Kardinál Kasper o dokumente Kongregácie pre náuku viery: Protestanti sa aj sami dištancujú od katolíckeho chápania pojmu Cirkev

Vatikán (12. júla, RV) – „Dokument Kogregácie pre náuku viery vyprovokoval popudenie a horúce reakcie protestantských kresťanov, ale druhé, pokojnejšie čítanie môže ukázať, že dokument netvrdí nič nové, ale objasňuje a vysvetľuje – v syntetickom súhrne – pozíciu, ktorú Katolícka cirkev zastávala už doteraz.“ Konštatuje to kardinál Walter Kasper vo vyhlásení, ktoré vydal na margo Odpovedí na otázky týkajúce sa niektorých aspektov náuky o Cirkvi včera. Keďže sa nevytvorila nová situácia, niet podľa neho objektívneho dôvodu na rozhorčenie alebo na pocit zlého zaobchádzania.

Predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov reagoval zvlášť na sklamanie z toho, že Katolícka cirkev neprisudzuje pomenovanie „Cirkev“ aj protestantským kresťanským spoločenstvám. Ako vyhlásil, „z pozorného čítania je zrejmé, že dokument nepopiera, že by protestantské cirkvi boli cirkvami, ale tvrdí, že nie sú cirkvami v pravom zmysle, čiže nie sú cirkvami v zmysle, v akom Katolícka cirkev chápe samu seba ako Cirkev. Čo sa v chápaní každého priemerne ekumenicky vzdelaného človeka zhoduje s tvrdením zrejmým v samom sebe.“

Napokon, ako zdôrazňuje kardinál Kasper, evanjelické cirkvi ani nechcú byť cirkvami v zmysle Katolíckej cirkvi a uprednostňujú koncept cirkvi a jej služby, ktorý nekorešponduje s  konceptom Katolíckej cirkvi. Kardinál pripomína evanjelický dokument Ministero e Ordinazione, ktorý vyhlásil niečo veľmi podobné: a síce, že katolícke chápanie Cirkvi a jej služby nie je protestantom „vlastné“.

Katolícka cirkev preto považuje protestantské cirkvi za cirkvi „iného druhu“ a nebráni sa v ich názvoch naďalej používať termín „cirkev“. Kongregácia pre náuku viery tak podľa kardinála Kaspera nerobí nič iné, iba „poznamenáva, že my pripisujeme slovu Cirkev význam, ktorý nie je celkom totožný“ s významom toho istého slova v protestantskom prostredí. Dokument tak robí službu zrozumiteľnosti, a teda aj pokroku v dialógu.

Zároveň nemožno prehliadať, pripomína kardinál Kasper, že dokument sa o protestantských cirkvách vyjadruje pozitívne, keď tvrdí, že Ježiš Kristus je v nich skutočne prítomný na spásu ich členov. To zahŕňa posledné ekumenické pokroky, ako uznanie krstu alebo pozitívne postoje k Pánovej večeri slávenej v protestantských cirkvách.

Názor kardinála Kaspera o tom, že dokument Kongregácie pre náuku viery ozrejmuje katolícky profil a tak niežeby brzdil, ale, naopak, podporuje ekumenický dialóg, podrobnejšie rozvíja teológ don Salvatore Vitiello z Rímskej katolíckej univerzity: „Keď sme pozývaní k stolom na teologickú diskusiu s bratmi z oddelených cirkví – či už z pravoslávnych cirkví alebo z reformovaných kresťanských spoločenstiev – prvá vec, o ktorú nás žiadajú, keď sa máme pustiť do diskusie o niektorom spornom doktrinálnom bode, je, aby sme boli verní svojej katolíckej tradícii. Jednoducho povedané, znamená to, akoby nám hovorili: ‚O protestantské zastúpenie sa postaráme my, o pravoslávne my – vy, prosím vás, zastupujte katolíkov, lebo inak sa nám nepodarí pochopiť viac‛. Práve z ekumenického sveta teda vychádza veľká požiadavka jasnosti v identite, čo znamená jasnosť v cirkevnej príslušnosti, ale aj v náuke. Keď máme jasnú identitu a cirkevnú príslušnosť, je možné viesť dialóg s kýmkoľvek. Keď sme však, naopak, slabí vo vlastnej identite, máme sklon vidieť v druhom nepriateľa. Som preto presvedčený, že tento dokument, práve preto, lebo spresňuje identitu Cirkvi, podporuje ekumenický dialóg a určite ho nebrzdí.“ -te-