2007-07-23 14:55:09

Cirkev a svet: Izrael


RealAudioMP3 Keď sa chceme dozvedieť niečo o Izraeli, otvoríme Bibliu. V tejto krajine sa odohralo veľa udalostí. Ich dosah cítime aj my. Biblia často opisuje jej malebné krásy: skalnatú Judeu i úrodnú Galileu. Aký je však Izrael dneška? Malý štát na brehu Stredozemného mora vznikol na základe rezolúcie Organizácie spojených národov v roku 1947. Jeho existenciu od počiatku sprevádzajú problémy. Najskôr to bol hromadný exodus Palestínčanov z izraelských území. Táto udalosť rozhnevala mnohých Arabov. Izrael je dnes malým, ale rešpektovaným ostrovom v moslimskom mori. Palestínsko – izraelský konflikt denne napĺňa stránky novín. Z vonku sa zdá, že situácia je príliš napätá.

Napriek tomu každoročne navštívia Izrael tísíce turistov. Kto by nechcel na vlastné oči vidieť a kráčať po miestach, kde žil Ježiš. Obraz, ktorý sme si o Palestíne utvorili na základe Svätého Písma, môžeme teraz konfrontovať s realitou. Cestovať letecky do Izraela znamená podstúpiť náročné procedúry. Najmä pri odlete z krajiny. Precízne kontroly nie sú náhodné. Aj keď domáci nechcú klásť prekážky pútnikom, ani rozvoju cestovného ruchu, na prvé miesto kladú bezpečnosť. Izrael je aj dnes krajinou, kde z času na čas vybuchujú bomby so samovražednými atentátnikmi. Akt fanatizmu a zúfalstva.

Na juhu krajiny sa nachádza Pásmo Gazy, ktoré je pod palestínskou samosprávou. Na malom fliačiku zeme sa tlačia tisíce ľudí. Vyzerá to ako začarovaný kruh. Zlé sociálne podmienky, nedostatok práce a peňazí, problémy so školstvom a zdravotníctvom; toto všetko ženie vodu na mlyn islamským radikálom. Práve odtiaľto prichádza najviac samovražedných atentátnikov. Je pochopiteľné, že izraelská armáda sa pred nimi chráni. To znamená veľmi prísne kontroly na stanovištiach medzi palestínskym a izraelským územím. V praxi to znamená, že palestínska väčšina, ktorá chce žiť v mieri, sa nedostane vždy do práce. Keď sa už zdá, že sa palestínski a izraelskí vodcovia dohodnú, znova sa objaví nejaký fanatik opásaný výbušninou a všetko začína odznova.

Mier bez lásky a spravodlivosti nie je možný. V súčasnosti je atentátov menej. V palestínskej samospráve sa totiž rozpútal bratovražedný boj medzi dvoma najväčšími zložkami: islamistickým vládnym Hamasom a opozičným Fatahom. Príčinou ich zápasu je práve rozdielnosť názorov na spôsob, akým vyriešiť spolužitie s Izraelom. Ľudia na oboch stranách sú už unavení z dlhotrvajúcich konfliktov a nekonečných obmedzení, ktoré bránia rozvoju krajiny.

Uprostred tohto virvaru žijú kresťania. Na izraelských i palestínskych územiach. Po križiackych výpravách neboli vnímaní pozitívne. Teraz je to iné. Nie sú priamo zapletení do palestínsko – izraelského konfliktu, preto vzbudzujú rešpekt. Navyše pomáhajú obetiam na oboch stranách. Niekedy sa samy stávajú vedľajšou obeťou. Naposledy v polovici júna, keď militanti z Hamasu so zbraňou v ruke získali vládu nad pásmom Gazy. Pritom zničili aj kresťanskú školu a konvikt, kde žili rehoľné sestry. Zhoreli kríže, socha Ježiša i modlitebné knihy. Kresťania vo Svätej zemi – to nie sú len rehoľníci a správcovia svätých miest, ale aj veľa miestnych. V Betleheme, ale aj v Galiley žije veľa palestínskych kresťanov. Majú svoju prácu, obchody. Mnohí žijú z poskytovania služieb kresťanským pútnikom. Keď pred pár rokmi vypukla intifáda a izraelská armáda radikálne obmedzila vstup na palestínske územia, obchodníci utrpeli veľké straty. Palestínski kresťania prišli o zdroj príjmov. Počet kresťanov na Blízkom východe v posledných rokoch neustále klesá. Príčinou sú neustále konflikty a nepokoje. Aj preto pápeži Ján Pavol II., a teraz Benedikt XVI. vyzývajú kresťanov, aby sa nebáli vstúpiť do Svätej zeme. Prítomnosť turistov je znamením solidarity pre domácich kresťanov. Posilňuje v nich vedomie, že veriaci na nich nezabúdajú a že aj v ťažkých časoch sú ochotní prísť na tieto sväté miesta a svojimi peniazmi pomôcť miestnym, aby mali z čoho žiť.

Podľa viacerých cirkevných hodnostárov i medzinárodných pozorovateľov náboženstvá v Izraeli môžu zohrať významnú úlohu pri nastolení mieru. Kresťania, židia i moslimovia. Ak budú ich vzájomné vzťahy dobré, potom sa vráti mier aj do Svätej zeme. Pápež Benedikt XVI. vyvíja nemalé úsilie, aby tieto tri náboženstvá viac spolupracovali. Spomeňme si na sympatie obyčajných ľudí, ktoré vyvolala jeho návšteva Turecka. Osobitnou kapitolou sú vzťahy Svätej Stolice s Izraelom. Kresťania žili vo Svätej zemi odpradávna. Druhý vatikánsky koncil v šesťdesiatich rokoch bol prelomom aj vo vzťahu k židovskému národu. Veľkú zásluhu na zlepšení vzájomných vzťahov mal pápež Ján Pavol II. Práve za jeho éry sa začali rokovania s Izraelom. Ich výsledkom bola základná zmluva z roku 1993, ktorá obsahuje princípy vzťahu medzi Katolíckou cirkvou a štátom. Dohoda bola uzavretá po dlhom vyjednávaní a zabezpečuje Cirkvi slobodu a práva. V roku 1997 boli Katolícka cirkev a jej podriadené subjekty uznané za právnické osoby. Základnú zmluvu však nemožno označiť za bezproblémovú. Izrael dlho váhal, či niektoré jej časti uznať. Rozhovory so Svätou Stolicou boli po ročnej odmlke obnovené až v auguste 2004.

Začiatkom júna zasadali vo Svätej zemi františkáni. Témou stretnutia bola otázka: „Čo chceš, Pane, aby som robil vo Svätej zemi?“ Izrael je dnes modernou demokratickou krajinou. Má dôležitú polohu a bohatú históriu. Určite aj dnes je snom väčšiny kresťanov navštíviť miesta, kde žil Ježiš. Prežiť udalosti z Písma presne tam, kde sa odohrali. Kresťania v Izraeli potrebujú našu pomoc. Sväté miesta si zaslúžia našu pozornosť. Preto je na mieste otázka, akým spôsobom môžeme pomôcť pri vytváraní mieru v palestínsko – izraelskom konflikte; ako môžeme pomôcť miestnym kresťanom. Tamojšia cirkev potrebuje našu solidaritu. Púť do Svätej zeme nie je len duchovným zážitkom, ale aj časom spoznávania iných kultúr a náboženstiev. Tak sa odbúravajú predsudky a stavia dôvera. Dnešný Izrael potrebuje práve toto.

Anton Ziolkovský








All the contents on this site are copyrighted ©.