Taliansko (30. júla, RV) – Na svete je 10 miliónov detí, ktoré sú sexuálne
zneužívané, a každý rok sa zaznamená viac než 1,5 milióna nových prípadov. Ide o obchod
s obratom 12 miliárd dolárov ročne, čo stavia túto ilegálnu aktivitu na tretie miesto
za obchodom s drogami a so zbraňami. V čerstvo vydanej knihe Neviditeľné životy
to tvrdí to mimovládna organizácia Intervita zameraná na zlepšovanie životných
podmienok najmenších obyvateľov rozvojových krajín. Generálnej riaditeľky združenia
Daniely Bernacchiovej sme sa spýtali, kto sú tieto deti a odkiaľ pochádzajú. „Sú
to deti z núdznych rodín a tento fenomén je veľmi rozšírený po celom svete, osobitne
v Ázii, kde sú tradičným vrcholom tohto ľadovca Thajsko a Kambodža. Ale aj
z chudobnejších krajín, ako je Laos alebo Vietnam, sa po tajných trasách vyvážajú
deti, aby prostituovali v bohatších štátoch. Fenomén detskej prostitúcie čoraz
väčšmi rastie v Južnej Amerike: v Brazílii, ale aj v Guatemale, ktorá je jedinou
juhoamerickou krajinou bez zákona proti sexuálnym praktikám zameraným na maloletých,
a tiež v Peru, kde prúdia z hôr do miest migračné prílevy detí,
ktoré často začínajú ako pracovné sily v lepšie postavených domácnostiach a potom
končia vykonávaním služieb iného druhu. Veková škála je veľmi široká, od ôsmich do
dvanástich rokov.“
Ďalším dramatickým fenoménom je sexuálne zneužívanie
maloletých v situáciách ozbrojených konfliktov... „To je časté v krajinách
Južnej Ameriky, hovorí sa o Nikarague či o Salvádore, kde na pôsobiskách
národných mierových síl badať citeľný nárast detskej prostitúcie, ako to bolo
v 70. rokoch vo Vietname.
Vo svojej správe upozorňujete
aj na rozširovanie prenosných sexuálnych ochorení a na tehotenstvá detí... „V
niektorých krajinách ide až o 70 percent neželaných tehotenstiev a ochorenia typu
aids sú tu prítomné vo vysokých percentuálnych číslach.“
Kto sú zneužívatelia
detí a využívatelia tohto obchodu? „Profil priemerného sexuálneho
turistu je: 35-50 rokov, výborne začlenený do spoločnosti, často s vlastnou
rodinou a deťmi, s prácou. Sú to teda ľudia, ktorí by mali mať všetky nástroje a kritické
myslenie na to, aby sa vyhli tomuto druhu zneužívania; kým oni ho, naopak, vyhľadávajú.“
Podľa
vašich údajov má až 20 percent zahraničných ciest sexuálny cieľ, nie sú to teda pedofili? „Existuje
celá štruktúra, sieť ľudí, ktorí chodia zámerne do určitých krajín, lebo sú tam nízke
ceny, kontrola má veľké medzery a mietna polícia je často skorumpovaná, takže je ľahšie
nájsť aj internetové ponuky ‚balíkov‛ služieb tohto druhu.“ Ďalšou
prekážkou zastavenia tohto zneužívania je, že tieto aktivity sú veľmi výnosné... „Sú
úzko naviazané na obchod s deťmi: tie často poskytujú núdzne rodiny a potom končia
u sprostredkovateľov, ktorí ich predávajú verejným domom. V Japonsku možno napríklad
nájsť kambodžské dieťa, ktoré rodina predala za 80 dolárov, kým sprostredkovateľ ho
posunul ďalej za 50-tisíc dolárov.“
Ako toto všetko zastaviť...? „Pracujeme
na prevencii, usilujeme sa umožňovať rodinám v týchto krajinách dôstojnejší život,
aby neboli ‚nútené‛ predávať svoje deti. Vlády zasa pracujú na úrovni legislatívy
a kontroly hraníc. Naša organizácia organizuje kampaň na scitlivenie verejnej mienky.
Teraz sme vydali túto knihu Neviditeľné životy, ktorá je akoby fotografiou
situácie. V septembri sa v divadlách objaví monologické predstavenie s tým
istým cieľom: scitlivievať verejnú mienku.“ -te-