Generálna audiencia: Sv. Gregor z Nissy - "pilier pravovernosti"

Vatikán (29. augusta, RV) - Vo svojej katechéze na dnešnej generálnej audiencii sa pápež Benedikt XVI. zameral na osobnosť sv. Gregora z Nissy, mladšieho brata a duchovného dediča sv. Bazila, ktorý sa prejavil ako človek s nevšednou schopnosťou premýšľať a živou inteligenciou, otvorenou voči kultúre jeho čias: „Narodil sa okolo roku 335 a o jeho kresťanskú formáciu sa mimoriadne zaslúžil brat Bazil – ktorého on sám označoval ako „otca a učiteľa“ (Ep. 13,4: SC 363,198) – a sestra Makrína. Ukončil štúdiá, v ktorých venoval pozornosť predovšetkým filozofii a rétorike. Najskôr sa venoval učiteľstvu a oženil sa. Potom, podobne ako jeho brat a sestra, sa úplne oddal asketickému životu. Neskôr bol zvolený za biskupa Nissy, stal sa horlivým pastierom a získal si tak úctu komunity.“
 
Ako uviedol Benedikt XVI., Gregor sa najmä po Bazilovej smrti, nasledujúc jeho duchovné dedičstvo, podieľal na obhajobe pravovernosti. Zúčastil sa na rôznych synodách a snažil sa brániť nezhodám medzi cirkvami. Aktívne sa zapájal do cirkevnej reorganizácie a ako „pilier pravovernosti“, bol napríklad jedným z kľúčových účastníkov Carihradského koncilu v roku 381, ktorý definoval božstvo Ducha Svätého. Podľa Gregora by človek nemal zameriavať svoj život na pominuteľné veci, ale má hľadať svetlo, ktoré mu umožní rozlíšiť to, čo je naozaj užitočné (por. In Ecclesiasten hom. 1: SC 416,106-146). „Svojou prenikavou inteligenciou a obrovskými filozofickými a teologickými znalosťami obraňoval kresťanskú vieru proti heretikom, ktorí popierali božstvo Syna a Ducha Svätého (ako Eunomius a macedoniáni), alebo znevažovali dokonalú ľudskosť Krista. Vysvetľoval Sväté písmo, pozastaviac sa nad stvorením človeka. To bola preňho ústredná téma: stvorenie. Videl v ňom odraz Stvoriteľa a našiel tu cestu k Bohu. Napísal však aj dôležitú knihu o Mojžišovom živote, ktorého predstavuje ako človeka na ceste k Bohu: tento výstup na horu Sinaj sa preňho stáva obrazom nášho výstupu v ľudskom živote k skutočnému životu, k stretnutiu s Bohom.“

Ako uviedol Svätý Otec, Gregor z Nissy bol známy aj vďaka svojej duchovnej náuke.
Celá jeho teológia nebola akademickou úvahou, ale vyjadrením duchovného života, života skutočne prežívanej viery. Benedikt XVI. spomenul niektoré rozpravy sv. Gregora, napríklad o kresťanskom povolaní a kresťanskej dokonalosti, v ktorých hovoril o ceste, ktorú musia kresťania podniknúť, aby dosiahli skutočný život a dokonalosť: „Pri vysvetľovaní stvorenia človeka Gregor poznamenáva, že Boh, „najlepší zo všetkých umelcov, formuje našu prirodzenosť takým spôsobom, aby bola schopná majestátnej úlohy. Prostredníctvom nadradenosti, ustanovenej dušou a prostredníctvom uspôsobenia samotného tela usporadúva veci tak, aby bol človek skutočne hodný kráľovskej moci“ (De hominis opificio 4: PG 44,136B). Ale vidíme, ako človek v spleti hriechov, často narušujúcich stvorenie, nekoná skutočne dôstojne. Kvôli tomu, aby sa uskutočnilo to, čo je ozajstnou zodpovednosťou voči stvoreniam, musí byť preniknutý Bohom a žiť v jeho svetle."

Ako uviedol Svätý Otec, človek bol Bohom povýšený nad všetky ostatné stvorenia: „Nie nebo bolo stvorené na obraz Boží, ani mesiac, ani slnko, ani krása hviezd, žiadna iná z vecí, ktoré boli stvorené. Len ty (ľudská duša) si bola stvorená k obrazu prirodzenosti, ktorý prevyšuje každý intelekt, podoba neskazenej krásy, poznačená skutočným Božstvom, skrýša požehnaného života, obraz skutočného svetla, pri vnímaní ktorého sa staneš tým, ktorým je On, pretože cez lúč, ktorý sa odráža od tvojej čistoty sa pripodobňuješ tomu, ktorý v tebe žiari. Žiadna vec, ktorá existuje, nie je taká veľká, aby bola porovnateľná s tvojou veľkosťou.“ (Homília in Canticum 2: PG 44,805D).

Benedikt XVI. veriacim pripomenul, že človek sa ponižuje hriechom a snaží sa o návrat k počiatočnej veľkosti, ktorý je možný iba vtedy, ak je v jeho živote prítomný Boh: „Človek vo svojom vnútri spoznáva odraz božského svetla: očisťujúc svoje srdce sa vracia k tomu, aby bol tak, ako na počiatku, jasným obrazom Boha, príkladnou Krásou (por. Oratio catechetica 6: SC 453, 174). Tak môže uvidieť Boha, ako tí, ktorí sú čistého srdca (por. Mt 5,8): „Ak rýdzosťou usilovného a pozorného života omyješ nečistoty, ktoré sa nahromadili na tvojom srdci, zažiari v tebe božská krása... (De beatitudinibus, 6: PG 44,1272AB). Teda - omyť nečistoty, ktoré sa usadili na našom srdci a nájsť v sebe samých Božie svetlo.“

 
Podľa slov Benedikta XVI. najdôležitejšou lekciou, ktorú nás svätý Gregor Nisský učí je to, že absolútne naplnenie človeka spočíva v svätosti, v živote, žitom v stretnutí s Bohom, ktorý sa tak stáva svetlom aj pre ostatných, pre celý svet. Medzi tisíckami pútnikov, ktorí si prišli na Námestie sv. Petra do Vatikánu vypočuť Svätého Otca, boli aj Slováci. Im patrili nasledujúce slová hlavy Katolíckej cirkvi:
„S láskou vítam slovenských pútnikov z Považskej Teplej, Košíc a Vrútok. Bratia a sestry, prajem vám, aby vaša púť do Ríma bola pre každého z vás posilou vo viere. Zo srdca žehnám vás i vašich drahých vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Na záver generálnej audiencie Svätý Otec pripomenul, že v týchto dňoch sú mnohé regióny ničené kalamitami – záplavami v niektorých východných krajinách, aj katastrofálnymi požiarmi, ktoré sa vyskytli v Grécku, v Taliansku a v ďalších európskych štátoch: „Pri takýchto dramatických udalostiach, ktoré majú na svedomí početné obete a obrovské materiálne škody, sa nedá neznepokojovať kvôli nezodpovednému postoju tých, ktorí ohrozujú ľudí a  ničia prírodné bohatstvo, drahocenné dobro celého ľudstva.“ Svätý Otec vyzval veriacich k modlitbe za obete týchto tragédií a dnešnú generálnu audienciu ukončil apoštolským požehnaním. –dj,sg-