Zamyslenie na 31. nedeľu v Cezročnom období

"Zachej, poď dolu, dnes sa chcem zastaviť v tvojom dome!“ - Príbeh Zacheja je v prvom rade príbehom osobného stretnutia človeka s Bohom. Nezáleží na tom, v akom blate sa človek nachádza. Raz sú to peniaze, inokedy prázdne zdanie usporiadaného života, strach alebo závislosť. Čo je tým mojím blatom, do ktorého sa zabáram?

Kľúčovým momentom je Ježišov pohľad a oslovenie. Zachejom tak mocne zatriaslo, že sa v ňom hneď rodí odpoveď. Je to stretnutie pohľadov, ktoré vytvára most dôvery, po ktorom sa dá vykročiť. Zachej začul svoje meno z úst toho, ktorý pre neho predstavoval nádej.

Keď kričím k Bohu: „Už nevládzem, nedokážem milovať, pomôž mi!“, vtedy ako Zachej hľadám tie oči, ktoré majú moc pozdvihnúť z beznádeje. Nedeľná liturgia ma pozýva občerstviť si moje vlastné spomienky na zážitok zo stretnutia pohľadov. Kedy ma Pán oslovil? Kde to bolo? Vrátim sa v duchu na tieto miesta. Potrebujem sa s ním znova stretnúť? Veď práve preto prichádzam do chrámu.

Francúzsky teológ a žurnalista Bruno Chenu hovorí, že „kresťanstvo je stretnutím dvoch tvárí, tváre Kristovej a tváre učeníka“. Hovorí tiež, že tým, že učeník zažíva túto rozochvievajúcu skúsenosť zachyteného oslovenia a pohľadu, a keď na ňu odpovedá, stáva sa divadlom pre ľudí, pre anjelov a pre svet, podobne ako to opisuje na vlastnej skúsenosti aj sv. Pavol (1 Kor 4,9). Obrátenie hriešnika je vlastne objavením jeho povolania, ktoré od Boha dostal. Zachej sa nebál, že sa stane divadlom pre ľudí. Vo vedomí, že má na dosah pravú hodnotu, neváhal konať. Zosobňuje toho kupca z Ježišovho známeho podobenstva, ktorý pre vzácnu perlu, ktorá predstavuje Božie kráľovstvo, predá všetok svoj majetok.

Ježišova záchrana Zacheja nie je iba morálnym obrátením. Pre Ježiša pozdvihnúť človeka z biedy neznamená iba zachrániť ho od toho najhoršieho. Je to udalosť viery v Krista, ktorá lieči a dáva novú, dovtedy nepoznanú slobodu. Táto osobná viera je začiatkom nového života, ktorý sa podobá tomu, čo prežíval napríklad Abrahám. On bol poctený tým, že Boh ho osobne navštívil a bol jeho hosťom a prisľúbil mu veľkú budúcnosť.

Takáto viera urobila Zacheja Abrahámovým synom. Akú budúcnosť mu priniesla? Zachej rozdáva polovicu majetku chudobným a napráva krivdy. - Naša spása má vždy rozmer individuálny i rozmer spoločenský. Je obrovským dobrodením pre nás, ale i pre našich blízkych, pre okolie. Záchranou každého jednotlivca zjavuje Boh svoju lásku k celému ľudstvu, ktoré trpí. Tí, ktorí v Jerichu krútili hlavou nad tým, že si Ježiš zvolil Zachejov dom, nevšimli si, že Ježiš aj ich obdarúva, keď obdarúva Zacheja.

Táto nedeľa nás pozýva, aby sme si položili otázku, či môj postoj k Ježišovi je naozaj postojom vykúpeného človeka. Poznám to aj podľa toho, aké pocity vo mne vzbudzuje správa, že Ježiš je nablízku. Mám radosť, ako ten, kto si môže povedať, že je zachráneným hriešnikom? A aké pocity vo mne vzbudzuje to, keď som svedkom návratu iných na dobrú cestu? Vnímam to ako niečo, čo aj mňa samého obohacuje?

Milý brat, milá sestra, pri slávení nedeľnej svätej omše pozvime Pána Ježiša na tie nevykúpené miesta, ktoré ešte nosíme vo svojom vnútri. Nehovorme si dopredu, že to nemá cenu, že on k nám isto nepríde. Keby Zachej nevyšiel na strom a nepriblížil by sa k Ježišovi aspoň tým málom, čoho bol schopný, zostal by uzavretý sám v sebe, tak ako zostali mnohí iní, ktorí v tom čase žili v Izraeli. Mnohí z nich patrili medzi počestných veriacich občanov, no nedokázali sa naozaj stretnúť s Ježišom, hoci im bol celkom nablízku. Neverme týmto ľuďom. Uverme radšej tomu, ktorý sa nebál stať divadlom pre svet a stal sa dôkazom toho, že riskovať sa oplatí.

Jozef Bartkovjak, SJ