Benedikt XVI. kňazom: Ako dnes približovať Boha ľuďom?
Vatikán(2. augusta, RV) – „Čo vlastne priniesol Ježiš, ak
nie pokoj svetu, dobrý život pre všetkých, lepší svet? Čo priniesol? Odpoveď je veľmi
jednoduchá: Boha. Priniesol Boha.“ Touto citáciou z knihy Benedikta XVI.
Ježiš Nazaretský uviedol svoju otázku adresovanú Svätému Otcovi ďalší z kňazov
dvoch talianskych diecéz, ktorí sa s pápežom stretli počas jeho dovolenky v Dolomitoch.
Slová Svätého Otca označil za „jasné a odzbrojujúco pravdivé“. No čo robiť,
aby sme tohto Boha, jediné bohatstvo prinesené Kristom, naozaj priblížili ľuďom? Aby
sa stal vodou, ktorá napojí aj tých, čo akoby necítili smäd...? Ako postupovať v novej
evanjelizácii a v novom ohlasovaní? „Základnou otázkou našej pastoračnej
práce je, ako priniesť Boha svetu, svojim súčasníkom. Zdá sa mi, že musíme mať vždy
na zreteli dve veci: prinášať Boha znamená predovšetkým – na jednej strane – lásku
a – na druhej strane – nádej a vieru. Kresťanstvo nie je komplikovaný balík mnohých
dogiem, ktoré nikto nemôže poznať všetky; nie je to niečo iba pre akademikov, ktorí
môžu študovať tieto veci, ale je jednoduché: Boh je tu a Boh je blízko v Ježišovi
Kristovi. Toto ohlasujeme. Všetko, čo sa ukáže potom, patrí k tejto jedinej veci a nie
všetci musia poznať všetko, ale musia vstúpiť do toho osobného, podstatného. Tak sa
im otvoria s rastúcou radosťou aj ďalšie dimenzie.“
Ako to však robiť konkrétne?
Podľa slov Benedikta XVI. je najlepším ohlasovaním život skutočných kresťanov. „Ak
vidíme rodiny živené vierou, ako žijú v radosti, ako prežívajú aj utrpenie v hlbokej
a podstatnej radosti, ako pomáhajú druhým milujúc Boha a blížneho, zdá sa mi, že toto
je dnes najkrajšie ohlasovanie. Aj pre mňa je vždy najupokojujúcejšie vidieť katolícke
rodiny alebo osobnosti preniknuté vierou: v nich naozaj žiari Božia prítomnosť a vyviera
táto živá voda. Základným ohlasovaním je teda samotný život kresťanov.“
Ďalším
aspektom je ohlasovanie slova. Ako konštatoval Benedikt XVI., v poslednom čase je
čoraz viac škôl zameraných na Sväté písmo, tieto školy však musia byť zároveň
školami modlitby, dialógu s Bohom, osobného zblíženia sa s ním. Potom sú tu sviatosti
a spoločenstvo svätých. Boh nikdy neprichádza sám, ale sprevádzajú a obklopujú ho
anjeli a svätí. „Veľmi sa mi páči, že Boh je obklopený zástupom anjelov a živých
bytostí, ktoré vyjadrujú a vyžarujú Božiu lásku,“ povedal Svätý Otec. „S
Bohom, s Kristom, s človekom, ktorý je Bohom, a s Bohom, ktorý je človekom, prichádza
Madona. Toto je veľmi dôležité. Boh, Pán, má Matku a v Matke skutočne spoznávame materinskú
dobrotu Boha. Madona, Božia Matka, je útočisko kresťanov, je našou ustavičnou útechou,
je našou veľkou pomocníčkou. Toto pozorujem aj v rozhovoroch s biskupmi celého sveta,
z Afriky a v poslednom čase aj z Latinskej Ameriky: že láska k Madone
je veľkou silou katolicizmu. V Madone spoznávame všetku Božiu nežnosť. Rozvíjať a prežívať
túto radostnú lásku k Madone, k Márii, je veľmi veľkým darom katolicizmu.“
Podobne
nám na pomoc prichádzajú mnohí svätí, v ktorých môžeme pozorovať „rozličné farby
jediného Božieho svetla“ a tak nachádzať Božie slovo „preložené“ práve
pre nás. Za ďalší dôležitý prostriedok súčasného ohlasovania Boha svetu označil Benedikt
XVI. život farského spoločenstva vo všetkých jeho oblastiach, vrátane tých najľudskejších. „Nesmieme
byť stále v oblakoch, v prevysokých oblakoch tajomstva, ale musíme mať aj nohy na
zemi a spoločne prežívať radosť z toho, že sme jedna veľká rodina: malá veľká rodina
vo farnosti; veľká rodina v diecéze, veľká rodina vo všeobecnej Cirkvi. (...) Povedal
by som, že táto radosť z katolicizmu v jeho mnohých farbách je aj radosťou z krásy.
(...) Pravda sa vyjadruje v kráse a musíme byť vďační za túto krásu a usilovať sa
urobiť všetko, čo je v našich silách, aby ostala prítomná, aby sa rozvíjala a ešte
viac rástla. Tak príde Boh veľmi konkrétnym spôsobom medzi nás.“ -te-