Generálna audiencia: Sv. Bazil povzbudzoval veriacich do úplnej a konkrétnej lásky k Bohu a k blížnemu

Vatikán (1. augusta, RV) – Po trojtýždňovej prestávke nadviazal dnes pápež Benedikt XVI. na svoju poslednú audienčnú katechézu venovanú sv. Bazilovi. Keďže jeho náuka je bohatá na podnety pre súčasného kresťana, vrátil sa k nej ešte raz.
 
„Osobitne dôležité v náuke sv. Bazila je upozorňovanie na Božie tajomstvo, ktoré ostáva pre človeka najvýznamnejšou a najživotodarnejšou skutočnosťou. Otec je ‚podstatou všetkého a príčinou bytia toho, čo jestvuje, pôvodcom žijúcich‛ (Hom. 15, 2 de fide: PG sancti Basilii). Keď sa prostredníctvom stvorení dvíhame k Bohu, spoznávame jeho dobrotu a múdrosť (Bazil, Contra Eunomium 1, 14: PG 29, 544b). Syn je ‚obrazom Otcovej dobroty a pečaťou rovnakej podstaty s ním‛ (porov. Anaphora sancti Basilii). Svojou poslušnosťou a svojím utrpením uskotočnilo vtelené Slovo poslanie Vykupiteľa človeka (porov. Bazil, In Psalmum 48, 8: PG 29, 452ab; porov aj De Baptismo 1, 2: SC 357, 158).“

 
Významné miesto v diele sv. Bazila patrí Duchu Svätému. Ako píše, „z neho, z Krista, vyžaruje Svätý Duch: Duch pravdy, dar synovskej adopcie, záruka budúceho dedičstva, prvotina večných dobier, oživujúca moc, prameň posvätenia“ (porov. Anaphora sancti Basilii). Svetlo tohto božského tajomstva sa odráža v človeku, Božom obraze, a vzbudzuje v ňom dôstojnosť. Pri pohľade na Krista naplno chápeme dôstojnosť človeka. Zvlášť kresťan, keď žije v súlade s evanjeliom, spoznáva, že ľudia sú si všetci navzájom bratmi; že život je spravovaním dobier obsiahnutých od Boha, za ktoré je každý zodpovedný pred druhými, takže ten, kto je bohatý, má byť akoby „vykonávateľom nariadení Boha dobrodincu“ (Hom. 6 de avaritia: PG 32, 1181-1196). Všetci sme teda údmi jedného tela a musíme si pomáhať.
 
„Diela lásky sú nevyhnutnými prejavmi vlastnej viery: cez ne ľudia slúžia samotnému Bohu (porov. Moralia 5, 2). Vzhľadom na to sú niektoré Bazilove kázne povzbudzujúce a názorné aj dnes: ‚Predaj to, čo máš, a daj to chudobným (Mt 19, 22)...: lebo, ak si aj nezabil alebo necudzoložil, alebo nekradol, alebo krivo nesvedčil, nič Ti to neosoží, ak nerobíš aj ostatné: iba tak môžeš vstúpiť do Božieho kráľovstva‛ (Hom. In divites: PG 31, 280b-281a). Kto chce teda, podľa Božieho príkazu, milovať blížneho ako seba samého, ‚nesmie vlastniť o nič viac než to, čo vlastní jeho blížny‛ (Hom. In divites: PG 31, 281b).“

V čase hladu a prírodných katastrof svätý biskup oduševnene povzbudzoval veriacich, „aby sa neprejavovali krutejšie než zvery“. Vyslovil pritom známu podmanivú vetu: „Všetci biedni hľadia na naše ruky, ako my sami hľadíme na Božie ruky, keď sme v núdzi.“ Na to sa odvoláva chváloreč sv. Gregora Naziánskeho, ktorý povedal: „Bazil nás presviedča, že my ako ľudia nesmieme pohŕdať ľuďmi ani potupovať Krista, spoločnú hlavu všetkých, svojou neľudskosťou voči blížnym; naopak, v nešťastí druhých musíme preukázať svoje dobrodenie a tak si požičiavať od Boha svoje milosrdenstvo, lebo ho potrebujeme“ (Gregor Naziánsky, Oratio 43, 63; PG 36, 580b).
 
