Veľké tajomstvo: Tajomstvo ľudskej lásky

Keď človek v sile svojej slobody má moc nad sebou samým, môže zveriť seba samého niekomu inému, môže sa darovať druhej ľudskej bytosti ako jedinečný a neopakovateľný dar. Môže druhému zveriť svoje srdce, svoj život, svoju dôstojnosť i svoj boj o večnosť. Tak sa prostredníctvom druhej osoby odovzdáva tajomstvu nevýslovne novému, neznámemu a nepochopiteľnému. Podstúpiť tak veľké riziko je možné len v kontexte úprimnej lásky a dôvery ktorá je medzi pokrstenými vyjadrená sviatosťou manželstva. Takáto udalosť keď sa na ňu pozeráme zvonku sa pre svoju všednosť môže často javiť bez svojej patričnej hĺbky, bez vnútorného obsahu, takmer ako čosi banálne pre čo sa dvaja ľudia môžu a nemusia kedykoľvek svojvoľne rozhodnúť. Opak je však pravdou.

Manželstvo medzi mužom a ženou je jedinečný zázrak, ktorý v srdci človeka zjavuje pozvanie milovať navždy. Zázrak ktorý zjavuje prísľub budúcnosti, zjavuje zmyslel a význam života, zázrak ktorý pochopia iba milujúci.

Sviatosť manželstva, udalosť ktorá postrčí svoje hranice ľudskej lásky až k dotyku Boha! Skúsenosť lásky muža a ženy, tak bohatá na svoj význam a tak nevyhnutná pre pochopenie osobného a milujúceho Boha! Skúsenosť lásky, ktorej zmysel sa dá pochopiť len ak sa zahľadí do vnútra tejto skúsenosti, pretože neexistuje nič väčšie ako láska a nič iné čo by ju samotnú vysvetlilo. Vo vnútri jej samej sa totiž skrýva pravda ktorá je oveľa väčšia ako potešenie, obdiv alebo záľuba ktoré ona sama plodí. Skúsenosť ľudskej lásky je totiž obdarená večnou Pravdou.

Ján Pavol II. vo svojich katechézach o ľudskej láske tvrdí, že existuje vnútorná jednota medzi zjavením ktorým sa Boh dáva poznať človeku a zjavením ktoré sa otvára v hlbokej pravde vo vnútri skúsenosti ľudskej lásky. Novosť ktorú skúsenosť ľudskej lásky v sebe nesie je okúzľujúca kvôli tomu, že je obdarená prísľubom niečoho dobrého čo je možné dosiahnuť. Dobrého pre čo sa oplatí zápasiť, dobrého pre čo sa oplatí žiť a namáhať. Vskutku láska medzi mužom a ženou angažuje celého človeka, celé jeho snaženie. Avšak v slobode každého ľudského skutku, či sa to vie alebo nie, je vždy prítomnosť Boha. Každý ľudský skutok je teda bohatý na význam. Skutok ktorý však bol vyvolaný skúsenosťou lásky dáva do pohybu celé vnútro človeka a to práve kvôli úplnosti slobody vôle ktorú láska vyžaduje. Manželstvo sa aj preto nedá objednať, stiahnuť, skopírovať či požičať ako niečo už hotové a pripravené niekým iným, čo stačí iba skonzumovať. Je potrebné budovať ho ako niečo jedinečné a neopakovateľné, dielo lásky ktoré vyžaduje celého človeka.

Má v sebe, aj keď to snáď nie je vždy pomenované, ale vskutku má stále pri sebe tichého Spoločníka ktorý všetko objíma, všetko uchováva, chráni a žehná. Skúsenosť Jeho prítomnosti spôsobuje, že muž a žena; manžel a manželka potom netrpia prekážkami ktoré môžu obmedzovať a privádzať koniec pre nekonečno ktoré im láska na začiatku zjavila.

V láske skutočne osobnej je vždy zahnuté niečo nepodmienečné čo odkazuje za náhodnosť stretnutia dvoch milujúcich. Keď totiž skutočne milujú, stále rastú ponad seba samých, dostávajú sa k tomu prameňu, ktorý nemá svoj zdroj v konečnosti a obmedzenosti človeka. To čo milujúci tušia vo vzdialenej nekonečnosti, čo je v tichosti vyvolané ich láskou, môže však nakoniec byť pomenované svojím menom: Je to Boh.

On je garantom večnej lásky, je ochranca dôstojnosti osoby ktorá sa daruje v láske, ktorá sa daruje a zveruje druhej ľudskej bytosti omylnej a konečnej. On je posledné naplnenie nekonečného prisľúbenia vloženého do lásky ktoré nemôže byť dodržané ak by podobná plnosť mala byť vyvodená z človeka samého. On je v milosti sviatosti nepreskúmateľnou hĺbkou toho druhého bez ktorej by bol človek pre druhého nevkusný a prázdny. On je nekonečný priestor ktorý preniká všetko a v ktorom sa nachádza miesto kde možno nechať batohy vlastných ťažkostí ktoré milujúci nechce položiť na plecia tomu druhému avšak pritom ich sám nevládze niesť vlastnými silami lebo ho ťažia až priveľmi. On je pre oboch skutočným miestom odpustenia bez ktorého žiadna láska nemôže dlho žiť. On je svätou vernosťou v osobe, ktorá sa má milovať aby bolo možné byť verný druhému navždy. On je jedným slovom láskou samou. Z neho všetky ostatné lásky pramenia, on je základ ku ktorému každá láska musí byť otvorená ak nechce byť iba riskom, roztopašnosťou alebo ak nechce byť vystavená stroskotaniu v rovnakej nesmiernosti. On je začiatok i koniec, pretože je to vždy istý cieľ pre ktorý sa niečo začína.

Marek Iskra