História pútnického miesta Mariazell

Rakúsko (8. septembra, RV) - Pútnické miesto Mariazell v rakúskej diecéze Graz-Seckau patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie v Európe. Jeho založenie je datované do roku 1157, po zázraku, ktorý sa udial na príhovor Panny Márie.


Benediktínsky mních Magnus z Kláštora sv. Lambrechta, vyslaný opátom, aby ohlasoval v tejto oblasti evanjelium, so sebou priniesol sošku Panny Márie z lipového dreva. Na cestu, po ktorej kráčal, spadla obrovská skala, práve na miesto, kde dnes stojí chrám. Mních sa v modlitbe obrátil na Božiu Matku a požiadal ju o pomoc. Na jej príhovor sa skala rozdelila na dve polovice a on mohol pokračovať v ceste. Keď dorazil na určené miesto, postavil malú “celu”, nemecky “zelle”, ktorá sa stala prístreškom pre sochu Panny Márie a ktorej označenie sa stalo základom pre názov pútnického miesta Mariazell. Prvýkrát sa písomná zmienka o "cele" objavila v roku 1243.


Uhorský kráľ Ľudovít Veľký tu dal v roku 1370 postaviť dodnes zachovanú kaplnku, ako poďakovanie za víťazstvo nad nepriateľmi kresťanskej viery na východe. Okolo roku 1400 sú spomínané obchody, v ktorých si pútnici mohli kupovať votívne predmety a okolo polovice druhého tisícročia bol už Mariazell známy ako medzinárodné pútnické miesto. Nový rozkvet zaznamenáva v období baroka a stáva sa akýmsi centrálnym pútnickým miestom Podunajskej monarchie a habsburského domu a súčasťou významnej duchovnej tradície a duše národov strednej Európy. Dovtedajší gotický chrám už kapacitne nestačil, preto sa opát Benedikt Pierin z Kláštora sv. Lambrechta, do ktorého pôsobnosti pútnické miesto patrilo, rozhodol pre mohutnú prestavbu v barokovom štýle (1644-1683). Práve z tohto obdobia pochádza dnešná charakteristická podoba pútnického chrámu. Ten bol v roku 1907 povýšený na Baziliku Minor a okrem Benedikta XVI. ho navštívili aj pápeži Ján XXIII. v roku 1912 a Ján Pavol II. v roku 1983. –dj-