Slovensko (7. septembra, RV) - Včera zomrel najstarší člen našej provincie
páter Aladar Janega SVD vo veku 92 rokov. Pohreb je naplánovaný na utorok 11. septembra
2007. Zádušná sv. omša bude o 14.00 hod v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre
na Kalvárii a po nej budú pohrebne obrady na cintoríne na Cabajskej ceste. Účasť na
poslednej rozlúčke prisľúbili aj otcovia biskupi Mons. F. Rabek a Mons. M. Chovanec.
Páter Aladár Janega sa narodil sa 24. marca 1915 v Livinských Opatovciach,
okres Topoľčany, rodičom Matejovi a Hermine Apolenovej. Do Spoločnosti Božieho Slova
vstúpil v Močenku r. 1926. Gymnaziálne štúdiá ukončil na štátnom gymnáziu v Nitre
r. 1934. Potom pokračoval v rehoľnej formácii dvojročným noviciátom v Misijnom dome
Sv. Gabriel v rakúskom Mödlingu, ktorý ukončil zložením prvých sľubov 1. mája 1936.
Filozofické a teologické štúdiá začal v Mödlingu a dokončil v Ríme. Vo Večnom meste
zložil aj doživotné sľuby r. 1939 a 24. augusta l940 bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke
sa vrátil na Slovensko a desať rokov až do r. 1950 vyučoval filozofiu striedavo v Spišskom
Štiavniku, Vidinej a Nitre. Okrem toho v rokoch 1945-49 pôsobil aj ako rektor misijného
domu Božského Srdca vo Vidinej pri Lučenci.
V máji r. 1950 prišla „barbarská
noc“ a on sa spolu s ostatnými spolubratmi dostal do sústreďovacieho tábora v Podolínci.
Odtiaľ ho r.1951 premiestnili na práce do Čiech, kde najskôr pracoval dva roky v Oseku
v továrni na šamotové rúry a tehly a potom ďalšie dva roky v Králikách na štátnom
majetku. R. 1955 prichádza opäť do Nitry kde si nachádza prácu v Pozemných stavbách.
R. 1960 prechádza do Štátneho stavebného ústavu, kde však nepracuje dlho. Štátna moc
ho totiž vo vykonštruovanom procese proti rehoľníkom 6. februára 1961 zaistila a odsúdila
na 11 rokov väzenia za „velezradu“. Trest si odpykával vo Valdiciach pri brúsení lustrového
skla. V októbri 1965 dostáva amnestiu a vracia sa do Nitry, kde pracuje najskôr v Pozemných
stavbách, a potom od r. 1967 až do odchodu na dôchodok r. 1976 v podniku Bioveta.
Súhlas k výkonu duchovnej služby dostáva r. 1969 a ešte viac ako 30 rokov
požehnane pôsobí tak na Nitrianskej Kalvárii ako i v meste Nitra ako duchovný. Počas
tohto obdobia sa tajne venuje formácii a príprave budúcich kňazov, misionárov, dáva
duchovné cvičenia a je vyhľadávaným spovedníkom.
Keď nastala zmena režimu
a prišla sloboda, mal už 75 rokov. Hoci to bol už čas na zaslúžený odpočinok, neváha
sa zapojiť všetkými silami do obnovenia činnosti Spoločnosti Božieho Slova a po navrátení
Misijného domu v Nitre na Kalvárii verbistom sa konečne môže vrátiť do svojho rehoľného
domova. Až takmer do 90-ky tu ešte verne slúži veriacim duchovnou službou a spolubratom
prednáškami, radou a príkladom života. Jeho životné sily postupne ubúdajú, prichádza
choroba a posledné dva roky života trpezlivo a verne nesie aj tento kríž. Pripravuje
sa aj na stretnutie so svojím Pánom, ktorému zasvätil celý svoj život. 6. septembra
2007 si ho popoludní Pán ticho pozval k sebe, aby mu dal účasť na večnej odmene.
Páter prirovnal svoj život „zbieraniu kláskov na strnisku“, ktoré sa nedá
porovnať so snopmi normálnej žatvy. Hoci mu nebolo dopriate pôsobiť naplno v Pánovej
žatve, zbieral aspoň klásky. Aj keď sa jeho život zdá veľmi útržkovitý, rozlámaný
na malé kúsky rozmanitých činností, predsa ho spája niť vernosti Bohu, Cirkvi a Spoločnosti
Božieho Slova. Vďační spolubratia verbisti, veriaci z Kalvárie, kňazi, príbuzní, rodná
sestra Praxedis z Kongregácie Dcér kresťanskej lásky pamätajú na neho v modlitbe.