutia úplne zmenila Zachejov život: „Pane, - vyznal Ježišovi - polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19, 8). Ešte raz Evanjelium potvrdzuje, že láska, ktorá vychádza z Božieho srdca a pôsobí v srdci človeka, je silou, ktorá obnovuje svet.“

Svätý Otec sa pozastavil tiež pri svätcovi, ktorého sme si pripomenuli práve uplynulú nedeľu. Karol Boromeský „žil v XVI. storočí a stal sa príkladom pastiera lásky, pravého učenia, apoštolskej horlivosti a predovšetkým modlitby: „duše, - hovorieval – sa získavajú na kolenách“. Vysvätený za biskupa bol len keď mal 25 rokov. Počas svojho života uviedol do života učenie Tridentského koncilu. (...) Uviedol do života semináre na formáciu novej generácie kňazov. Založil nemocnice a rodinné bohatstvo vložil do služby chudobným. Bránil práva Cirkvi proti mocipánom, obnovil rehoľný život a ustanovil novú Kongregáciu pre svetských kňazov, tzv. Oblátov. V roku 1576, keď v Miláne zúril mor, navštívil, utešoval a rozdal chorým všetok svoj majetok. Jeho motto spočívalo v jedinom slove: „Humilitas“. Pokora ho pohýňala, podobne ako Pána Ježiša, zrieknuť sa seba samého pre službu všetkým.“

Po modlitbe Anjel Pána sa pápež Benedikt XVI. vyjadril svoje znepokojenie nad napätou situáciou medzi Turkami a Kurdmi na severe Iraku, keď povedal: “Správy posledných dní, týkajúce sa diania na území medzi Tureckom a Irakom, sú pre mňa aj pre všetkých dôvodom k obavám. Túžim preto povzbudiť každé úsilie o dosiahnutie mierového riešenia problémov, ktoré s v poslednom čase vyskytli medzi Tureckom a irackým Kurdistanom. Nemôžem zabudnúť ani na to, že sa v tejto oblasti nachádza veľa obyvateľov, ktorí tu našli útočisko na úteku pred neistotou a terorizmom, ktorý v týchto rokoch robí život v Iraku ťažkým. Práve s ohľadom na dobro tohto obyvateľstva, ku ktorému patrí aj veľa kresťanov, pevne dúfam, že sa všetky strany budú podieľať na nájdení mierového riešenia. Okrem toho dúfam, že vzťahy medzi migranti a miestnym obyvateľstvom sa budú rozvíjať v duchu vysoko mravnej civilizácie, ktorá je ovocím duchovných a kultúrnych hodnôt každého národa a krajiny. Kiežby tí, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť a pohostinnosť, dokázali využívať účinné prostriedky k zaručeniu práv a povinností, ktoré sú základom každého skutočného spolužitia a stretávania medzi národmi.”
 
V pondelok, Svätý Otec v bazilike sv. Petra slávil svätú omšu za zosnulých kardinálov a biskupov, ktorých si Boh povolal počas uplynulého roka. Vo svojej homílii sa vrátil k vete z Evanjelia podľa Jána: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja” (Jn 17,24) a poukázal na to, že táto veta platí pre Kristových učeníkov všetkých čias, čo dokazuje ďalší evanjeliový citát: „neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa“ (Jn 17,20). „‛Tých, ktorých si mi dal‛: To je pekná definícia kresťana ako takého a zjavne ju je možné aplikovať výnimočným spôsobom na všetkých, ktorých si Boh Otec vyvolil spomedzi veriacich a určil ich, aby nasledovali zbližša jeho Syna. Vo svetle týchto Pánových slov si obzvlášť spomíname na ctihodných bratov, za ktorých obetujeme túto Eucharistiu. Sú to ľudia, ktorých Otec „daroval“ Kristovi. Vybral ich zo sveta, toho „sveta“, ktorý „ho nespoznal“ (Jn 17,25) a povolal ich, aby sa stali Ježišovými priateľmi. Toto bolo najcennejšou milosťou celého ich života. Istotne to boli ľudia z rozdielnymi vlastnosťami, či už pre ich osobné skúsenosti, lebo pre rôzne úrady, ktoré zastávali; všetci však mali spoločnú tú najväčšiu vec –priateľstvo s Pánom Ježišom.“
 
V utorok Benedikt XVI. prijal na osobitnej audiencii kráľa Saudskej Arábie Abdallaha Bin Abdulazziza Al Sauda. Dôležitosť tohto stretnutia spočívalo v tom, že išlo o historicky prvé stretnutie najvyššieho predstaviteľa tejto krajiny s pápežom, pričom Saudská Arábia nemá diplomatické styky s Vatikánom a 94 % jej obyvateľstva tvoria moslimovia. Katolíkov tam žije asi 800.000, ale ich život je veľmi ťažký, nakoľko nemôžu vlastniť Bibliu, ani sa verejne modliť či sláviť bohoslužby. Akékoľvek prestúpenie týchto zákazov je prísne trestané zvláštnou políciou Muttawa. Ako uvádza tlačové komuniké Svätej stolice, rozhovory sa niesli v srdečnej atmosfére a umožnili dotknúť sa tém, ktoré ležia obom stranám na srdci. Zvlášť sa sústredili na úsilie, týkajúce sa medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a hodnoty spolupráce medzi kresťanmi, moslimami a židmi za účelom podpory pokoja, spravodlivosti a duchovných a morálnych hodnôt, špeciálne v oblasti podpory rodiny. Spomenutá bola aj pozitívna a prínosná prítomnosť kresťanov v krajine. Obe strany si vymenili názory na situáciu na Blízkom východe a hovorili o potrebe nájsť spravodlivé riešenie konfliktov, ktoré zmietajú regiónom, zvlášť v izraelsko-palestínskej oblasti.

V katechéze na stredajšej generálnej audiencii sa pápež Benedikt XVI. zameral na život a pôsobenie ďalšieho s učiteľov ranej Cirkvi – sv. Hieronýma, ktorý bol autorom kanonizovaného prekladu Biblie do latinčiny (Vulgata). Svätý Otec zdôraznil, že sv. Hieroným urobil Sväté Písmo stredobodom svojho života, prekladal Božie slovo, vysvetľoval ho a predovšetkým sa snažil žiť svoj život v súlade s ním. Narodil sa v Dalmácii vo 4. storočí a vzdelanie dostal v Ríme. Oddal sa asketickému životu a štúdiu hebrejčiny a gréčtiny. Po pobyte na východe sa Hieroným vrátil do Ríme ako sekretár pápeža Damasa, ktorý ho povzbudzoval v prekladaní. Potom odišiel do Svätej zeme, kde založil kláštory a útulok pre pútnikov v Betleheme. Celý život sv. Hieronýma, jeho obrovská sčítanosť a duchovná múdrosť, zrodená z asketického životného štýlu, boli zasvätené službe Božiemu slovu, boju proti heréze a povzbudzovaniu kresťanskej kultúry. Je autorom výroku: "Kto nepozná Písmo, nepozná Krista". Svätý Otec sa tiež zamyslel nad významom výkladu Svätého Písma uprostred spoločenstva Cirkvi, nad živou prítomnosťou Krista a nadčasovým charakterom Božieho slova. Na záver katechézy Benedikt XVI. povzbudil veriacich slovami veľkého učiteľa: „Snažte sa naučiť na Zemi tie pravdy, ktoré zostanú navždy platné v nebi“. – ls –