Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (27. júla, RV) - Hoci Svätý Otec trávi svoje dovolenkové dni, jeho činnosť je taká intenzívna a posolstvo také bohaté, že sa zdá, akoby vôbec nemal dovolenku. Ešte uplynulú sobotu bolo zverejnené jeho posolstvo k 23. svetovým dňom mládeže, ktoré sa budú sláviť na budúci rok v Sydney. Ako zdôraznil Svätý Otec v tomto posolstve, je veľmi dôležité, „aby spoznávali pravú identitu Ducha, predovšetkým počúvaním Božieho slova v biblickom zjavení; aby si jasne uvedomili jeho neprestajnú a činnú prítomnosť v živote Cirkvi, a zvlášť aby objavili, že Duch Svätý sa chápe ako ‚duša‛, životodarný dych samotného kresťanského života, a to vďaka sviatostiam kresťanskej iniciácie – krstu, birmovaniu a Eucharistii; aby sa tak stali schopnými dozrievať v čoraz hlbšom a radostnejšom poznaní Ježiša a súčasne aby účinne uskutočňovali evanjelium na úsvite tretieho tisícročia“. Benedikt XVI. mladých povzbudil, aby počas tejto prípravy na budúcoročné stretnutie „znovu nachádzali svoju vieru v Ducha Svätého, ak sa vytratila, aby ju posilňovali, ak zoslabla, aby ju zakúsili ako spoločenstvo Otca a Syna Ježiša Krista, práve vďaka neodmysliteľnému pôsobeniu Svätého Ducha“. „Nikdy nezabudnite,“ pripomína Svätý Otec mladým, „že Cirkev, ba celé ľudstvo, to, ktoré vás obkolesuje a ktoré vás očakáva v budúcnosti, očakáva od vás mladých veľmi veľa, lebo máte v sebe najväčší Otcov dar, Ježišovho Ducha.“

 V ten istý deň večer sa Svätý Otec prihovoril v zámočku Mirabello v Lorenzagu di Cadore účastníkom koncertu, ktorý pre neho pripravil miestny biskup Giuseppe Andrich. Pri tejto príležitosti sa Svätý Otec k účastníkom koncertu prihovoril slovami: „Ľudová kultúra, ktorá sa nám predstavuje takým vznešeným spôsobom, je drahokamom našej európskej identity, ktorý treba zveľaďovať a chrániť. Ďakujem všetkým za to, že táto vysoká kultúra tu je dnes a bude aj v budúcnosti. Výchova k spevu, k spevu v zbore, nie je iba cvikom vonkajšieho sluchu a hlasu, ale aj rozvíjaním vnútorného sluchu, výchovou k životu a k mieru. (...) Ďakujme Pánovi za to, že teraz je v našej Európe mier, a robme všetko preto, aby v nás všetkých vzrastal pokoj a aby vzrastal mier v celom svete. A som si istý, že práve táto krásna hudba je mierovým úsilím a pomocou životu v mieri.“

