Očami viery, vedy a kultúry: Apoštolát na mori

V našej krajine sa bežne stretávame s pastoráciou vo farnostiach, v školách a rôznych spoločenstvách. Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu sme už hovorili aj o menej tradičných miestach pre šírenie Božieho slova – o pastorácii na letiskách, alebo na cestách. Dnes sa pozrieme na oblasť, ktorá priamo so Slovenskom prepojená nie je, ale pri potulkách svetom, ktoré stále častejšie absolvujú najmä mladí ľudia, sa s ňou môžete stretnúť. Ide o apoštolát na mori, ktorého 22. kongres sa nedávno uskutočnil v poľskej Gdynii a ktorý organizačne zastrešila Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich.
 
„Apoštolát na mori“ je cirkevným dielom, v ktorom má zastúpenie 110 námorníckych centier a prístavov so svojimi duchovnými správcami. Táto organizácia pripravuje každých päť rokov celosvetové stretnutie a Gdynia tento rok v júni privítala takmer 280 účastníkov. Slovo má sekretár Pápežskej rady arcibiskup Agostino Marchetto: „V popredí je obchodné námorníctvo, ktoré zamestnáva asi milión dvestotisíc námorníkov. Väčšina z nich sú katolíci a pochádzajú z menej známych krajín. Pokiaľ ide o rybárstvo, tam sa počet ľudí pracujúcich v tomto odvetví vyšplhal až na 41 miliónov. Musíme mať na zreteli aj to, že až 90% svetového obchodu prebieha na mori. Ide teda o veľmi rozšírený sektor, ale zároveň aj o jedny z najnebezpečnejších profesií na svete a to aj preto, že niet dňa, kedy by sa nespomínali katastrofy a  straty na ľudských životoch. Dôležité je tiež spomenúť, že v súčasnosti prebieha historicky najväčší rozmach morských plavieb, na lodiach, ktoré ponúkajú služby dokonca až pre 3500 cestujúcich s ďalšími 1500 členmi posádky. Rozvoj zaznamenávajú aj menšie pobrežné hliadky. Napríklad len pokiaľ ide o Francúzsko, odhaduje sa, že ročne sa pre zábavu plaví po mori až milión ľudí.“

 
Spomenuli sme už, že kongres „Apoštolátu na mori“, ktorý sa konal v Poľsku, mal poradové číslo 22. Arcibiskup Agostino Marchetto hovorí o organizačnom systéme podujatí tohto druhu: „Apoštolát mora usporiadalo a aj medzinárodne oživilo morské oddelenie nášho dikastéria. Pri tejto práci nám pomohli aj ôsmi regionálni koordinátori pre všetky kontinenty a oceány, napríklad z hľadiska zabezpečenia prepravy, čo je veľká pomoc, pretože je veľmi dôležité, aby sa všetci, ktorí s podieľajú na apoštoláte, stretávali v pravidelných intervaloch a spolu zhodnotili situáciu, porozmýšľali nad výzvami pre apoštolské úsilie a načrtli spoločnú víziu do budúcnosti. Kongresy sa opakujú pravidelne každých 5 rokov, posledný bol v Rio de Janeiro v roku 2002.“

Témou tohtoročného kongresu bola spolupatričnosť s ľuďmi od mora, ktorí sú svedkami nádeje prostredníctvom Božieho slova, liturgie a diakonátu. Inšpirácia pochádza z encykliky pápeža Benedikta XVI. Deus caritas est, kde Svätý Otec píše: „Najhlbšia prirodzenosť Cirkvi je vyjadrená v jej trojakej zodpovednosti: ohlasovať Božie slovo, sláviť sviatosti a vykonávať službu lásky. Tieto povinnosti sa navzájom podmieňujú a sú neoddeliteľné. Pre Cirkev láska nie je druhom sociálnej aktivity, ktorá môže byť ponechaná na iných, ale je súčasťou jej prirodzenosti, nepostrádateľným vyjadrením podstaty jej bytia“ (Deus Caritas Est, 25).

