Generálna audiencia pápeža Benedikta XVI.: sv. Ambróz

Vatikán (24. októbra, RV) – Vo svojej katechéze na generálnej audiencii sa dnes pápež Benedikt XVI. zameral na život a pôsobenie svätého Ambróza:
„Zomrel v Miláne v noci z 3. na 4. apríla v roku 397. Bola vigília Bielej soboty. Deň predtým, okolo piatej popoludní, sa začal modliť, ležiac na posteli s rukami roztiahnutými ako na kríži. Tak mal účasť na Veľkonočnom trojdní, na smrti a zmŕtvychvstaní Pána. „Videli sme pohyb jeho pier,“ potvrdzuje Paolino, verný diakon, ktorý o tom na vyzvanie Augustína napísal dielo Ambrózov život, „ale nepočuli sme jeho hlas“... Honoráta, biskupa z Vercelli, ktorý prišiel pomáhať Ambrózovi a spal na hornom poschodí, zobudil hlas, ktorý mu opakoval: Rýchlo vstávaj! Ambróz zomiera...“ Honorát rýchlo zišiel dolu – pokračuje Paolino – „a vložil do svätcových úst Pánovo Telo. Ten ho prijal a vypustil ducha, vezmúc so sebou tento pokrm na cestu – viatikum. Tak sa teraz jeho duša, posilnená účinkom tohto pokrmu, raduje zo spoločnosti anjelov“ (Ambrózov život 47). V ten Veľký piatok roku 397 rozpažené ramená zomierajúceho Ambróza vyjadrovali jeho mystickú účasť na smrti a zmŕtvychvstaní Pána. Bola to jeho posledná katechéza: v tichu slov prehovoril svedectvom života.“

Ako uviedol Benedikt XVI., Ambróz nebol starý, keď zomrel, nemal ani 60 rokov. Pochádzal z Trevíru, kde bol jeho otec prefektom, narodil sa v kresťanskej rodine. V Ríme dostal vzdelanie, ktoré ho pripravilo na civilnú kariéru, zvlášť v oblasti rétoriky a práva. Okolo roku 370 bol vyslaný ako miestodržiteľ pre provincie Emilia a Ligúria so sídlom v Miláne. Keď v roku 374 zomrel ariánsky biskup Auxencius, vznikli pri voľbe nového biskupa nepokoje medzi ariánmi a pravovernými katolíkmi. Ambróz zakročil, aby ich utíšil. Získal si takú autoritu, že hoci bol iba katechétom, ľud si ho zvolil za biskupa Milána:
„Kultúrne veľmi dobre pripravený, no taktiež rozhľadený, pokiaľ ide o Sväté Písmo, nový biskup začal horlivo študovať. Naučil sa poznávať a komentovať Bibliu z diel Origena, nesporného majstra „alexandrijskej školy“. Týmto spôsobom Ambróz preniesol do latinského prostredia rozjímanie o Písme, ktoré začal Origenes a tým na Západ priniesol lectio divina. Táto metóda sprevádzala celé jeho kázanie a spisy, ktoré pramenia priamo z modlitbového načúvania Božiemu slovu. Známy úvod do jednej z Ambrózových katechéz významne ukazuje, ako svätý biskup aplikoval Starý zákon na kresťanský život: „Keď sa čítali dejiny Patriarchov a úryvky z Prísloví, každý deň sme sa stretávali s morálkou – hovorí milánsky biskup svojím katechumenom a neofytom – aby ste si, nimi formovaní a vzdelávaní, zvykli kráčať cestou Otcov a nasledovať po ceste poslušnosti a Božích príkazov“ (O tajomstvách 1,1). Tak Ambrózovo kázanie – ktoré predstavuje hlavné jadro jeho nesmierneho literárneho diela – vychádza z lektúry posvätných kníh („Patriarchovia“, čiže historické knihy a „Príslovia“, čiže múdroslovné knihy), aby sa žilo v súlade s Božím zjavením.“

Ako uviedol Svätý Otec, je zrejmé, že osobné svedectvo kazateľa a príkladnosť kresťanskej komunity boli podmienkou účinnosti kázní. Z tohto pohľadu je významné svedectvo sv. Augustína. Na to, aby bolo pohnuté srdce tohto mladého afrického rečníka, ktorý bol skeptický a zúfalý, a aby ho to primälo k obráteniu, nestačili iba krásne homílie biskupa Ambróza. Bolo to predovšetkým svedectvo milánskej Cirkvi, ktorá sa modlila a spievala, súdržná ako jedno telo:
„Cirkev, schopná odolávať nátlaku imperátora a jeho matky, ktorí v prvých dňoch roku 386 opäť trvali na vrátení budovy pre kult k ariánskym bohoslužbám. V tejto stavbe, ktorá mala byť vrátená – hovorí Augustín – „oddaný ľud bdel, pripravený zomrieť so svojím biskupom“. Toto svedectvo z Vyznaní je veľmi vzácne, pretože ukazuje, že táto udalosť zasiahla aj Augustínovu dušu, keďže pokračuje: „Aj nás, hoci ešte duchovne vlažných, sa dotklo vzrušenie celého ľudu (Vyznania 9,7).

