Rozhovor Benedikta XVI. s kňazmi: Zmysel života, bolesť a láska

Lorenzago (31./24. júla, RV) – Ďalšou témou stretnutia Svätého Otca s miestnymi kňazmi počas dovolenky v Lorenzagu bola mentalita okamžitého úspechu a šťastia, ktorá mladým môže spôsobiť muky a bolesť v srdci, ak sa stretnú s problémami a neúspechom. Benedikt XVI. príčinu vidí v štýle života, kde Boh už nemá miesto, lebo ho ľudia považujú za obmedzenie svojej slobody. A pokračuje:

“Po istom čase sa na našich nových generáciách pozoruje, čo sa stane, ak Boh zmizne. Ako povedal Nietzsche: ‚Veľké svetlo zhaslo, zhaslo slnko ‛. Potom sa život stáva príležitosťou vyťažiť čo najviac a využiť život, akoby bol určený na okamžite realizovateľné šťastie, ktoré je na dotyk. No veľkým problémom je to, že ak Boha niet, chýba aj Stvoriteľ môjho života. Život sa v skutočnosti stáva iba časťou evolúcie, nič viac, nemá zmysel sám v sebe. No ja musím, naopak, dať zmysel tomuto kúsku bytia.”

Pápež pozorne sleduje debatu v rodnom Nemecku i USA o kreacionizme a evolucionizme ako o alternatívach, ktoré akoby sa vylučovali. Považuje to za absurditu, pretože sú tu mnohé vedecké pokusy naklonené evolúcii, čo obohacuje naše poznanie. Avšak náuka o evolúcii neodpovedá na všetky otázky, hlavne na veľkú filozofickú: Odkiaľ všetko pochádza? “Zdá sa mi veľmi dôležité, toto som chcel povedať aj v mojej prednáške v Regensburgu, že rozum sa viac otvára, ak vidí tieto fakty, ale zároveň vidí, že nestačia, nie sú dostatočné na objasnenie celej reality. Náš rozum je oveľa širší a môže vidieť aj to, že on v základe nie je niečo iracionálne, produkt nerozumnosti. Ale môže vidieť to, že rozum, stvoriteľský rozum, predchádza všetko a my sme v skutočnosti odrazom stvoriteľského rozumu…”

Po tomto objasnení zmyslu stvorenia sa pápež vrátil k nastolenej otázke a vysvetlil dôvody, prečo sa v živote musíme stretávať s ťažkosťami. Podľa neho sú to chvíle dozrievania a osobného rozvoja, od počatia až do poslednej chvíle života. Treba len objaviť zmysel utrpenia a bolesti. Jednako, existuje bolesť, ktorej sa treba vyhnúť a urobiť všetko pre to, aby jej na svete nebolo. Ide o utrpenie spôsobené vládou diktatúry, pomýlenými systémami, nenávisťou a násilím. No jestvuje bolesť v hlbšom význame. Iba keď jej dáme zmysel, bude môcť dozrieť náš život.

„Hlavne by som povedal, že láska nie je možná bez bolesti, pretože láska vždy v sebe zahŕňa určité vzdávanie sa vo mne, prijatie druhého v jeho rozdielnosti, zahŕňa v sebe dar mňa samého, teda určité vyjdenie zo mňa samého. Toto všetko je bolestivé, avšak práve týmto utrpením pri mojom strácaní sa pre druhého, pre milovaného, teda pre Boha, sa stávam veľkým a môj život nachádza lásku a v láske svoj zmysel.“

Benedikt XVI. tieto myšlienky vidí ako dôležité aj pre mladých. Ale pre náročnosť uvažovania vidí schodnú cestu tam, kde sa mladí stretávajú, buď v rámci farnosti, alebo v nejakom hnutí. Pretože iba spoločenstvo im pomôže objaviť tieto veľkolepé dimenzie vlastného života. –rs–