Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Castel Gandolfo (23. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes doobeda navštívil
taliansku diecézu Velletri-Segni na predmestí Ríma. O 9:30 hod na Námestí sv. Klementa
pred tamojšou katedrálou predsedal eucharistickej slávnosti. Po jej skončení sa Svätý
Otec vrátil do letného sídla v Castel Gandolfo, kde sa spolu s veriacimi napoludnie
pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí
bratia a sestry, dnes ráno som navštívil diecézu Velletri, v ktorej
som bol titulárnym kardinálom niekoľko rokov. Bolo to rodinné stretnutie, ktoré mi
umožnilo opäť prežiť chvíle z minulosti, bohaté na duchovné a pastoračné skúsenosti.
Počas slávnostnej eucharistickej bohoslužby, keď som komentoval liturgické texty,
pozastavil som sa vo svojej reflexii nad správnym užívaním pozemských dobier. Je to
téma, ktorú nám evanjelista Lukáš počas týchto nedieľ predkladá z rozličných pohľadov.
Rozprávajúc podobenstvo o nepoctivom ale opatrnom správcovi, Kristus učí svojich učeníkov
spôsobu, ktorý je najvhodnejší z hľadiska používania peňazí a materiálneho bohatstva.
Ide o schopnosť podeliť sa s chudobnými a tak si získať ich priateľstvo, so zrakom
upretým na nebeské kráľovstvo. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás,
až sa pominie, prijali do večných príbytkov“ (Lk, 16,9) hovorí pán Ježiš v Lukášovom
Evanjeliu. Peniaze nie sú sami o sebe „nepoctivé“, avšak viac ako čokoľvek iné môžu
uzatvoriť človeka v slepom egoizme. Ide o uskutočnenie akejsi „konverzie“ ekonomických
dobier: je potrebné myslieť aj na potreby chudobných, nepoužívať ich iba pre vlastné
dobro, imitujúc tak samého Krista, ktorý – ako píše sv. Pavol – „hoci bol bohatý,
stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9). Zdá
sa to byť paradox: Kristus nás neobohatil svojím bohatstvom, ale svojou chudobou,
teda svojou láskou, ktorá ho pohla darovať sa celostne nám. Tu
by sa mohlo otvoriť široké a komplexné pole pre úvahu o téme bohatstva a chudoby
aj na svetovej rovine, kde sa stretajú dve ekonomické logiky: logika zisku a logika
rozdeľovania dobier, ktoré nie sú v protiklade jedna s druhou, ak ich vzťah je vhodne
usporiadaný. Katolícka sociálna náuka vždy zdôrazňovala, že spravodlivé rozdeľovanie
dobier je prioritné. Zisk je samozrejme legitímny a v správnej miere aj potrebný pre
ekonomický rozvoj. Ján Pavol II. tak vo svojej encyklike Centisimus annus napísal:
„Moderné hospodárske podnikanie má pozitívne stránky. Ich základom je sloboda
človeka, ktorá sa uplatňuje nielen v hospodárstve, ale aj v iných oblastiach (čl.
32). Avšak tiež zdôrazňuje, že kapitalizmus nie je považovaný za jediný platný ekonomický
model (por. čl. 35). Ekologická situácia a hlad vo svete neustále s väčšou naliehavosťou
poukazujú na skutočnosť, že ak prevažuje logika zisku, narastá rozdiel medzi bohatými
a chudobnými a tiež ničivé zneužívanie našej planéty. Keď naopak prevláda logika zdieľania
a solidarity, je možné napraviť toto smerovanie a orientovať ho k spravodlivému a plodnému
rozvoju. Najsvätejšia Mária, ktorá vo svojom Magnifikát
zvoláva: Pán, ktorý „hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno
(Lk, 1, 53), kiež pomáha kresťanom v používaní pozemských dobier s evanjeliovou múdrosťou,
teda v duchu veľkorysej solidárnosti, a inšpiruje vlády a ekonómov k predvídavým stratégiám,
ktoré by napomáhali opravdivému rozvoju všetkých národov.“ – ls -