Rozhovor Benedikta XVI. s kňazmi: Priority kňazskej služby

Lorenzago (28. júla, RV) – V rozhovore s kňazmi diecéz Treviso a Belluno-Feltre počas svojej dovolenky v Dolomitoch Svätý Otec neobišiel ani kňazskú identitu. Dnes hrozí farským úradom nebezpečenstvo, že sa stanú administratívnymi centrami na úkor pastorácie a sprevádzania osôb v ťažkostiach. Aké sú priority kňaza podľa pápeža?

“Aj ja poznám trochu túto problematiku, spojenú s toľkými vecami, ktoré každý deň prichádzajú, s mnohými nevyhnutnými stretnutiami a množstvom ďalšej práce. Akokoľvek, je potrebné nájsť správne priority a nezabudnúť na to podstatné.“ Podľa Benedikta XVI. je to ohlasovanie Božieho kráľovstva. Toto svoje presvedčenie objasňuje na evanjeliovom príbehu sedemdesiatich dvoch učeníkov. Ide o prvé misie, ktoré chce Ježiš uskutočniť, preto učeníkom dáva tri imperatívy: modlite sa, uzdravujte a ohlasujte. Aj dnes sú pre kňaza vyjadrením hlavných priorít, ktoré majú byť navzájom v rovnováhe a majú sa stať srdcom kňazskej činnosti. Svätý Otec potom každý príkaz rozvinul v teologickej reflexii.

“Modlite sa! Teda bez osobného vzťahu s Bohom nič ďalšie nemôže fungovať, pretože skutočne nemôžeme prinášať Boha a Božiu realitu a pravý ľudský život ľuďom, ak my sami nežijeme v hlbokom vzťahu, v skutočnom priateľstve s Bohom, s Ježišom Kristom. Tu sa stáva každodenné slávenie Eucharistie najdôležitejším stretnutím, kde Pán hovorí so mnou a ja s Pánom, kde sa on dáva do mojich rúk. Bez modlitby liturgie hodín, kde vstupujeme do veľkej modlitby celého Božieho ľudu, začínajúc so žalmami starovekého ľudu obnoveného vo viere Cirkvi, a bez osobnej modlitby nemôžeme byť dobrými kňazmi, lebo sa stráca podstata našej služby.”

Druhý príkaz nachádzame v Ježišových slovách: “Liečte chorých, starajte sa o stratených, o tých, čo to potrebujú.” Benedikt XVI. pripomína, že k tým, čo sú na okraji spoločnosti, nás pobáda láska Cirkvi. “Aj bohatí môžu byť vnútorne vytlačení na okraj a trpieť. ‚Liečiť‛ sa vzťahuje na všetky ľudské potreby, ktoré vo svojej hĺbke smerujú k Bohu. Je teda nevyhnutné, ako sa hovorí, poznať ovečky, mať ľudské vzťahy s tými, čo nám dôverujú, mať ľudský kontakt a nestratiť ľudskosť, pretože Boh sa stal človekom a takto potvrdil všetky dimenzie nášho človečenstva.” Pápež spája toto uzdravovanie aj so sviatostnou službou vysluhovania zmierenia, ktoré je skutkom výnimočnej liečby, potrebnej pre človeka, aby bol uzdravený až do hĺbky. “Teda,” pokračuje Svätý otec, “sviatostná starostlivosť sa začína v krste, ktorý je základnou obnovou našej existencie. Potom pokračuje sviatosťou zmierenia a pomazaním nemocných. Prirodzene, v ostatných sviatostiach, aj v eucharistii, sa nachádza veľká liečba duší. Musíme uzdravovať telá, no predovšetkým – toto je naše poslanie – duše…”

Posledným “stĺpom”, o ktorý sa má opierať kňazská identita, je ohlasovanie Božieho kráľovstva, ktoré nie je vzdialenou utópiou, ktorá sa azda zrealizuje o 50 rokov, alebo ktoviekedy…”Božie kráľovstvo je samotný Boh. Boh, ktorý sa priblížil a stal sa najbližším v Kristovi. Toto je kráľovstvo Boha: Boh sám je blízko a musíme sa priblížiť k tomuto Bohu, ktorý je na dotyk, pretože sa stal človekom, ostane človekom a je vždy s nami vo svojom Slove, v najsvätejšej Eucharistii a vo všetkých veriacich. Teda, ohlasovať Božie kráľovstvo znamená rozprávať dnes o Bohu, robiť viditeľným Božie slovo; evanjelium, ktoré je prítomnosťou Boha; a, prirodzene, sprítomňovať Boha, ktorý sa stal darom v Eucharistii,” ukončil túto tému Benedikt XVI. –rs–