Zo života a príkladu biskupa Ambróza sa Augustín naučil, ako kázať. Ako uviedol Svätý Otec, môžeme sa odvolať na známy príhovor Afričana, ktorý si zaslúžil byť citovaný o mnoho storočí neskôr v koncilovej konštitúcii Dei Verbum: „Je potrebné, aby sa všetci klerici, najmä však Kristovi kňazi, ako aj ostatní, čo sa ako diakoni a katechéti venujú službe slova, oddali vytrvalému čítaniu a dôkladnému štúdiu svätého Písma, aby sa nik z nich nestal iba – a toto je Augustínova citácia - márnym povrchným hlásateľom Slova Božieho, keďže ho nepočúva vo svojom vnútri“:
„Drahí bratia a sestry, chcem vám ponúknuť ešte akúsi „patristickú ikonu“, ktorá, interpretovaná vo svetle toho, čo sme povedali, účinne reprezentuje „srdce“ ambroziánskeho učenia. V šiestej knihe Vyznaní Augustín rozpráva o svojom stretnutí s Ambrózom, čo bolo istotne veľmi dôležitou udalosťou v dejinách Cirkvi. Doslova píše, že keď prichádzal k milánskemu biskupovi, pravidelne ho nachádzal s množstvom ľudí s problémami, pre ktorých si vždy nachádzal čas; alebo keď nebol s nimi (a to sa stávalo iba na veľmi krátke okamihy), buď posilňoval svoje telo nevyhnutným pokrmom, alebo posilňoval svojho ducha čítaním. Tu sa Augustín veľmi začudoval, pretože Ambróz čítaval Písmo iba očami, so zavretými ústami (porov. Vyznania 6,3). Vskutku, v prvých storočiach kresťanstva čítanie Písma bolo jednoznačne spájané s cieľom jeho ohlasovania a čítať nahlas zjednodušovalo jeho pochopenie aj pre toho, kto čítal. To, že Ambróz mohol čítať iba očami, ukazovalo očarenému Augustínovi na mimoriadnu schopnosť čítať a na poznanie Písma. A teda v takomto čítaní so zavretými ústami, pri ktorom sa srdce snaží dosiahnuť múdrosť Božieho Slova – hľa „ikona“ o ktorej hovorím – možno spoznať metódu ambroziánskej katechézy: je to samo Písmo intímne zvnútornené, ktoré ponúka obsah toho, čo treba ohlásiť, aby sa dosiahlo obrátenie sŕdc.“

Ako uviedol Benedikt XVI., podľa Ambrózovho a Augustínovho učenia je katechéza neoddeliteľná od svedectva života. Skutočný učeník je ten, ktorý ohlasuje evanjelium najuveriteľnejším a najúčinnejším spôsobom:
„Ako apoštol Ján, tak aj biskup Ambróz, ktorý neprestajne opakoval: „Omnia Christus est nobis!; čiže Kristus je pre nás všetkým! – zostáva autentickým svedkom Pána. Jeho vlastnými slovami, plnými lásky k Ježišovi, zakončíme túto našu katechézu: „Omnia Christus est nobis! Keď chceš vyliečiť ranu, on je lekár; keď si zmožený horúčkou, on je prameň; keď si utláčaný nespravodlivosťou, on je spravodlivosť; keď potrebuješ pomoc, on je sila; keď sa bojíš smrti, on je život; keď túžiš po nebi, on je cesta; keď si v temnotách, on je svetlo... Okúste a uvidíte, aký dobrý je Pán: blažený človek, ktorý v neho dúfa! (O panenstve 16,99).
 
Medzi pozdravmi, ktoré dnes zazneli v rámci generálnej audiencie, bol aj jeden pre slovenských veriacich:
„Zo srdca pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne z Bratislavy a Nitry. Bratia a sestry, v týchto dňoch sme pozvaní viac uvažovať o misijnom poslaní Cirkvi. Aj vy ste povolaní evanjelizovať to prostredie, v ktorom žijete. S láskou vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ –dj,ľr-