Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (26. októbra, RV) - Medzi najdôležitejšie aktivity pápeža Benedikta XVI. za uplynulý týždeň zaiste patrí jeho pastoračná návšteva talianskeho mesta Neapol. Svätý Otec vyzval jeho obyvateľov k šíreniu iniciatív, ktoré pomôžu potlačiť prevažujúcu „mentalitu násilia“ v tomto meste. Zvlášť v tejto súvislosti zdôraznil boj proti sieti organizovaného zločinu Camorra. Vyrovnávanie účtov medzi jej klanmi si iba v priebehu tohto roka vyžiadalo viac ako 90 obetí. „Život v Neapole nie je ľahký“, uviedol Svätý Otec, majúc namysli chudobu, bezdomovectvo, nezamestnanosť a v neposlednom rade nedostatok pozitívnych vyhliadok do budúcnosti. Násilie organizovaného zločinu sa podľa jeho slov „stáva rozšírenou súčasťou mentality, prenikajúc do spoločenských štruktúr, historického centra mesta, ako aj nových, anonymných predmestí, s rizikom pritiahnutia najmä mladých ľudí, ktorí vyrastajú v prostredí, kde prekvitá ilegalita, čierna práca a boj o prežitie“. Svätý Otec poukázal na to, že k situácii a jej riešeniu je potrebné postaviť sa aktívne, a to zo strany všetkých obyvateľov Neapola, keď povedal: „Je potrebné úsilie o stratégiu prevencie, ktorá sa zameriava na školu, prácu a pomoc mladým pri hľadaní možností pre využívanie voľného času. Sú potrebné zásahy, ktoré zapoja všetkých do boja proti akejkoľvek forme násilia, počínajúc formovaním svedomia a zmenou mentality, postojov a zmenou každodenného správania.“ V tejto súvislosti Svätý Otec poukázal na silu modlitby, keď povedal: „silou, ktorá v mlčaní a bez hluku mení svet a premieňa ho na Božie kráľovstvo, je viera – a výrazom viery je modlitba. Keď sa táto viera naplní láskou k Bohu, ktorý je uznávaný ako dobrý a spravodlivý Otec, stáva sa vytrvalou a naliehavou, stáva sa nárekom ducha, krikom duše, ktorý preniká do Božieho srdca. Takým spôsobom sa modlitba stáva najväčšou silou premeny sveta. Zoči-voči zložitým sociálnym skutočnostiam, akou je iste tá vaša, je potrebné posilniť nádej, ktorá sa zakladá na viere a vyjadruje sa neúnavnou modlitbou. Práve modlitba udržiava zapálenú pochodeň viery
 
Po skončení svätej omše sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. V príhovore, ktorý jej predchádzal, pripomenul veriacim Svetový deň misií, ktorého tohtoročnou témou bolo motto: „Všetky cirkvi za celý svet“. „Každá jednotlivá cirkev je spoluzodpovedná za evanjelizáciu celého ľudstva.- zdôraznil Svätý Otec - (...) Kiežby sme aj my duchovným a materiálnym spôsobom podporili všetkých tých, ktorí pôsobia v misiách: kňazov, rehoľníkov, rehoľné sestry a laikov, ktorí sa nezriedka stretávajú vo svojej práci s veľkými ťažkosťami, ba niekedy dokonca s prenasledovaním.“

Popoludňajší program pastoračnej návštevy pápeža Benedikta XVI. v Neapole sa niesol v znamení stretnutia s náboženskými lídrami z niekoľkých desiatok krajín, v duchu myšlienky modliť sa „Za svet bez násilia“. Benedikt XVI. zdôraznil, že náboženstvo nikdy nesmie „byť hnacím motorom nenávisti a že nikdy v mene Boha nemôžeme ospravedlniť zlo a násilie“.