Kongres „Apoštolátu na mori“ bol podľa arcibiskupa Marchetta príležitosťou pre tých, ktorí sa venujú pastorácii v tejto oblasti, aby sa zamysleli nad novými duchovnými výzvami, ktorým je potrebné čeliť: „Ak mám vymenovať len niektoré z týchto výziev, z  tej „ľudskej“ stránky začnem tým, že vám poviem poslednú najnovšiu správu: Medzinárodná organizácia práce odsúhlasila veľmi dôležitú dohodu o práci na mori. Prioritou pre ľudí na mori je, aby táto dohoda bola ratifikovaná, pokiaľ možno, v čo najväčšom počte krajín. Okrem toho sa nás v týchto dňoch obzvlášť dotýka vážna situácia tisícok imigrantov pochádzajúcich z Afriky a z ďalších krajín, ktorými sa zaoberajú titulné stránky novín. Odhaduje sa, že je ďalších 8 tisíc tých, ktorí od roku 1988 stratili život počas prieplavu cez tak nebezpečné Stredozemné more. Ich osud nás nemôže nechať ľahostajnými a máme povinnosť aktívne sa zaoberať touto záležitosťou až dovtedy, kým si všetky osoby a miestne autority neuvedomia zodpovednosť za túto situáciu. Tú by mal prevziať na seba každý a konať s vedomím a v súlade so súčasnými medzinárodnými normami. Myslíme tiež na obchodný kontext, pretože je tu stále väčší priestor, pokiaľ ide o medzinárodný obchod. Nie je snáď len otázkou času, kedy sa námorná profesia rozšíri aj z hľadiska pracovných podmienok? Veď tvorí základné ohnivko medzinárodného obchodu. Okrem toho je tu situácia v rybárstve, znehodnocovanie a zľahčovanie tejto profesie, či ďalšie horúce témy, ktoré sa všetky týkajú našej zodpovednosti. Nemôžeme zabúdať ani na zdravotnú otázku, keďže práca na mori sa považuje za najrizikovejšiu profesiu práve pre zlú situáciu, v ktorej sa pracujúci nachádzajú.“

 
Misia apoštolátu na mori je podľa sekretára Pápežskej rady pre duchovnú starostlivosť o presťahovalcov a cestujúcich upriamená aj na všetkých námorníkov, ktorí prichádzajú do prístavov – nezávisle od vierovyznania a národnosti – aby sa im dostalo pastoračnej pomoci. Pôdu pre tieto aktivity – možno trochu netradičné z pohľadu nás – suchozemcov, nachádza dikastérium okrem iného v apoštolskej konštitúcii Pastor Bonus. Pápež Ján Pavol II. v nej píše o pastoračnom záujme Cirkvi, ktorá sa má “starať o špeciálne potreby tých, ktorí boli nútení opustiť svoju rodnú krajinu alebo tých, ktorí žiadnu nemajú… zahŕňa to aj pastoračnú starostlivosť o námorníkov, na mori a v prístave, zvlášť prostredníctvom Apoštolátu na mori” (Pastor Bonus, č. 149-150).

Leitmotívom celého kongresu v Gdynii bola nádej a potreba svedčiť o nej. V tomto zmysle sa účastníkom prihovoril aj arcibiskup Agostino Marchetto a použil pri tom citáciu z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Práve ňou uzavrieme dnešnú rubriku a dúfame, že vás inšpiruje pre prežívanie týchto dní: “Čnosť nádeje zodpovedá túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého človeka; osvojuje si očakávania, ktoré podnecujú činnosť ľudí; očisťuje tieto očakávania, aby ich zamerala na nebeské kráľovstvo; ochraňuje pred malomyseľnosťou; je oporou vo chvíľach opustenosti; rozširuje srdce v očakávaní večnej blaženosti. Nadšenie, vzbudené nádejou, chráni pred egoizmom a vedie k radosti z kresťanskej lásky” (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1818). -dj-