Keď sa chceme dozvedieť
niečo o Izraeli, otvoríme Bibliu. V tejto krajine sa odohralo veľa udalostí. Ich dosah
cítime aj my. Biblia často opisuje jej malebné krásy: skalnatú Judeu i úrodnú Galileu.
Aký je však Izrael dneška? Malý štát na brehu Stredozemného mora vznikol na základe
rezolúcie Organizácie spojených národov v roku 1947. Jeho existenciu od počiatku sprevádzajú
problémy. Najskôr to bol hromadný exodus Palestínčanov z izraelských území. Táto udalosť
rozhnevala mnohých Arabov. Izrael je dnes malým, ale rešpektovaným ostrovom v moslimskom
mori. Palestínsko – izraelský konflikt denne napĺňa stránky novín. Z vonku sa zdá,
že situácia je príliš napätá.
Napriek tomu každoročne navštívia Izrael tísíce
turistov. Kto by nechcel na vlastné oči vidieť a kráčať po miestach, kde žil Ježiš.
Obraz, ktorý sme si o Palestíne utvorili na základe Svätého Písma, môžeme teraz konfrontovať
s realitou. Cestovať letecky do Izraela znamená podstúpiť náročné procedúry. Najmä
pri odlete z krajiny. Precízne kontroly nie sú náhodné. Aj keď domáci nechcú klásť
prekážky pútnikom, ani rozvoju cestovného ruchu, na prvé miesto kladú bezpečnosť.
Izrael je aj dnes krajinou, kde z času na čas vybuchujú bomby so samovražednými atentátnikmi.
Akt fanatizmu a zúfalstva.
Na juhu krajiny sa nachádza Pásmo Gazy, ktoré je
pod palestínskou samosprávou. Na malom fliačiku zeme sa tlačia tisíce ľudí. Vyzerá
to ako začarovaný kruh. Zlé sociálne podmienky, nedostatok práce a peňazí, problémy
so školstvom a zdravotníctvom; toto všetko ženie vodu na mlyn islamským radikálom.
Práve odtiaľto prichádza najviac samovražedných atentátnikov. Je pochopiteľné, že
izraelská armáda sa pred nimi chráni. To znamená veľmi prísne kontroly na stanovištiach
medzi palestínskym a izraelským územím. V praxi to znamená, že palestínska väčšina,
ktorá chce žiť v mieri, sa nedostane vždy do práce. Keď sa už zdá, že sa palestínski
a izraelskí vodcovia dohodnú, znova sa objaví nejaký fanatik opásaný výbušninou a všetko
začína odznova.
Mier bez lásky a spravodlivosti nie je možný. V súčasnosti
je atentátov menej. V palestínskej samospráve sa totiž rozpútal bratovražedný boj
medzi dvoma najväčšími zložkami: islamistickým vládnym Hamasom a opozičným Fatahom.
Príčinou ich zápasu je práve rozdielnosť názorov na spôsob, akým vyriešiť spolužitie
s Izraelom. Ľudia na oboch stranách sú už unavení z dlhotrvajúcich konfliktov a nekonečných
obmedzení, ktoré bránia rozvoju krajiny.
Uprostred tohto virvaru žijú kresťania.
Na izraelských i palestínskych územiach. Po križiackych výpravách neboli vnímaní pozitívne.
Teraz je to iné. Nie sú priamo zapletení do palestínsko – izraelského konfliktu, preto
vzbudzujú rešpekt. Navyše pomáhajú obetiam na oboch stranách. Niekedy sa samy stávajú
vedľajšou obeťou. Naposledy v polovici júna, keď militanti z Hamasu so zbraňou v ruke
získali vládu nad pásmom Gazy. Pritom zničili aj kresťanskú školu a konvikt, kde žili
rehoľné sestry. Zhoreli kríže, socha Ježiša i modlitebné knihy. Kresťania vo Svätej
zemi – to nie sú len rehoľníci a správcovia svätých miest, ale aj veľa miestnych.
V Betleheme, ale aj v Galiley žije veľa palestínskych kresťanov. Majú svoju prácu,
obchody. Mnohí žijú z poskytovania služieb kresťanským pútnikom. Keď pred pár rokmi
vypukla intifáda a izraelská armáda radikálne obmedzila vstup na palestínske územia,
obchodníci utrpeli veľké straty. Palestínski kresťania prišli o zdroj príjmov. Počet
kresťanov na Blízkom východe v posledných rokoch neustále klesá. Príčinou sú neustále
konflikty a nepokoje. Aj preto pápeži Ján Pavol II., a teraz Benedikt XVI. vyzývajú
kresťanov, aby sa nebáli vstúpiť do Svätej zeme. Prítomnosť turistov je znamením solidarity
pre domácich kresťanov. Posilňuje v nich vedomie, že veriaci na nich nezabúdajú a že
aj v ťažkých časoch sú ochotní prísť na tieto sväté miesta a svojimi peniazmi pomôcť
miestnym, aby mali z čoho žiť.
Podľa viacerých cirkevných hodnostárov i medzinárodných
pozorovateľov náboženstvá v Izraeli môžu zohrať významnú úlohu pri nastolení mieru.
Kresťania, židia i moslimovia. Ak budú ich vzájomné vzťahy dobré, potom sa vráti mier
aj do Svätej zeme. Pápež Benedikt XVI. vyvíja nemalé úsilie, aby tieto tri náboženstvá
viac spolupracovali. Spomeňme si na sympatie obyčajných ľudí, ktoré vyvolala jeho
návšteva Turecka. Osobitnou kapitolou sú vzťahy Svätej Stolice s Izraelom. Kresťania
žili vo Svätej zemi odpradávna. Druhý vatikánsky koncil v šesťdesiatich rokoch bol
prelomom aj vo vzťahu k židovskému národu. Veľkú zásluhu na zlepšení vzájomných vzťahov
mal pápež Ján Pavol II. Práve za jeho éry sa začali rokovania s Izraelom. Ich výsledkom
bola základná zmluva z roku 1993, ktorá obsahuje princípy vzťahu medzi Katolíckou
cirkvou a štátom. Dohoda bola uzavretá po dlhom vyjednávaní a zabezpečuje Cirkvi slobodu
a práva. V roku 1997 boli Katolícka cirkev a jej podriadené subjekty uznané za právnické
osoby. Základnú zmluvu však nemožno označiť za bezproblémovú. Izrael dlho váhal, či
niektoré jej časti uznať. Rozhovory so Svätou Stolicou boli po ročnej odmlke obnovené
až v auguste 2004.
Začiatkom júna zasadali vo Svätej zemi františkáni. Témou
stretnutia bola otázka: „Čo chceš, Pane, aby som robil vo Svätej zemi?“ Izrael je
dnes modernou demokratickou krajinou. Má dôležitú polohu a bohatú históriu. Určite
aj dnes je snom väčšiny kresťanov navštíviť miesta, kde žil Ježiš. Prežiť udalosti
z Písma presne tam, kde sa odohrali. Kresťania v Izraeli potrebujú našu pomoc. Sväté
miesta si zaslúžia našu pozornosť. Preto je na mieste otázka, akým spôsobom môžeme
pomôcť pri vytváraní mieru v palestínsko – izraelskom konflikte; ako môžeme pomôcť
miestnym kresťanom. Tamojšia cirkev potrebuje našu solidaritu. Púť do Svätej zeme
nie je len duchovným zážitkom, ale aj časom spoznávania iných kultúr a náboženstiev.
Tak sa odbúravajú predsudky a stavia dôvera. Dnešný Izrael potrebuje práve toto.