Na stredajšej generálnej audiencii sa Svätý Otec vo svojej katechéze zameral na život a pôsobenie svätého Ambróza. Ako uviedol Benedikt XVI., Ambróz si získal si takú autoritu, že hoci bol iba katechétom, ľud si ho zvolil za biskupa Milána. „Kultúrne veľmi dobre pripravený, no taktiež rozhľadený, pokiaľ ide o Sväté Písmo, nový biskup začal horlivo študovať. Naučil sa poznávať a komentovať Bibliu z diel Origena, nesporného majstra „alexandrijskej školy“. Týmto spôsobom Ambróz preniesol do latinského prostredia rozjímanie o Písme, ktoré začal Origenes a tým na Západ priniesol lectio divina. Táto metóda sprevádzala celé jeho kázanie a spisy, ktoré pramenia priamo z modlitbového načúvania Božiemu slovu. Známy úvod do jednej z Ambrózových katechéz významne ukazuje, ako svätý biskup aplikoval Starý zákon na kresťanský život: „Keď sa čítali dejiny Patriarchov a úryvky z Prísloví, každý deň sme sa stretávali s morálkou – hovorí milánsky biskup svojím katechumenom a neofytom – aby ste si, nimi formovaní a vzdelávaní, zvykli kráčať cestou Otcov a nasledovať po ceste poslušnosti a Božích príkazov“ (O tajomstvách 1,1). Tak Ambrózovo kázanie – ktoré predstavuje hlavné jadro jeho nesmierneho literárneho diela – vychádza z lektúry posvätných kníh („Patriarchovia“, čiže historické knihy a „Príslovia“, čiže múdroslovné knihy), aby sa žilo v súlade s Božím zjavením.“

Ako uviedol Svätý Otec, je zrejmé, že osobné svedectvo kazateľa a príkladnosť kresťanskej komunity boli podmienkou účinnosti kázní. Z tohto pohľadu je významné svedectvo sv. Augustína. Na to, aby bolo pohnuté srdce tohto mladého afrického rečníka, ktorý bol skeptický a zúfalý, a aby ho to primälo k obráteniu, nestačili iba krásne homílie biskupa Ambróza. Bolo to predovšetkým svedectvo milánskej Cirkvi, ktorá sa modlila a spievala, súdržná ako jedno telo: „Cirkev, schopná odolávať nátlaku imperátora a jeho matky, ktorí v prvých dňoch roku 386 opäť trvali na vrátení budovy pre kult k ariánskym bohoslužbám. V tejto stavbe, ktorá mala byť vrátená – hovorí Augustín – „oddaný ľud bdel, pripravený zomrieť so svojím biskupom“. Toto svedectvo z Vyznaní je veľmi vzácne, pretože ukazuje, že táto udalosť zasiahla aj Augustínovu dušu, keďže pokračuje: „Aj nás, hoci ešte duchovne vlažných, sa dotklo vzrušenie celého ľudu (Vyznania 9,7).

Zo života a príkladu biskupa Ambróza sa Augustín naučil, ako kázať. Ako uviedol Svätý Otec, môžeme sa odvolať na známy príhovor Afričana, ktorý si zaslúžil byť citovaný o mnoho storočí neskôr v koncilovej konštitúcii Dei Verbum: „Je potrebné, aby sa všetci klerici, najmä však Kristovi kňazi, ako aj ostatní, čo sa ako diakoni a katechéti venujú službe slova, oddali vytrvalému čítaniu a dôkladnému štúdiu svätého Písma, aby sa nik z nich nestal iba – a toto je Augustínova citácia - márnym povrchným hlásateľom slova Božieho, keďže ho nepočúva vo svojom vnútri“:„Drahí bratia a sestry, chcem vám ponúknuť ešte akúsi „patristickú ikonu“, ktorá, interpretovaná vo svetle toho, čo sme povedali, účinne reprezentuje „srdce“ ambroziánskeho učenia. V šiestej knihe Vyznaní Augustín rozpráva o svojom stretnutí s Ambrózom, čo bolo istotne veľmi dôležitou udalosťou v dejinách Cirkvi. Doslova píše, že keď prichádzal k milánskemu biskupovi, pravidelne ho nachádzal s množstvom ľudí s problémami, pre ktorých si vždy nachádzal čas; alebo keď nebol s nimi (a to sa stávalo iba na veľmi krátke okamihy), alebo posilňoval svoje telo nevyhnutným pokrmom, alebo posilňoval svojho ducha čítaním. Tu sa Augustín veľmi začudoval, pretože Ambróz čítaval Písmo iba očami, so zavretými ústami (porov. Vyznania 6,3). Vskutku, v prvých storočiach kresťanstva čítanie Písma bolo jednoznačne spájané s cieľom jeho ohlasovania a čítať nahlas zjednodušovalo jeho pochopenie aj pre toho, kto čítal. To, že Ambróz mohol čítať iba očami, ukazovalo očarenému Augustínovi na mimoriadnu schopnosť čítať a na poznanie Písma. A teda v takomto čítaní so zavretými ústami, pri ktorom sa srdce snaží dosiahnuť múdrosť Božieho Slova – hľa „ikona“ o ktorej hovorím – možno spoznať metódu ambroziánskej katechézy: je to samo Písmo intímne zvnútornené, ktoré ponúka obsah toho, čo treba ohlásiť, aby sa dosiahlo obrátenie sŕdc.“- ls –