Vatikán (17.
augusta, RV) - Myšlienkové a duchovné posolstvo pápeža Benedikta XVI. počas uplynulého
týždňa bolo prevažne zamerané na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Svätý Otec naň
upozornil už vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu, keď povedal,
že nás „obracia k budúcnosti, k nebu, kde nás svätá Panna Mária predišla do
nebeskej radosti. Slová evanjelia pokračujú osobitným odkazom z minulej
nedele, výzvou kresťanov, aby sa odpútali od materiálnych vecí, ktoré sú z veľkej
časti klamlivé, ale aby verne napĺňali svoje poslanie v neustálom upriamení zraku
k Najvyššiemu. Veriaci zostáva bdelý a ostražitý, aby bol pripravený prijať Ježiša
keď príde vo svojej sláve. Prostredníctvom príkladu z každodenného života,
Pán napomína svojich služobníkov k životu v takom vnútornom nasmerovaní,
ako služobníci v podobenstve, ktorí čakajú na príchod pána domu. „Blahoslavení sluhovia,
ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť“ (Lk 12,37). Musíme teda bdieť, modliť
sa a konať dobro.
Je pravda, že na zemi sme všetci len dočasne, ako
nám to pripomína druhé čítanie dnešnej liturgie, v liste Hebrejom. Predstavuje nám
Abraháma odetého ako pútnika, kočovníka, ktorý žije v stane a zotrváva v cudzích krajinách.
To čo ho vedie je viera. Ako píše svätý autor: „S vierou poslúchol
Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel
a ani nevedel, kam ide (Hebr. 11,8). Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého
staviteľom a tvorcom je Boh.“ (11,10). Mesto, v ktorom sa zastavuje
nie je z tohto sveta, je to raj. Bol si veľmi dobre vedomý tej skutočnosti, že prvotná
kresťanská komunita, ktorá sa tam považovala za “cudziu” svoje rodiace sa spoločenstvo
v meste nazývala “farnosťou”, čo v preklade znamená kolónia cudzincov [v gréčtine
pàroikoi] (porov. 1Pt 2, 11). Takto prví kresťania vyjadrovali najdôležitejší
charakter Cirkvi, ktorý spočíva práve v upriamení na nebo. Dnešná liturgia slova nás vyzýva k zamysleniu “o živote, ktorý príde”, ako to opakujeme
vždy keď vyznávame svoju vieru v modlitbe “Verím v Boha”. Je to pozvanie
stráviť náš život rozumne, predvídavo a pozorne uvažovať o vlastnom osude a aj
o tých skutočnostiach, ktoré my nazývame konečné: smrť, posledný súd, večnosť, peklo
a raj. A práve takto sme pozvaní prežívať zodpovednosť za tento svet a podujímať
sa na budovaní lepšieho sveta. Panna Mária, ktorá nad nami bdie
v nebi, nech nám pomáha, aby sme nezabudli, že tu, na zemi sme iba dočasne a nech
nás učí, ako sa pripraviť na stretnutie s Ježišom, ktorý“sedí po pravici Otca
všemohúceho: Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych”.
Pápež Benedikt XVI.
ostáva neustále bdelý nato, čo sa deje vo svete, hlavne na utrpenie a bolesť,
ktoré prežíva aj dnes ľudstvo. Svedčí o tom aj výzva, ktorú predniesol hneď po modlitbe
Anjel Pána, keď povedal: „V uplynulých dňoch silné povodne zdevastovali viaceré
krajiny juhovýchodnej Ázie, spôsobili početné obete na ľudských životoch a zapríčinili,
že milióny osôb zostalo bez domova. Vyjadrujem moju hlbokú účasť na bolesti týchto
postihnutých národov a vyzývam kresťanské komunity k modlitbe za obete a k podpore
takých solidárnych aktivít, ktoré by zmiernili utrpenie mnohých ťažko skúšaných osôb.
Kiež nechýba týmto našim bratom a sestrám rýchla a veľkorysá pomoc medzinárodnej komunity!“
V stredu,
na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, Svätý Otec slávil ráno sv. omšu v kostole sv.
Tomáša v Castel Gandolfo. Svoju homíliu začal myšlienkou sv. Augustína, ktorý vo svojom
diele „O Božom štáte“ napísal, že celá ľudská história, história sveta, je zápasom
medzi dvomi láskami – „láskou k Bohu až po stratu seba samého, až po darovanie
seba samého a sebaláskou, až po neúctu voči Bohu, až po nenávisť voči blížnym“.
Na túto interpretáciu dejín ako boja medzi láskou a egoizmom, Benedikt XVI. potom
nadviazal úvahou o veľkom ohnivom drakovi z apokalypsy, a zdôraznil, že tento drak
nie je iba záležitosťou minulosti, jeho hrozba existuje aj dnes, aj keď v iných
formách, keď povedal: „Existuje vo forme materialistických ideológií, ktoré
nám hovoria: Je absurdné myslieť na Boha. Je absurdné nasledovať Božie prikázania.
Je to dávno minulá vec. Cenu má iba žitie života pre seba. Zobrať si v tejto krátkej
chvíli života všetko, čo sa dá. Hodnotu má iba konzumizmus, egoizmus a zábava. Toto
je život. Takto máme žiť. A zdá sa – pokračoval Svätý Otec vo svojej homílii,
- nemožné postaviť sa na odpor tejto prevládajúcej mentalite a celej jej mediálnej
a propagandistickej sile. Dnes sa zdá, akoby bolo nemožné myslieť na Boha, ktorý
stvoril človeka, ktorý sa stal dieťaťom a ktorý je skutočným vládcom sveta.“ Benedikt
XVI. však poukázal aj na to, že okrem draka je potrebné si v čítaní z Apokalypsy všimnúť
aj ďalší obraz – ženu, odetú slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich
hviezd. Jeho prvým významom je podľa Svätého Otca bezpochyby Panna Mária, odetá do
slnka, obklopená a preniknutá Božím svetlom. Necháva za sebou smrť, je úplne odetá
do života a s telom a dušou je prijatá do neba v Božej sláve, v ktorej prekonajúc
smrť, nám hovorí: odvahu, napokon zvíťazí láska! Majte vieru a odvahu žiť aj napriek
všetkým nástrahám draka.
V stredu napoludnie sa Svätý Otec pomodlil v Castel
Gandolfo modlitbu Anjel Pána, pričom na záver svojho príhovoru sa obrátil na veriacich
slovami: „Drahí bratia a sestry, Mária vzatá do neba sa od nás nevzdialila, ale
zostáva pri nás ešte bližšie a jej svetlo sa odráža v našich životoch a v dejinách
celého ľudstva. Oslnení nebeským jasom Matky Vykupiteľa, bežme s dôverou
za tou, ktorá sa na nás pozerá z výsosti a nás ochraňuje. Všetci potrebujeme
jej pomoc a útechu keď čelíme skúškam a každodenným výzvam, potrebujeme ju cítiť ako
matku a sestru v konkrétnych situáciách našej existencie. A aby sme mohli v tomto
duchu prežiť každý deň, nasledujme ju na ceste poslušnosti ku Kristovi
a v obetavej službe blížnym. Toto je jediný spôsob, ako môžeme už tu, na našej
pozemskej púti ochutnať pokoj a radosť, ktorú prežíva v plnosti ten, kto dosiahne
cieľ nesmrteľného raja.“ –ls-