Príhovor kard. Jozefa Tomka: Svätá stolica a Slovensko
V posledných mesiacoch
Slovensko sa dostalo na medzinárodnú scénu vďaka dvom udalostiam, ktoré sú dôležité
pre vzťahy našej krajiny so Svätou Stolicou tak na poli cirkevnom ako aj na úrovni
Slovenskej republiky. V júni to bola návšteva všetkých biskupov u Benedikta XVI. a v rímskych
centrálnych úradoch, v septembri zas nástupná audiencia nového veľvyslanca Slovenskej
republiky pri Svätej Stolici. Pri obidvoch príležitostiach mal Benedikt XVI. dôležitý
prejav, adresovaný obyvateľom Slovenska, ktorého si všimli predovšetkým domáce, ale
aj niektoré zahraničné médiá.
V septembri sme si pripomínali aj štvrté výročie
tretej nezabudnuteľnej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku, pri ktorej nás
obdaroval dvoma novými blahoslavenými, sestrou Zdenkou Schelingovou a biskupom Vasiľom
Hopkom, ako aj ďalšími otcovskými prejavmi, ktoré už pre chorobu len čiastočne prečítal.
Nemali by sme tak rýchlo zabudnúť na trpiaci dobroprajný poloúsmev, keď nám zaželal
od Boha dar pokoja, prosperity a úprimnej jednoty v bratskom duchu a vo vzájomnom
porozumení. Alebo keď nás v Banskej Bytsrici vyzval k zodpovednej slobode, ktorá nie
je sebeckou svojvôľou. Tiež keď nám nechal v Petržalke pod veľkým krížom svoj posledný
odkaz, aby sme sa nikdy nehanbili za evanjelium, ale pokračovali v cyrilometodskej
tradícii vernosti Kristovi a svojej viere, lebo je to vzácne dedičstvo a náš prínos,
ktorý potrebuje aj Európa.
Benedikt XVI. vo svojich dvoch prejavoch
pre Slovensko nadväzuje osobitným spôsobom na posolstvo Jána Pavla II. pre našu krajinu.
Hľadí na duchovnú situáciu na Slovensku jednak v historickej súvislosti, ale zároveň
ako sa rysuje v rámci celej Európy dnes. Ukazuje sa ako dobroprajný, dobre informovaný
pozorovateľ.
Biskupom Slovenska predstavil v júni na záver ich návštevy
v Ríme jasnú analýzu situácie, keď ich upozornil, že kresťania (citujem) „najmä v Európe
sú podrobovaní ustavičnému ideologickému tlaku, ktorý by chcel kresťanstvo zredukované
iba na „súkromný“ rozmer“, a že aj na Slovensku už stále viac prebieha „rozsiahly
sekularizačný proces“. Hlava Cirkvi zdieľa s aktívnymi kresťanmi na Slovensku starostlivosť,
(citujem) „ako si uchrániť svoje vlastné duchovné dedičstvo a zároveň ho zmodernizovať,
(ako) ostať verní vlastným koreňom“. Svätý Otec bystrozrako poukazuje aj na to, že
v súčasnosti (citujem) „toto dedičstvo, ktoré komunistický režim nedokázal zničiť,
je vážne nahlodávané kvasom charakteristickým pre západné spoločnosti: konzumizmom,
hedonizmom (pôžitkárstvom), laicizmom, relativizmom atď.„ Preto Benedikt XVI. chváli
pastoračný plán biskupov oživiť a aktualizovať evanjelizačné posolstvo sv.Cyrila a Metoda.
Posledné udalosti len potvrdzujú, že Svätý Otec videl dobre, lebo v lete sa ozvali
noví obrazoborci, ktorí proti jasným historickým zprávam celkom svojvoľne vyhlasujú
celú cyrilometodskú tradíciu za mýtus a za historicky falošnú, ako aj ich misiu za
čisto politickú (presne ako to nariadil roku 1984 Ústredný výbor československej komunistickej
strany), ani nehovoriac o podlom nahrávaní spovede a dokonca o zverejnení jeho výsledkov
na „umeleckej“ výstave, kde sa nechápe, čo má také bohorúhavé počínanie do činenia
s umením; a nespomínajme iné útoky. – Ale Svätý Otec posilnil biskupov v ich pastoračných
snahách a povzbudil ich, aby sa zvlášť starali o mládež a o jej výchovu v školách
i na úrovni farskej. Celú stať venoval tiež manželstvu a rodine, ako aj mimoriadne
nízkej pôrodnosti. Popri hospodárskych dôvodoch tohto stavu poukázal aj na „systematický
útok na manželstvo a rodinu, vedený v prostredí určitej kultúry a masmédií“, ako sa
doslova vyjadril. Dnešná diskusia o potrate zas len dokazuje, že jeho pozorovania
sú realistické a že kresťania na Slovensku nemôžu spať na ružiach.
Dňa 13.septembra
Benedikt XVI. prijal na nástupnej audienciinového veľvyslanca Slovenskej
republiky Jozefa Draveckého. Vatikánsky denník „L’Osservatore Romano“ venoval tejto
udalosti celú stranu a uverejnil v plnom anglickom znení jednak pozdrav veľvyslanca
ako aj odpoveď Svätého Otca. Veľvyslanec Dravecký povedal medzi iným: „Rád by som
uistil Vašu Svätosť, že Slovenská republika sa cíti zaviazaná splniť celú základnú
zmluvu a zo svojej strany sa nezrieka povinnosti uzavrieť aj ostávajúce dve dohody...o
výhrade svedomia a o financovaní cirkevných podujatí“. Benedikt XVI. reagoval na túto
otázku takto: „Som vďačný za uistenie..., že Slovenská republika sa zaručuje naplniť
ďalšie dva body Základnej zmluvy“. Lenže tendenčné správy niektorých slovenských novín
a masmédií v tom videli už nátlak zo strany pápeža až natoľko, že ministerstvo zahraničia
muselo dementovať také neobjektívne a urážlivé spravodajstvo.
Svätý Otec sa
však v prejave vrátil k viacerým otázkam. Znovu zdôraznil dôležitosť výchovy mládeže
tak pre štát ako aj pre Cirkev. Tiež vyzdvihol hodnoty manželstva a rodiny, rozhodujúce
pre ich budúce šťastie a pre stabilitu národa. Ako povedal, „silné rodiny sú postavené
na základoch silných manželstiev“. Spomenul tiež vzrastajúci počet rozvodov a detí
narodených mimo manželstiev. Nakoniec podnetne poukázal na potenciál nášho kultúrneho
a duchovného dedičstva pre oživenie duše európskeho kontinentu.
Tieto a mnohé
iné povzbudenia posledných dvoch pápežov sú také časové a bohaté, že by si zaslúžili
väčšej pozornosti a aplikácie zo strany slovenskej spoločnosti.