V nedeľu sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s tamojšími veriacimi modlitbu Anjel Pána. „Počas týchto dní oddychu, ktoré vďaka Bohu môžem stráviť tu v Cadore, - povedal vo svojom príhovore k veriacim Svätý Otec, - pociťujem ešte intenzívnejšie bolesť nad správami rozličných krvavých zrážok a násilia na rozličných miestach vo svete. Vedie ma to k opätovnej úvahe nad drámou ľudskej slobody vo svete. Krása prírody, ktorá nás obklopuje a ktorú máme z božieho poverenia „chrániť a zveľaďovať“ ako záhradu, tvorí tento svet (por. Gn 2, 8 – 17). Ak by ľudia žili v pokoji s Bohom a medzi sebou navzájom, svet by sa skutočne podobal „raju“. Hriech však žiaľ zničil tento boží plán, priniesol rozdelenia a zapríčinil, že do sveta vstúpila smrť. Preto ľudia podliehajú pokušeniam Zlého a bojujú jeden proti druhému. V dôsledku čoho, v tejto úžasnej „záhrade“, ktorou je svet sa otvárajú priestory pre „peklo“.
Vojna, so svojimi ničivými dôsledkami a bolesťami, ktoré so sebou prináša, bola vždy považovaná za katastrofu, ktorá je v protiklade s plánom Boha, ktorý stvoril všetko pre jestvovanie a osobitne z ľudstva chce vytvoriť rodinu. Nemôžem v túto chvíľu v mysli nezájsť k jednému dôležitému dátumu: 1. august 1917 – je tomu už 90 rokov, kedy môj ctený predchodca, pápež Benedikt XV. publikoval svoju slávnu „Nota alle potenze belligeranti“, ktorou žiadal  ukončenie prvej svetovej vojny (por. AAS 9, 1917, 417-420). Pokým zúril tento hrozný vojnový konflikt, pápež mal odvahu povedať, že išlo o „zbytočné krviprelievanie“. Táto jeho výpoveď sa zapísala do dejín a jej potvrdením sa stala konkrétna situácia počas leta v roku 1917, osobitne na benátskom fronte. Tieto slová „zbytočné krviprelievanie“ obsahujú však v sebe zároveň aj hlbší význam, sú prorockými a je možné ich aplikovať na všetky iné konflikty, ktoré vyhasili nespočetné ľudské životy.
Práve tieto miesta na ktorých sa nachádzame, ktoré svojou krásou hovoria o pokoji a harmónii, boli scénou prvej svetovej vojny, čo ešte dodnes pripomínajú mnohé svedectvá a niektoré dojímavé alpské piesne. Sú to udalosti, na ktoré nemožno zabudnúť! Je potrebné starostlivo uložiť tieto negatívne skúsenosti, ktoré žiaľ naši otcovia museli vytrpieť, aby sa už neopakovali. „Nota“ pápeža Benedikta XV. sa neobmedzovala len na odsúdenie vojny, ale poukazovala aj v právnej rovine na cesty k uskutočneniu trvalého pokoja: na morálnu silu práva, kontrolované obojstranné odzbrojenie, súdne posúdenie kontroverzných situácií, námornú slobodu, vzájomné odpustenie vojnových výdavkov, navrátenie okupovaných území a rovnocenné jednania pri riešení sporných otázok. Návrh Svätej Stolice bol adresovaný budúcej Európe a  svetu na základe kresťanskej inšpirácie, avšak zároveň aj s možnosťou spoluúčasti všetkých, pretože bol založený na ľudských právach. Ten istý postoj neskôr zaujali aj boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II. vo svojich významných príhovoroch k zhromaždeniu OSN, pričom vždy v mene Cirkvi zdôraznili: „Nikdy viac vojnu“! Z tohto miesta pokoja, ktoré je aj zároveň svedkom „zbytočného krviprelievania“, ktoré nemožno akceptovať, opäť apelujem na dodržiavanie ľudských práv, na jednoznačné odmietanie ozbrojených prostriedkov a na odmietanie vo všeobecnosti pokušeniam riešiť nové situácie prostredníctvom starých systémov. S týmito myšlienkami a prosbami v srdci pozdvihnime teraz myseľ k osobitnej modlitbe za pokoj vo svete a zverme ho Najsvätejšej Márii, Kráľovnej pokoja.“


Významným bodom dovolenkového programu Benedikta XVI. bolo aj utorkové stretnutie s kňazmi dvoch talianskych diecéze – Treviso a Belluno-Feltre V Kostole sv. Justíny v Auronzo di Cadore čakalo pápeža 400 služobníkov oltára. Počas dvojhodinového dialógu odpovedal Svätý Otec na desať otázok o aktuálnych problémoch spoločnosti a o postoji Cirkvi k nim. Ako povedal hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, išlo o „problém formácie mladých a ich morálneho vedomia, problémy kňazského života, priority služby v súčasnej pastoračnej situácii v Taliansku, dialóg s inými náboženstvami v kontexte výraznej imigrácie, ale aj otázka – stále citlivá, ktorá sa týka mnohých osôb a mnohých kňazov – rozvedených a znovu zosobášených alebo spolužijúcich, čiže ako zosúladiť milosrdenstvo a pravdu.“
Téma rozvedených a znovu zosobášených alebo žijúcich v iných nemanželských zväzkoch je v cirkevných spoločenstvách veľmi citlivá, lebo rozvedení a znovu zosobášení ľudia nemôžu prijímať sviatosti a mnohí tým veľmi trpia. Ako k nim pristupovať? Benedikt XVI. načrtol dva prístupy – prvým by mala byť prevencia, čiže lepšia predmanželská príprava, a druhým citlivé zdieľanie utrpenia s tými, ktorí žijú v nových zväzkoch, čo vyjadril slovami: „Kánonické právo hovorí, že človek ako taký, bez nejakých veľkých inštrukcií, má sklon k manželstvu zodpovedajúcemu ľudskej prirodzenosti, tak ako je vykreslené v prvých kapitolách knihy Genezis. Je človekom, má ľudskú prirodzenosť, a teda vie, čo je to manželstvo. Táto axióma sa však dnes mení. Správne konanie už človeku nediktuje prirodzenosť, ale „to, čo robia všetci“. A to, čo robia všetci, už viac nie je jednoducho prirodzené manželstvo podľa vôle Stvoriteľa. Ľudia sa ženia a vydávajú s myšlienkou, že jedného dňa môže manželstvo skrachovať a môže sa uzavrieť druhé, tretie, štvrté... Ten, kto si myslí, že takýto model „ako robia všetci“ ide proti ľudskej prirodzenosti, nenachádza porozumenie a ocitá sa v ťažkej situácii. Aby sme teda naozaj pochopili manželstvo, nielen podľa chápania Cirkvi, ale podľa Stvoriteľa, musíme obnoviť schopnosť počúvať prirodzenosť.“