Očami viery vedy a kultúry: Pastorácia Rómov

I. svetové stretnutie rómskych kňazov, diakonov a rehoľníkov
“S Kristom v službe rómskemu ľudu” – pod týmto mottom bolo v Ríme I. svetové stretnutie rómskych kňazov, diakonov, rehoľníkov a rehoľníc na konci septembra. Pastorácia Rómov je totiž veľmi špecifická – treba pri nej vychádzať z tradičného rómskeho kultúrneho prostredia a jeho miesta v cirkevnom priestore či v spoločnosti ako takej. Účastníci stretnutia, ktoré zorganizovala Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich sa preto zamerali najmä na okolnosti, pri ktorých v rómskej komunite vznikajú povolania a ako zefektívniť pastoráciu Rómov.

Zo stretnutia vzišiel záverečný dokument, ktorý vám v týchto chvíľach priblížime.
Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že v životoch jednotlivých rómskych kmeňov možno pozorovať veľkú rozdielnosť – aj v závislosti od krajiny, v ktorej žijú. Súčasná rómska kultúra prechádza mnohými zmenami, spôsobenými technologickým rozvojom, vplyvom masmédií či postupnej alfabetizácie - teda gramotnosti Rómov. Tieto ponúkajú aj nové možnosti evanjelizácie. Vďaka tomu sú si Rómovia stále viac vedomí svojej vlastnej hodnoty a zároveň pociťujú potrebu pracovať na ľudskom rozvoji vo svojej komunite.

Vzťah medzi Rómami a belochmi je žiaľ narušený pre vzájomné odmietanie v minulosti. Vďaka novým snahám sa však začína otvárať pre hľadanie pravdy a prehlbovanie vzájomnej dôvery a nezištnej lásky bez akejkoľvek túžby po nadradenosti. Aby sme to pochopili, treba si na začiatku uvedomiť potrebu takéhoto vzťahu.

Takýmto spôsobom dosiahnu aj belosi rešpektovanie a vypočutie zo strany Rómov. Je to dlhá a namáhavá cesta, ale je nevyhnutná k tomu, aby vzniklo autentické spoločenstvo vybudované na Kristovom slove a z neho vyplývajúcej radosti. Náboženský dialóg sa tak stáva neustálym hľadaním pravdy na jednej a na druhej strane, zároveň tiež pravdy prítomného Krista, znovuobjavenej v slove Evanjelia, ktoré osvetľuje udalosti života. Iste, jazyk obrazov preniká a ovláda aj rómske rodiny cez televíziu, internet či reklamu. Takýto jazyk preberaný zo sveta belochov, si vyžaduje proces pozorného rozpoznania.

Katolícka cirkev vie, že Rómovia pri svojich bohoslužbách potrebujú spievať, tancovať podľa svojich zvykov, svoju vieru vyjadrujú aj fyzickými prejavmi. Nestoja o to, aby mali v Cirkvi vyčlenené špeciálne miesto, napriek tomu, že aj oni sú údmi Kristovho tela. V skutočnosti je potrebná otvorenosť a rešpektovanie ako zo strany Rómov, tak aj belochov, priestor pre vzájomné odovzdávanie Evanjelia a skutočne žiť život viery v Cirkvi. Rómovia túžia po tom, aby sa Cirkev, ktorej sú aj oni súčasťou, stala miestom, v ktorom by každý Róm bol uznaný so všetkými svojimi výnimočnými vlastnosťami, aby sa stala miestom, kde sú si rovní s každým iným katolíkom, kde budú mať takú istú dôstojnosť, ktorú získali z toho istého krstného prameňa.

