Benedikt XVI.: "Jeho motto spočívalo v jedinom slove: „Humilitas“

Vatikán (4. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry,
dnešná liturgia nám predkladá k meditácii známy evanjeliový príbeh stretnutia Ježiša so Zachejom v Jerichu. Kto bol Zachej? Bol to muž bohatý, ktorý bol „colníkom“, teda vyberačom daní pre rímske autority, a práve preto bol považovaný za verejného hriešnika. Keď sa dozvedel, že Ježiš prechádza Jerichom, pocítil v sebe veľkú túžbu vidieť ho, a keďže bol nízkej postavy, vyliezol na strom. Ježiš sa zastavil práve pod týmto stromom a zavolal ho po mene: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" (Lk, 19, 5). Aké hlboké je posolstvo v tejto jednoduchej vete! „Zachej“: Ježiš volá po mene človeka, ktorým všetci opovrhujú. „Dnes“: áno, práve teraz je pre neho chvíľa spásy. „Musím zostať“: prečo „musím“? Pretože nebeský Otec, bohatý na milosrdenstvo chce, aby Ježiš išiel hľadať „a zachrániť, čo sa stratilo" (Lk, 19,10). Milosť tohto nepredvídateľného stretnutia úplne zmenila Zachejov život: „Pane, - vyznal Ježišovi - polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19, 8). Ešte raz Evanjelium potvrdzuje, že láska, ktorá vychádza z Božieho srdca a pôsobí v srdci človeka, je silou, ktorá obnovuje svet.
 
Táto pravda žiari osobitným spôsobom vo svedectve svätca, na ktorého si dnes spomíname: Karola Boromejského, milánskeho arcibiskupa. Žil v XVI. storočí a stal sa príkladom pastiera lásky, pravého učenia, apoštolskej horlivosti a predovšetkým modlitby: „duše, - hovorieval – sa získavajú na kolenách“. Vysvätený za biskupa bol len keď mal 25 rokov. Počas svojho života uviedol do života učenie Tridentského koncilu, ktorý nariaďoval kňazom prebývať v patričných diecézach a celý sa daroval ambroziánskej cirkvi: venoval jej osobitnú pozornosť počas svojich troch rozsiahlych návštev, zvolal šesť provinčných a jedenásť diecéznych synod. Uviedol do života semináre na formáciu novej generácie kňazov. Založil nemocnice a rodinné bohatstvo vložil do služby chudobným. Bránil práva Cirkvi proti mocipánom, obnovil rehoľný život a ustanovil novú Kongregáciu pre svetských kňazov, tzv. Oblátov. V roku 1576, keď v Miláne zúril mor, navštívil, utešoval a rozdal chorým všetok svoj majetok. Jeho motto spočívalo v jedinom slove: „Humilitas“. Pokora ho pohýňala, podobne ako Pána Ježiša, zrieknuť sa seba samého pre službu všetkých.
 
Keď si dnes spomíname aj na môjho cteného predchodcu Jána Pavla II., ktorý nosil s úctou toto meno, zverme orodovaniu svätého Karla všetkých biskupov na celom svete, a zároveň prosme o nebeskú ochranu, ako vždy, Najsvätejšiu Máriu, Matku Cirkvi.“ – ls –