Cirkev a svet: Ukrajina

História Ukrajiny
Krajina, obývaná už v dobe kamennej, známy Krym so svojimi archeologickými nálezmi po Rimanoch a Grékoch, sčasti pravlasť Slovanov a krajina, s ktorou susedí aj Slovensko – dnes budeme v našej rubrike putovať po Ukrajine. Keď sa letmo pozrieme do histórie, tak zistíme, že pravoslávne kresťanstvo medzi Slovanmi zaviedol v Kyjevskej Rusi veľkoknieža Vladimír I. Sviatoslavič v roku 998. Kyjev, dnešné hlavné mesto, bol centrom Kyjevskej Rusi, ktorá vznikla spojením Novgorodského a Kyjevského kniežatstva v 9. storočí a považuje sa za predchodkyňu Ruska a Ukrajiny. V 14. storočí bola pod vládou Poľska a v roku 1660 ju aj rozdelili medzi Poľsko a Rusko. Práve v Rusku Ukrajinci využili príležitosť a v roku 1918 vyhlásili svoju nezávislosť. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Ukrajina spojila sa Haličom. Nový štát sa stal terčom útokov Poľska aj Červenej armády, ktoré si presadzovali územné nároky. Červená armáda získala prevahu a tak sa v roku 1922 stala Ukrajina jednou zo zakladajúcich republík Sovietskeho zväzu. Keď v roku 1986 vybuchla jadrová elektráreň v Černobyle a Ukrajina cítila zo strany Ruska veľkú ľahostajnosť k situácii. Zosilnelo národné cítenie a ukrajinskí politici zatúžili koncom 80. rokov po väčšej autonómii. Po neúspešnom prevrate komunistických prívržencov tvrdého unionizmu dospela Ukrajina v roku 1991 k vyhláseniu nezávislosti, čo urýchlilo rozpad Sovietskeho zväzu. V roku 2004 zmenila politickú tvár Ukrajiny takzvaná „Oranžová revolúcia“, v Európskej únii známa ako symbol nového smerovania krajiny od proruského na prozápadný. Prezidentské voľby vyhral kandidát opozície Viktor Juščenko. Ďalší politický vývoj však poznamenal rozpad koalície opozičných síl a problémy so zostavovaním vlády po predčasných voľbách. Voľby má Ukrajina za sebou aj po včerajšku, s akou víziou do budúcnosti, to ukáže zrejme len čas.
Náboženstvo

Ukrajina má takmer 48,5 milióna obyvateľov. Z hľadiska náboženstva, takmer 30%-né zastúpenie majú pravoslávni veriaci. Niektorí z nich podliehajú pod moskovského patriarchu Alexeja II, ďalší pod Kyjevského patriarchu Filareta. Tretiu skupinu tvoria príslušníci národnej autokefálnej cirkvi.
Na druhom mieste s viac ako 8 % populácie sú katolíci a niečo vyše 3% je protestantov. Malé zastúpenie má židovská obec. Zvyšok obyvateľstva, predstavujúci viac ako 57 %, teda v skutočnosti väčšinu, sa vyhlasuje za neveriacich.

Katolícka cirkev

Katolícka cirkev na Ukrajine má za sebou dlhú históriu s temným obdobím prenasledovania počas komunistického režimu. Podľa obradu sa člení na dve vetvy: Východnú katolícku cirkev byzantského obradu a Západnú katolícku cirkev latinského obradu. Prvá z nich, teda gréckokatolícka cirkev, je početnejšia a má okolo 5 miliónov veriacich.
Katolícka cirkev latinského obradu obnovila svoju hierarchickú štruktúru 16. januára 1991, vymenovaním 5 biskupov latinského obradu pápežom Jánom Pavlom II. – tento dátum je tiež akýmsi znovuzrodením cirkvi po dlhom období prázdna. Dnes má Konferencia biskupov Ukrajiny 12 biskupov. Ich predsedom je kardinál Marian Jaworski, arcibiskup Ľvova. Na čele Gréckokatolíckej cirkvi byzantského obradu je kardinál Lubomyr Husar, arcibiskup Kyjeva.