„Bazil nás navyše upozorňuje, že na to, aby sme v sebe zachovali živou lásku k Bohu a k ľuďom, je nevyhnutná Eucharistia, potrava určená pokrsteným, schopná živiť nové sily vychádzajúce z krstu (porov. De Baptismo 1, 3: SC 357, 192). Môcť sa zúčastňovať na Eucharistii je dôvodom na obrovskú radosť (Moralia 21, 3: PG 31, 741a), lebo Eucharistia je ustanovená ‚na zachovanie ustavičnej pamiatky toho, ktorý bol mŕtvy a vzkriesený pre nás‛ (Moralia 80, 22: PG 31, 869b). Eucharistia, nesmierny Boží dar, pestuje v každom z nás pamiatku krstnej pečate a umožňuje nám naplno a verne prežívať krstnú milosť. Preto svätý biskup odporúča časté sväté prijímanie, aj každodenné: ‚Stretávať sa aj každý deň prijímajúc Kristovo sväté telo a krv je dobré a užitočné; veď on sám jasne hovorí: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život (Jn 6, 54). Kto by teda pochyboval, že ustavične sa zúčastňovať na živote nie je životom v plnosti?‛ (Ep. 93: PG 32, 484b). Eucharistia, jedným slovom, je pre nás nevyhnutná, aby sme prijímali v sebe večný život (porov. Moralia 21, 1: PG 31, 737c).“

Osobitnú pozornosť v rámci vyvoleného ľudu venoval sv. Bazil mladým. Povzbudoval ich, aby využili to dobré z pohanskej kultúry svojich čias. Ako zdôraznil Benedikt XVI., Bazil „s veľkou vyrovnanosťou a otvorenosťou uznával, že v gréckej a latinskej klasickej literatúre sa nachádzajú vzory čností“. Tieto vzory môžu byť užitočné pre mladého kresťana pri hľadaní pravdy. Bazil však zdôrazňuje, že k nim treba pristupovať kriticky, so schopnosťou pravého rozlišovania, aby tak mladí rástli v slobode. Vyjadril to slávnym obrazom včely, ktorá tiež zbiera z kvetov iba to, čo jej poslúži na tvorbu medu:
 
„‚Tak ako včely vedia zbierať med z kvetov, na rozdiel od ostatných zvierat, ktoré sa obmedzujú na vychutnávanie vône a farieb kvetov, tak aj z týchto písomností... možno vyťažiť nejaký úžitok pre ducha. Musíme používať tieto knihy nasledujúc vo všetkom príklad včiel. Ony nejdú bez rozlišovania na všetky kvety, ani sa neusilujú odniesť z tých, na ktoré si sadnú, všetko, ale berú iba to, čo slúži na výrobu medu, a zvyšok zanechávajú. Aj my, ak sme múdri, vezmeme si z týchto spisov to, čo je vhodné pre nás a zhoduje sa to s pravdou a ostatné necháme tak.‛ (Ad Adolescentes 4). Osobitne Bazil mladým pripomína, aby rástli v čnostiach: ‚Kým ostatné dobrá... prichádzajú a odchádzajú ako pri hre v kocky, iba čnosť je neodňateľným dobrom a ostáva počas života i po smrti‛ (Ad Adolescentes 5).“

Ako teda uzatvoril Benedikt XVI., sv. Bazil žiada od všetkých veriacich úplnú a konkrétnu lásku k Bohu a k blížnemu, odovzdanie sa bezo zbytku Božiemu slovu a dokonalému uskutočňovaniu evanjeliového života (porov. Moralisa 80, 22: PG 31, 869c). Svätý Otec preto všetkých povzbudil, aby počúvali a prijímali učenie tohto otca vo viere a učiteľa Cirkvi. -te-