2007-09-27 18:39:17

Komentár Mariána Gavendu: Začína ísť o život


RealAudioMP3 V dnešnom komentári s názvom "Začína ísť o život" sa Marián Gavenda zamýšľa nad problematikou potratov.

Do atmosféry slnkom zaliateho babieho leta sa na slovenskej verejnej scéne miešajú temné farby. Málo kto si ich všíma, ale žiadajú si, milí poslucháči, aspoň pár chvíľ na zamyslenie. Bilboard so zabitým 12 týždňovým človekom zaťal do živého. Diskusia sa, žiaľ, točila viac o etickosti či neetickosti fotografie, čím odpútavala pozornosť od samotného faktu, že sa na Slovensku takých prípadov stáva denne asi štyridsať. Argumentuje sa pritom extrémnymi prípadmi, keď lekári s „absolútnou istotou“ tvrdia, že ide o vážne telesné a psychické poškodenie plodu, ohrozenie života matky a obmedzenie rozvoja jej troch – štyroch už narodených detí. A potom sa takýto fiktívny prípad, kde sa človeku akosi žiada povedať, že taký potrat je opodstatnený, aplikuje na zdravé, hmotne zabezpečené ženy, ktoré ešte nemajú ani jedno dieťa. Ukážkové príklady manipulácie.
Bojovníci za život a proti nemu upriamujú v týchto týždňoch svoj pohľad na Ústavný súd. Má rozhodnúť, ktorých občanov Ústava Slovenskej republiky chráni a ktorých nie. Tu však treba veľmi jasne rozlišovať. Je pravda, že samotný Ústavný súd v rámci svojich kompetencií nemôže iné, než vysvetľovať aplikáciu ústavných noriem. Treba však zároveň dodať, že nikomu nebolo dané právo rozhodovať o živote samotnom. Ak by Ústava umožňovala zabiť nevinného človeka, je protiprávna i keď by za ňu hlasovala absolútna väčšina. Pred pár rokmi bolo v Taliansku referendum o potratovom zákone. Katolícka cirkev nevyzývala veriacich hlasovať v ňom za život. Vec postavila úplne inak: o živote sa nemôže robiť žiadne referendum! Pomýlená je už samotná myšlienka o niečom takom hlasovať. Veriaci referendum bojkotovali. Naše média to komentovali, že bolo teplo a väčšina talianskych občanov uprednostnila ísť k moru a nie k hlasovacím urnám. Ďalší príklad lacnej manipulácie.
Iný šírený blud hovorí, že potrat je náboženský problém katolíkov. Z toho sa potom vyvodzuje, že neveriaci alebo nepraktizujúci veriaci nemá v tejto veci žiaden problém svedomia. Je to lož. Prirodzený mravný zákon zaväzuje všetkých. Spoločnosť, v ktorej sa nerešpektujú ani najzákladnejšie práva, je v štádiu vážneho rozkladu.
Milí poslucháči, náš spirituál v seminári nám hovorieval, že príklady z vlastného života sa majú hovoriť až po sedemdesiatke. Neviem či sa jej dožijem. Ale už teraz môžem z tej trochy pastoračných skúsenosti povedať, že väčšina ľudí na Slovensku je v týchto najzákladnejších otázkach života a smrti klamaná a oklamaná. Možno by to až tak nevadilo, ak by išlo o čiste teoretické názory. V prípade života a smrti však na základe oklamanosti veľa ľudí kruto trpí a iní za ňu platia svojím životom. V kampani dnešných dní neide o presadenie nejakého názoru. Ide naozaj o život. Nepochybujem, že veriaci, ku ktorým aj teraz hovorím, majú vo veci jasno. Skôr je problém v tom, čo hovorí svätý Peter vo svojom liste: „vedieť obhájiť svoju nádej“. Teda nielen mať svoj názor, ale vedieť ho pre druhými rukolapne obhájiť. V týchto týždňoch sa od veriacich očakáva takéto praktické vyznanie viery. Vedieť argumentovať. To znamená, neveriacemu nehovoriť o hriechu (lebo ho necíti, hriech je otázka vzťahu k Bohu), ale o faktoch.
V tomto súvise by som rád spomenul jednu skúsenosť. V kontakte s novinármi som spoznal mnohé dievčatá a ženy, ktoré, aj keď sa vyhlasovali za neveriace, pre mnohé náboženské témy boli veľmi otvorené a dobre sa s nimi spolupracovalo. Keď však prišlo na tému potratu, stávali sa až zúrivé. Väčšinou preto, že mali na svedomí svoje škrabance. Svoju nevysporiadanosť s problémom potom prenášali formou nenávisti na Cirkev a na veriacich. Je všeobecne známe, že človek často kričí a hrá sa na silného len preto, lebo má strach, ktorý takto maskuje. Aj angažovanosť za potraty a iné takzvané práva a slobody je často len zaháňaním vnútorných výčitiek. Tu by som chcel pripomenúť, že takýchto ľudí netreba schladiť sprchou vážnych argumentov, ale zahrnúť ich láskou a porozumením. Poradiť im východisko z výčitiek svedomia. Inak si ho budú neustále ventilovať a odpisovať každého, kto v nich bude tieto výčitky prebúdzať.
Čo sa týka práce Ústavného súdu, rád by som na záver pripomenul ešte jednu vec. Je pravda, že aj pri snahe o objektivitu je človek ovplyvňovaný osobným postojom. Podľa neho vyberá argumenty za i proti. Ak ide o Ústavu, nemali by hrať roľu osobné pocity, ale preambula tejto ústavy. Tá sa odvoláva na cyrilometodské dedičstvo, čím nastavuje interpretačný kľúč jednotlivých právnych noriem. Cyrilometodské dedičstvo nie je len záležitosť liturgická a náboženská, týkajúca sa iba rímskych katolíkov. Zahŕňa kultúru života. Rozhodnúť inak než pre život jednoznačne znamená konať protiústavne. Na rozšírený argument, že možnosť potratu je vraj „požiadavkou Európskej únie“ treba povedať, že jednak boli tieto otázky ponechané na legislatívu jednotlivých členských krajín, ako aj to, že aj Európska únia a legislatívy jej štátov umožňovaním potratu prekračujú svoju kompetenciu a sú teda protiprávne. Právo na život si dáva život sám a garantuje ho pôvodca všetkého života, ktorý osobne je Cesta, Pravda a Život.








All the contents on this site are copyrighted ©.