Ad Limina
Posledné septembrové dni boli pre Ukrajinu veľkou udalosťou. Ukrajinskí biskupi totiž prišli do Vatikánu na pravidelnú apoštolskú návštevu Ad Limina Apostolorum. Keď ich pápež Benedikt XVI. prijal na audiencii, začal svoj príhovor citátom z Dávidovej pútnickej piesne z Knihy žalmov: “Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu... Tým, čo žijú v jeho láske ...Pán udeľuje požehnanie a život naveky” (por. Ž 133, 1 – 3). Svätý Otec poďakoval prítomným za ich pastoračnú prácu v službe Božiemu ľudu a povedal:
“Viem, s akým úsilím sa snažíte svedčiť o evanjeliu na vašej drahej Ukrajine a s koľkými ťažkosťami musíte zápasiť... Pápež, aj spolupracovníci Rímskej kúrie sú s vami, sú vám nablízku a so sympatiou sledujú putovanie každej z vašich miestnych cirkví. Cirkev je – ako nás učí II. vatikánsky koncil – spoločenstvom viery, nádeje a lásky, v strede ktorého je Kristus, jediný prostredník medzi nebom a zemou. Preto tajomstvom účinnosti každého nášho pastoračného a apoštolského projektu je predovšetkým vernosť Kristovi. Od nás pastierov, ako aj od veriacich, sa žiada žiť s ním v intímnej a stálej dôvere, v modlitbe a v poslušnom počúvaní jeho slova: toto je jediná cesta, ktorou treba ísť, aby sme sa stali v každom prostredí znakom jeho lásky a nástrojmi jeho pokoja a jeho svornosti.”
Svätý Otec ďalej zdôraznil, že si je istý, že ak v sebe budú živiť takúto spiritualitu, nebude potom ťažké upevniť a posilňovať aktívnu spoluprácu medzi rímskokatolíckymi a gréckokatolíckymi biskupmi, pre dobro celého kresťanského ľudu. Na záver dodal, že toto je cesta, ako zladiť spoločné pastoračné plány a apoštolské aktivity cirkevného spoločenstva, a práve to je podmienkou pre ekumenický dialóg s pravoslávnymi bratmi z iných cirkví. “Som presvedčený, že bratská spolupráca medzi pastiermi bude pre všetkých veriacich povzbudením a stimulom k rastu v jednote a v apoštolskom entuziazme, aj z hľadiska tak dôležitého ekumenického dialógu.” Na záver Svätý Otec zveril návštevu biskupov z Ukrajiny do opatery Panny Márie.
O tom, že situácia v katolíckej cirkvi je komplikovaná najmä po dlhých rokoch prenasledovania a o odkaze Svätého Otca po návšteve Ad Liminia Apostolorum nám porozprával aj náš kolega z ukrajinskej redakcie Roman Hren. Podľa neho sa až dnes dá hovoriť o raste a rozvoji Cirkvi.
„Najdôležitejšie je asi to, čo povedal našim biskupom Svätý Otec, že obe cirkvi – gréckokatolícka aj rímskokatolícka by mali spolupracovať, navštevovať sa, pracovať na spoločnej veci, lebo tak je to dobré pre celý ukrajinský národ. Samozrejme, že sú ťažkosti, niekedy sa veľmi ťažko hľadá spoločná reč, ale pomaličky to ide. Napríklad na východe krajiny je situácia lepšia, bežne sa stáva, že v jednej oblasti sú dvaja biskupi a vychádzajú spolu dobre. Ako povedal náš biskup latinského obradu v jednom rozhovore, – ľudia sú veľmi dobrí, ale stále nám chýbajú kňazi. Aj keď je pozitívne, že k nám prichádzajú katolícki kňazi aj z iných krajín – z  Poľska, zo Slovenska a mnohí sú samozrejme aj z Ukrajiny.“
S rozprávaním o Ukrajine sa rozlúčime slovami Svätého Otca, ktoré naznačujú jasný odkaz do budúcnosti tejto krajiny.

„Ani medzi samotnými katolíkmi nie je spolupráca vždy ľahká, je teda normálne, že sa objavujú rozdiely v cítení, a tu je ten rozdiel dokonca aj v odlišnej tradícii.... Táto jednota katolíkov, aj keď s odlišnými obradmi, spolu s úsilím robiť ju viditeľnou v každej oblasti, predstavuje autentickú tvár Katolíckej cirkvi a je výrečným znamením aj pre ostatných kresťanov a pre celú spoločnosť.“ -sg-