Vatikán
(28. septembra, RV) - Vo svojom tradičnom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel
Pána sa Svätý Otec sústredil na otázku bohatstva a chudoby v našom živote, keď povedal:
„Rozprávajúc podobenstvo o nepoctivom ale opatrnom správcovi, Kristus učí svojich
učeníkov spôsobu, ktorý je najvhodnejší z hľadiska používania peňazí a materiálneho
bohatstva. Ide o schopnosť podeliť sa s chudobnými a tak si získať ich priateľstvo,
so zrakom upretým na nebeské kráľovstvo. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony,
aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov“ (Lk, 16,9) hovorí pán Ježiš
v Lukášovom Evanjeliu. Peniaze nie sú sami o sebe „nepoctivé“, avšak viac ako čokoľvek
iné môžu uzatvoriť človeka v slepom egoizme. Ide o uskutočnenie akejsi „konverzie“
ekonomických dobier: je potrebné myslieť aj na potreby chudobných, nepoužívať ich
iba pre vlastné dobro, imitujúc tak samého Krista, ktorý – ako píše sv. Pavol – „hoci
bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor
8,9). Zdá sa to byť paradox: Kristus nás neobohatil svojím bohatstvom, ale svojou
chudobou, teda svojou láskou, ktorá ho pohla darovať sa celostne nám. Tu
by sa mohlo otvoriť široké a komplexné pole pre úvahu o téme bohatstva a chudoby
- pokračoval Benedikt XVI. vo svojom príhovore - aj na svetovej
rovine, kde sa stretajú dve ekonomické logiky: logika zisku a logika rozdeľovania
dobier, ktoré nie sú v protiklade jedna s druhou, ak ich vzťah je vhodne usporiadaný.
Katolícka sociálna náuka vždy zdôrazňovala, že spravodlivé rozdeľovanie dobier je
prioritné. Zisk je samozrejme legitímny a v správnej miere aj potrebný pre ekonomický
rozvoj. Ján Pavol II. tak vo svojej encyklike Centisimus annus napísal: „Moderné
hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda človeka,
ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach (čl. 32). Avšak
tiež zdôrazňuje, že kapitalizmus nie je považovaný za jediný platný ekonomický model
(por. čl. 35). Ekologická situácia a hlad vo svete neustále s väčšou naliehavosťou
poukazujú na skutočnosť, že ak prevažuje logika zisku, narastá rozdiel medzi bohatými
a chudobnými a tiež ničivé zneužívanie našej planéty. Keď naopak prevláda logika zdieľania
a solidarity, je možné napraviť toto smerovanie a orientovať ho k spravodlivému a plodnému
rozvoju. V nedeľu v príhovore po modlitbe Anjel Pána Pápež
Benedikt XVI. pozdravil účastníkov prvého medzinárodného stretnutia rómskych kňazov,
diakonov a rehoľníkov, ktorý sa v uplynulých dňoch uskutočnil vo Vatikáne. Vyzval
ich k prehĺbeniu povolania a misie, ktorú vykonávajú medzi svojimi bratmi a sestrami:
„Nech sa téma Vašej konferencie: „S Kristom v službe rómskym ľuďom“, stane väčšou
skutočnosťou vo vašich životoch. Modlím sa za to a všetkých Vás zverujem pod ochranu
Panny Márie.“ V pondelok sa Svätý Otec prihovoril
biskupom ukrajinskej katolíckej Cirkvi, ktorí ku nemu prišli na pravidelnú návštevu
Ad Limina Apostolorum, keď povedal: “Viem, s akým úsilím sa snažíte svedčiť
o evanjeliu vo vašej drahej Ukrajine a s koľkými ťažkosťami musíte zápasiť... Pápež,
aj spolupracovníci Rímskej kúrie sú sa vami, sú vám nablízku a nadšene sledujú vaše
kroky vo vašich miestnych Cirkvách. Cirkev je – ako nás učí II. vatikánsky koncil
– spoločenstvo viery, nádeje a lásky, v strede ktorého je Kristus, jediný prostredník
medzi nebom a zemou. Pre toto jedinečné tajomstvo každého nášho pastoračného a apoštolského
plánu je najdôležitejšia predovšetkým viera v Krista. Od nás pastierov, ako aj od
veriacich, sa žiada žiť s Ním v dôvere, modlitbe a v poslušnom počúvaní jeho slova:
toto je jediná cesta, ktorou treba ísť, aby sme sa stali v každom prostredí znakom
jeho lásky a nástrojmi jeho pokoja a jeho svornosti.”
Svätý Otec
ďalej zdôraznil, že si je istý, že ak v sebe budú živiť takúto spiritualitu, nebude
potom ťažké upevniť a posilňovať aktívnu spoluprácu medzi rímsko-katolíckymi a grécko-katolíckymi
biskupmi, pre dobro celého kresťanského ľudu. Na záver dodal, že toto je cesta, ako
zladiť spoločné pastoračné plány a apoštolské aktivity cirkevného spoločenstva, a práve
to je podmienkou pre ekumenický dialóg s pravoslávnymi bratmi z iných cirkví. “Som
presvedčený, že bratská spolupráca medzi Pastiermi bude pre všetkých veriacich povzbudením
a stimulom k rastu v jednote a v apoštolskom entuziazme, aj z hľadiska tak dôležitého
ekumenického dialógu.” Na záver Svätý Otec zveril návštevu biskupov z Ukrajiny
do opatery Panny Márie.
V stredu na generálnej audiencii Benedikt XVI.
pokračoval vo svojej katechéze o sv. Jánovi Zlatoústom a jeho pôsobení keď povedal:
„V roku 397, keď sa stal biskupom Konštantinopolu, ukazoval obyvateľom v meste
stále príkladný život najmä tým, ako sa staral o chudobných. Nestránil sa vystupovať
verejne proti utláčaniu, korupcii alebo pohanským praktikám, dokonca aj na cisárskom
dvore a práve preto ho poslali do exilu. V jeho učení nám ukázal, ako by nás mali
zázraky a krásy stvorenstva privádzať k oslave Stvoriteľa. Veď Boh je milostivý Otec,
liečiteľ duší a milujúci priateľ. Stvoriteľ vesmíru nás miloval až tak, že neušetril
ani svojho jediného Syna. Duch svätý tiež výrazne pôsobí v spisoch sv. Jána – sila
života, ktorá pretvára svet a dáva krídla tým kresťanom, ktorí sú pozorní na prejavy
Ducha svätého. Vďaka tomuto autoritatívnemu učeniu si sv. Ján Zlatoústy vyslúžil titul
„druhý sv. Pavol – učiteľ národov“. Exilový biskup až do smrti pokračoval v hlásaní
nekonečnej Božej lásky, ktorá chce, aby bolo všetko zachránené. Pri jeho poslednom
výdychu sa zamýšľal nad konečným cieľom ľudského života, ktorým je Božia sláva. Učme
sa z príkladu sv. Jána Zlatoústeho milovať Krista v chudobe a byť Jeho vernými svedkami
v pravde Evanjelia.“ – ls –