Pohľad na Rómov, nové východiská a odporúčania
Aj pre Rómov nastal čas, aby sa zmenil pohľad na nich, aby neprevládal obraz, ktorý ich považuje za akýchsi chudákov potrebujúcich pomoc. Je potrebné sa vzchopiť spolu s ostanými členmi Cirkvi, aby aj pri tých chudobných akceptovali ich ľudské a duchovné vlastnosti, ktoré Rómovia majú. Oni, na druhej strane musia byť zasa pripravení prijímať to dobré od belochov.
Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že každá služba musí byť dosiahnutá v Kristovi a s Kristom, lebo len tak môže ľudská bytosť objaviť svoju veľkosť a vlastnú dôstojnosť a aj veľkosť tých ostatných. Medziľudské vzťahy, ktoré čerpajú z tohto poznania sú potom obohatené o skutočnú kultúru pohostinnosti, solidarity a lásky.

Povzbudzovanie k novým povolaniam medzi Rómami je podľa prítomných jedna z najdôležitejších úloh v pastorácii Rómov. Vyžaduje si nové povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu, ľudí preniknutých evanjeliovou transparentnosťou a odhodlaním, ktorí budú pomáhať pri zrode a rozvoji ďalších povolaní do Pánovej vinice. A rozdielnosti by sme mali prijímať vzájomnou komunikáciou sŕdc – a tá stojí na schopnosti empatie, čiže záujmu o druhého a o to, čo práve prežíva, rešpektovať jeho identitu a zvyky a vyhýbať sa správaniu, ktoré by ho mohlo zraniť.
Rómovia zastupujú pri evanjelizovaní svojich bratov zvláštnu úlohu. Musia ich vystríhať pred mnohými sektami a novými náboženskými hnutiami, pre ktoré je také časté násilné obracanie na inú vieru. Ti sú pre Rómov zaujímavé najmä pre ich zvedavosť voči všetkému, čo je atraktívne a pre čo sú príznačné emócie a zmyslovosť namiesto rozumu. V týchto hnutiach možno pozorovať akýsi triumfalizmus v porovnaní s Katolíckou cirkvou, ktorá je Rómami všeobecne považovaná za Cirkev belochov. Na pastoráciu Rómov najmä vo východnej Európe negatívne vplýva chudoba, nehostinné životné podmienky či nedostatok základných ľudských potrieb.

Účastníci stretnutia vytýčili aj základné úlohy, na ktoré sa chcú v najbližšom čase zamerať. Medzi základné patrí vzájomná spolupráca v Cirkvi s rómskymi komunitami a povzbudzovanie miestnych cirkví k väčšej snahe a aktivite. Tie by sa mali odraziť v špeciálnej pastoračnej starostlivosti o Rómov. Potrebné je tiež podporovať tie aktivity, ktoré sú už rozbehnuté.

Ďalším prínosom by bolo vytvorenie podobnej štruktúry, akou je Apoštolská prelatúra a zorganizovať medzinárodný seminár pre Rómov, s cieľom zabezpečiť a podporiť rozvoj rómskych povolaní a ich špecifickú formáciu. Zvlášť potrební sú v každej krajine animátori a ich spolupracovníci, ktorí by sa zaoberali výhradne evanjelizáciou Rómov. Animátori sú povolaní k úlohe sprostredkovateľov medzi Cirkvou a Rómami. To isté platí aj pre zabezpečenie tak špecifické formácie katechétov, dbajúc pritom na ich náboženské skúsenosti. Treba sa však pozorne zamerať predovšetkým na rómske ženy, matky, nakoľko práve ony sú nositeľkami ľudských a náboženských hodnôt v rodine. Integrácia Rómov musí totiž vychádzať z rodiny základnej bunky každej ľudskej skupiny, ktorá je miestom výchovy k dialógu, k vzájomnej spolupráci a kreativite.

Dôležitým bodom a výzvou do budúcnosti je zbavenie sa vzájomných predsudkov, ktorými sú Rómovia aj belosi často naplnení. Tu si treba uvedomiť, že rasa nás nemá rozdeľovať, ale hľadať v rozdielnosti jednotu, tak ako sa píše v biblii: “Aby boli jedno, ako sme my jedno. Ja som v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.” (Jn, 17, 22, 23). Veľkú úlohu tu budú mať práve rómski kňazi, diakoni, či rehoľníci – stanú sa akýmisi mostmi medzi dvoma komunitami. –sg-