Slovo pre chorých: Modlitba

Drahý brat, sestra! Vítam ťa na vlnách rozhlasu. Sme v polovici mesiaca október, v ktorom viac ako inokedy rozjímame nad tajomstvami svätého ruženca, alebo inými slovami povedané ponárame sa do tajomstva modlitby, ktorá je základným predpokladom pre budovanie toho najpodstatnejšieho vzťahu, ktorým je vzťah s Nebeským Otcom. Obsahom mojej dnešnej úvahy bude premýšľanie o modlitbe. Nie, nechcem zostať iba na plytčine a zamýšľať sa nad modlitbou z pohľadu známej definície, ktorá hovorí o tom, že modlitba je rozhovor s Bohom. Myslím, že to by bolo príliš málo. Napriek všetkému, čo prežívaš, ti želám, aby si dokázal upokojiť svoje rozbúrené, možno aj zranené vnútro a uvažujme spolu o najdôležitejšom prostriedku, ktorý nám zabezpečí vytúžený pokoj srdca. Uvažujme o modlitbe.

Hneď v úvode spomeniem skutočnosť, že dnešná doba, ktorú žijeme, je charakteristická tým, že máme vo všeobecnosti problém zastaviť sa a premýšľať. Sme otrokmi stresu, naháňania sa za materiálnymi dobrami, ktoré sú síce potrebné k tomu, aby sme prežili, ale nemali by byť cieľom nášho života, nášho prežívania. Ak sa aj zastavíme, zväčša je to tak, že sa zľakneme samých seba. Zľakneme sa ticha, ktoré nás obklopí. Ani nevieme ako a zostávame sami so sebou. Takáto situácia, ktorú možno nazvať: „Stretnutie so sebou samým“, sa môže opakovať niekoľkokrát v živote. Ty sám ju niekedy vnímaš intenzívne, inokedy menej. Možno sa ti to zdá byť nepochopiteľné, ale takúto chvíľu stretnutia so sebou samým je možné vnímať ako požehnanie. Pýtaš sa prečo? Nuž preto, že táto samota, ktorú sám v sebe prežívaš a je pre teba azda neznesiteľná, je iba zdanlivá. Do tejto situácie vstupuje Pán, aby sa nenásilnou formou dotkol tvojho srdca, tvojho života a požehnal ťa. Aby si to takto mohol vnímať, je potrebné veriť v to, že Pán je s tebou a pomáha ti. Aby si dokázal vstupovať do vzťahu s Bohom, práve viera v Jeho existenciu, v Jeho prítomnosť v tvojom živote je toho základným predpokladom.

Modlitba na tvojich perách nie je a nemôže byť samozrejmosťou. Z Písma ti je určite známe, že my nevieme, ako sa máme modliť, len Duch nášho Otca prehovorí za nás. Modlitba preto nie je samozrejmosťou, ale milosťou. Aby si dokázal vstúpiť do vzťahu s Otcom, je potrebné sa tomu naučiť. Učíme sa aj tým spôsobom, že veci veľmi často opakujeme. Toto opakovanie nemá za cieľ, aby nás samotná modlitba omrzela, ale práve naopak, aby sme si ju zamilovali. Pán iste bude ten, koho nikdy neomrzí načúvať ti. S radosťou nakloní ucho tvojej prosbe. On je predsa prvý, komu záleží na tom, aby ťa požehnal v tvojom živote, aby ti udelil milosti, ktoré potrebuješ.

Tu je veľmi potrebné uvedomiť si, že Boh nie je automat, ktorý ak doň vhodíš mincu a stlačíš gombík, ponúkne ti požadovaný nápoj. Ak vstupujeme do vzťahu s Otcom, nie sme Jeho priateľmi, sme synmi, či dcérami. Byť synom, či dcérou je viac, ako byť priateľom. Treba rátať s tým, že dobrý Otec vychováva svoje dieťa, na ktorom mu záleží. Vstupovať do vzťahu znamená zniesť aj bolesť, zažiť radosť, okúsiť šťastie. Toto všetko ti môže sprostredkovať modlitba. Pokiaľ k nej pristúpiš s otvorenosťou a nie so strachom a obavami, môžeš si byť istý, že zažiješ oslobodenie. Tak ako je samotný Boh tajomstvom, tak je tajomstvom aj modlitba. Boh je iniciátor toho, že ťa chce voviesť v osobnom kontakte s ním do krajiny, v ktorej sa ešte nevieš celkom dobre orientovať, do ktorej sa možno aj bojíš vstúpiť. Mám tu na mysli krajinu ducha. Sám Boh veľmi túži, aby si dokázal žiť v slobode Božieho dieťaťa. Aj keď vieš, že si slobodná ľudská bytosť, predsa musíš pripustiť, že tento svet je plný lákadiel a nástrah, ktoré nám bránia žiť dokonalú slobodu a bez obáv vstupovať do krajiny ducha. Pred Pánovu tvár je potrebné prichádzať v pokore. Bez Jeho milostí nie sme ničím. Tieto milosti k nám však neprídu samé od seba. Je treba, aby sme si o ne s dôverou poprosili a náš dobrý Otec vie, čo potrebujeme. Neusilujme sa však len o postoj prosiaceho, ba niekedy až žobrajúceho človeka... Modlitbou je aj vďaka. Vďaka za všetko, čo sme dostali ako nezaslúžený dar. Možno sa ti to zdá nezmyselné, ale obrovským darom v tvojom prípade je aj milosť utrpenia a bolesti v tých najrôznejších podobách. Možno je to tak, že vo svojom utrpení niekedy nie si schopný predniesť ani tú najjednoduchšiu modlitbu. Ver, že ak trpíš s láskou a v odovzdanosti, je to tvoja najkrajšia modlitba a Boh ju prijíma s radosťou.

Drahý brat, sestra, z úprimného srdca ti želám, aby si si zamiloval chvíle ticha a modlitby, chvíle ktoré môžeš stráviť so svojim Bohom. Pros Ho, chváľ Ho, pozvi Ho do každodenného prežívania. Buď si istý, že bude spoľahlivým spoločníkom, ktorý nechce vybočiť z cesty, na ktorú ťa povolal. Chce ťa na nej stretať. Sám chce, aby bol tvoj život modlitbou. Všemohúci Pane, buď v mojom srdci a na perách, lebo často neviem ako sa mám modliť. Modli sa vo mne a so mnou a bude to miazga života.

Ivana Mochorovská