Cirkev a svet: Portoriko

Dnes sa v našej rubrike vyberieme na miesto, kde sa stretáva koloniálna španielsko-karibská kultúra a moderná americká civilizácia - Portoriko – po španielsky Puerto – Rico – teda „bohatý prístav“. Hlavným mestom ostrova, pridruženého k USA, ktorý leží medzi Karibským morom a Severoatlantickým oceánom, na východ od Dominikánskej republiky, je San Juan. Oficiálnymi jazykmi sú španielčina a angličtina, ktorou však hovorí len ¼ z takmer 4 miliónov obyvateľov. História Portorika sa začala písať v roku 1493, keď k jeho brehom doplával Krištof Kolumbus. Od roku 1508 bol ostrov kolonizovaný Španielmi, čo trvalo až do roku 1898, kedy sa pri španielsko-americkej vojne dostal pod správu Spojených štátov. V roku 1919 získali obyvatelia ostrova americké štátne občianstvo a od roku 1952 má Portoriko štatút spoločenstva.

Náboženská príslušnosť
Katolícke náboženstvo bolo v Portoriku dominantné nielen v histórii, ale aj dnes. Medzi obyvateľstvom je zastúpené najpočetnejšie – asi 70 percentami. Pod vplyvom Spojených štátov sa však značne zvýšilo zastúpenie protestantov, mormónov a dokonca aj Svedkov Jehovových. Medzi náboženstvami je ešte zastúpená malá židovská komunita, moslimovia a stúpenci niektorých afrických náboženstiev, čo sú pozostatky príchodu otrokov z Afriky. Pokiaľ ide o pôsobenie Katolíckej cirkvi, Portoriko tvorí jedna arcidiecéza a štyri diecézy. Na čele Konferencie biskupov stojí arcibiskup San Juana Mons. Roberto Octavio Gonzales Nieves.
S ohľadom na mnohorakosť vierovyznaní v Portoriku sú veľmi dôležité ekumenické vzťahy katolíkov s inými kresťanskými denomináciami, ktoré sú najmä v poslednom čase považované za veľmi dobré. Spoločne sa usilujú o riešenie spoločenských problémov, ako sú rozšírená korupcia, veľké sociálne rozdiely medzi obyvateľmi, drogová závislosť a mnohé ďalšie.

Pastoračné priority Katolíckej cirkvi
V júli portorickí katolícki biskupi v rámci úradnej návštevy Ad Limina Apostolorum zavítali do Vatikánu. Pri tejto príležitosti vedúci delegácie arcibiskup Gonzales Nieves uviedol, že hlavnou prioritou do budúcnosti je nová evanjelizácia, ktorá sa opiera o srdce človeka. Pastoračné aktivity podľa neho musia začínať pri osobných stretnutiach, priateľstve a orientovať sa na prostredie, ktoré je ľuďom blízke – rodinu, pracovisko, alebo miesta, kam sa chodí za zábavou: „Malo by sa to rozdeľovať naplno, aby v spoločnosti bolo stále viac cítiť Ježiša a aby sa tak obnovili všetky štruktúry. Svet nie je dokonalý, nebude nikdy dokonalý, ale práve preto, že veci sú také, aké sú, treba myslieť na kráľovstvo nebeské už tu na Zemi.“

V Portoriku je pre biskupov v pastoračnej práci najväčšou prioritou rodina. Práve teraz v krajine prebieha kampaň za zmenu ústavy. Cirkev sa snaží o to, aby v základnom zákone štátu bolo zakotvené, že manželstvo je výlučne zväzkom muža a ženy. Problémom sú v Portoriku spoločenské tlaky na uzákonenie zväzkov de facto, ktoré sú legalizáciou mimomanželského spolužitia.

Portoriko ako most medzi Amerikami
Pápež Ján Pavol II. svojho času uviedol, že túži po tom, aby boli Ameriky vnímané ako jeden kontinent, pozostávajúci z dvoch regiónov – jedného anglosaského a jedného latinského. Portoriko podľa arcibiskupa Gonzalesa Nievesa veľmi dobre rozumie tejto myšlienke: „Milovaný pápež Ján Pavol II. blahej pamäti nás všetkých vyzval k vytvoreniu jednej Ameriky, kde by sme boli jednou rodinou, bratmi a sestrami, podieľajúcimi sa na dobrách a zdieľajúcimi požehnania prírody, ekonomických výdobytkov, nie nerovnomerne, ale v skutočnom duchu bratstva a rodiny.“

 
Výzvy pre budúcnosť
Na mnohé z výziev, o ktorých sme už hovorili a ktorých závažnosti sú si veľmi dobre vedomí aj portorickí biskupi, poukázal vo svojom prejave pri príležitosti júlovej úradnej návštevy episkopátu tejto karibskej krajiny vo Vatikáne aj pápež Benedikt XVI. Upozornil na náboženskú ľahostajnosť a morálny relativizmus, ktorý preniká jednotlivými vrstvami spoločnosti a povzbudil biskupov a kňazov, aby „ohlasovali s horlivosťou katolícku vieru“ a snažili sa tak formovať veriacich v zmysle uchovávania a rastu „daru jednoty“ v Cirkvi, aby sa stali svedkami „autentickej duchovnosti spoločenstva“, ktorá sa prejavuje „vzájomnou spoluprácou a bratským životom“.

Nebezpečným prvkom v živote portorických veriacich je podľa Svätého Otca snaha zužovať katolícku vieru na súkromnú záležitosť a zanedbávanie jej zdieľania s ostatnými. Ohrozená je aj posvätnosť rodiny, kde sa mnohokrát do popredia dostáva materiálna stránka, prevyšujúca duchovné hodnoty: „Keď manželstvo nie je založené na pevnej skale skutočnej lásky a vzájomného úsilia, ľahko sa rozbije a rieši sa rozvodom.“ V takomto sekulárnom prostredí podľa Benedikta XVI. nie je zaručená ani ochrana života od počatia a rešpekt voči základným ľudským hodnotám. Biskupov z Portorika preto povzbudil k tomu, aby zintenzívnili rodinnú pastoráciu a zvlášť v tomto ohľade mysleli na formáciu mladých ľudí, ktorí sa pripravujú do života.

Svätý Otec na V. generálnej konferencii biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku v brazílskej Aparecide, ktorá sa konala v máji, spomenul aj problematiku sociálnej spravodlivosti, ktorá by mala byť v centre pozornosti nielen občianskej spoločnosti, ale aj Katolíckej cirkvi. Platí to takmer pre všetky latinskoamerické a karibské krajiny a súhlasí s tým aj predseda Konferencie biskupov Portorika:
„Svätý Otec, ako sa mi zdá, chcel uplatniť ľudský postup v širšom kontexte sociálnej náuky Cirkvi, ktorá sa sústreďuje na človeka, ako obraz Stvoriteľa. Ak zabudneme, že ľudskosť je dielom, odrážajúcim Boha, tak sa bytie stane manipulovateľnou identitou, zúženou na objekt... a tak sa stratí zmysel dôstojnosti, spravodlivosti a nakoniec aj solidarity. Dalo by sa tiež povedať, že v tomto bode „plody“ hriechu víťazia. Ale ak myslíme na ľudskosť, ktorá kráča po ceste svätosti, lásky a súcitu, uvidíme tvár Boha, toho, ktorí nás pozýva k láske. Medzi nami, v Portoriku sú svätci, aj hriešnici. Musíme pracovať na tom, aby láska zvíťazila nad nenávisťou, jednota nad rozdelením, spravodlivosť nad nespravodlivosťou.“ -sg,dj-