Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (28. septembra, RV) - Vo svojom tradičnom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec sústredil na otázku bohatstva a chudoby v našom živote, keď povedal: „Rozprávajúc podobenstvo o nepoctivom ale opatrnom správcovi, Kristus učí svojich učeníkov spôsobu, ktorý je najvhodnejší z hľadiska používania peňazí a materiálneho bohatstva. Ide o schopnosť podeliť sa s chudobnými a tak si získať ich priateľstvo, so zrakom upretým na nebeské kráľovstvo. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov“ (Lk, 16,9) hovorí pán Ježiš v Lukášovom Evanjeliu. Peniaze nie sú sami o sebe „nepoctivé“, avšak viac ako čokoľvek iné môžu uzatvoriť človeka v slepom egoizme. Ide o uskutočnenie akejsi „konverzie“ ekonomických dobier: je potrebné myslieť aj na potreby chudobných, nepoužívať ich iba pre vlastné dobro, imitujúc tak samého Krista, ktorý – ako píše sv. Pavol – „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9). Zdá sa to byť paradox: Kristus nás neobohatil svojím bohatstvom, ale svojou chudobou, teda svojou láskou, ktorá ho pohla darovať sa celostne nám.
 
Tu by sa mohlo otvoriť široké a komplexné pole pre úvahu o téme bohatstva a chudoby - pokračoval Benedikt XVI. vo svojom príhovore - aj na svetovej rovine, kde sa stretajú dve ekonomické logiky: logika zisku a  logika rozdeľovania dobier, ktoré nie sú v protiklade jedna s druhou, ak ich vzťah je vhodne usporiadaný. Katolícka sociálna náuka vždy zdôrazňovala, že spravodlivé rozdeľovanie dobier je prioritné. Zisk je samozrejme legitímny a v správnej miere aj potrebný pre ekonomický rozvoj. Ján Pavol II. tak vo svojej encyklike Centisimus annus napísal: „Moderné hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda človeka, ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach (čl. 32). Avšak tiež zdôrazňuje, že kapitalizmus nie je považovaný za jediný platný ekonomický model (por. čl. 35). Ekologická situácia a hlad vo svete neustále s väčšou naliehavosťou poukazujú na skutočnosť, že ak prevažuje logika zisku, narastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými a tiež ničivé zneužívanie našej planéty. Keď naopak prevláda logika zdieľania a solidarity, je možné napraviť toto smerovanie a orientovať ho k spravodlivému a plodnému rozvoju.
 
V nedeľu v príhovore po modlitbe Anjel Pána Pápež Benedikt XVI. pozdravil účastníkov prvého medzinárodného stretnutia rómskych kňazov, diakonov a rehoľníkov, ktorý sa v uplynulých dňoch uskutočnil vo Vatikáne. Vyzval ich k prehĺbeniu povolania a misie, ktorú vykonávajú medzi svojimi bratmi a sestrami: „Nech sa téma Vašej konferencie: „S Kristom v službe rómskym ľuďom“, stane väčšou skutočnosťou vo vašich životoch. Modlím sa za to a všetkých Vás zverujem pod ochranu Panny Márie.“
 
V pondelok sa Svätý Otec prihovoril biskupom ukrajinskej katolíckej Cirkvi, ktorí ku nemu prišli na pravidelnú návštevu Ad Limina Apostolorum, keď povedal: “Viem, s akým úsilím sa snažíte svedčiť o evanjeliu vo vašej drahej Ukrajine a s koľkými ťažkosťami musíte zápasiť... Pápež, aj spolupracovníci Rímskej kúrie sú sa vami, sú vám nablízku a nadšene sledujú vaše kroky vo vašich miestnych Cirkvách. Cirkev je – ako nás učí II. vatikánsky koncil – spoločenstvo viery, nádeje a lásky, v strede ktorého je Kristus, jediný prostredník medzi nebom a zemou. Pre toto jedinečné tajomstvo každého nášho pastoračného a apoštolského plánu je najdôležitejšia predovšetkým viera v Krista. Od nás pastierov, ako aj od veriacich, sa žiada žiť s Ním v dôvere, modlitbe a v poslušnom počúvaní jeho slova: toto je jediná cesta, ktorou treba ísť, aby sme sa stali v každom prostredí znakom jeho lásky a nástrojmi jeho pokoja a jeho svornosti.”

Svätý Otec ďalej zdôraznil, že si je istý, že ak v sebe budú živiť takúto spiritualitu, nebude potom ťažké upevniť a posilňovať aktívnu spoluprácu medzi rímsko-katolíckymi a grécko-katolíckymi biskupmi, pre dobro celého kresťanského ľudu. Na záver dodal, že toto je cesta, ako zladiť spoločné pastoračné plány a apoštolské aktivity cirkevného spoločenstva, a práve to je podmienkou pre ekumenický dialóg s pravoslávnymi bratmi z iných cirkví. “Som presvedčený, že bratská spolupráca medzi Pastiermi bude pre všetkých veriacich povzbudením a stimulom k rastu v jednote a v apoštolskom entuziazme, aj z hľadiska tak dôležitého ekumenického dialógu.” Na záver Svätý Otec zveril návštevu biskupov z Ukrajiny do opatery Panny Márie.

V stredu na generálnej audiencii Benedikt XVI. pokračoval vo svojej katechéze o sv. Jánovi Zlatoústom a jeho pôsobení keď povedal: „V roku 397, keď sa stal biskupom Konštantinopolu, ukazoval obyvateľom v meste stále príkladný život najmä tým, ako sa staral o chudobných. Nestránil sa vystupovať verejne proti utláčaniu, korupcii alebo pohanským praktikám, dokonca aj na cisárskom dvore a práve preto ho poslali do exilu. V jeho učení nám ukázal, ako by nás mali zázraky a krásy stvorenstva privádzať k oslave Stvoriteľa. Veď Boh je milostivý Otec, liečiteľ duší a milujúci priateľ. Stvoriteľ vesmíru nás miloval až tak, že neušetril ani svojho jediného Syna. Duch svätý tiež výrazne pôsobí v spisoch sv. Jána – sila života, ktorá pretvára svet a dáva krídla tým kresťanom, ktorí sú pozorní na prejavy Ducha svätého. Vďaka tomuto autoritatívnemu učeniu si sv. Ján Zlatoústy vyslúžil titul „druhý sv. Pavol – učiteľ národov“. Exilový biskup až do smrti pokračoval v hlásaní nekonečnej Božej lásky, ktorá chce, aby bolo všetko zachránené. Pri jeho poslednom výdychu sa zamýšľal nad konečným cieľom ľudského života, ktorým je Božia sláva. Učme sa z príkladu sv. Jána Zlatoústeho milovať Krista v chudobe a byť Jeho vernými svedkami v pravde Evanjelia.“ – ls –