Cirkev a svet: List Benedikta XVI. čínskym katolíkom pripomína veľké listy Nového zákona

Vatikán (2. júla, RV) – „List Svätého Otca čínskym katolíkom nesklamal dlhé očakávania, naopak, pozitívne prekvapil.“ Konštatoval to hovorca Svätej stolice Federico Lombardi túto sobotu, keď Benedikt XVI. zverejnil dlho pripravovaný dokument. Jeho podpis nesie dátum turíčnej nedele 27. mája a oficiálny názov znie List biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike. V dnešnej rubrike si túto historickú udalosť priblížime podrobnejšie.
 
„Bez nároku dotknúť sa všetkých komplexných problémov, ktoré vy sami dobre poznáte,“ napísal Svätý Otec, „by som chcel týmto listom ponúknuť niekoľko smerníc o živote Cirkvi a o evanjelizačnom diele v Číne, aby som vám pomohol odhaliť to, čo od vás chce Pán a Učiteľ Ježiš Kristus.“
 
„Llist má origiálny štýl, ktorý pripomína veľké listy Nového zákona, napísané apoštolmi vo viere, aby upokojili a usmernili vzdialené spoločenstvá veriacich vystavené skúške, a to v duchu spoločenstva v širšej komunite všeobecnej Cirkvi.“ Až taký význam a hodnotu pripisuje listu Federico Lombardi. Nazval ho „veľkým a nádherným posolstvom Svätého Otca, plným dôvery“. Lebo hoci aj doteraz existovali posolstvá predchádzajúcich pápežov a ich odpovede na otázky biskupov, ktorí sa pýtali na jednotlivé problémy, teraz máme v rukách „obsiahly, jasný, verejný dokument, ktorý všetkým veľmi zreteľne a pokojne hovorí, čím je a čím by malo byť spoločenstvo Katolíckej cirkvi, žijúce v najľudnatejšej krajine sveta“.

List čínskym katolíkom sa zrodil ako odpoveď na otázky čínskych biskupov, ktorí čelili utrpeniu a zmätku a s dôverou sa počas mnohých rokov obracali na Rím, na pápeža, ako jedinú osobu, od ktorej možno dostať skutočne záväznú odpoveď. Tieto problémy zoširoka a podrobne rozoberala špeciálna úzka komisia znalcov čínskych reálií pri Rímskej kúrii. V januári tohto roku potom pápež Benedikt XVI. zvolal stretnutie rozličných cirkevných prestaviteľov vrátane čínskych a spomenutá komisia napokon vypracovala finálny dokument, kde naznačila teologicko-pastoračné smernice pre katolíckej spoločenstvo v Číne.

Ako zdôraznil Federico Lombardi, list má charakteristický pápežov štýl: je plný lásky a zároveň cirkevnej teológie s bohatými citáciami od Nového zákona po Druhý vatikánsky koncil. „V liste Benedikta XVI. sa živo prejavujú dve veľké lásky: k Číne a ku Katolíckej cirkvi v jej pravej povahe, tak ako ju ponúka najpôvodnejšia tradícia a vierouka. Ide o prejav predovšetkým náboženský a pastoračný, určený členom Katolíckej cirkvi v Číne, ktorý sa nechce miešať do politických alebo diplomatických problémov.“

Normalizácia vzťahov

List ignoruje výraz „vlastenecká cirkev“, ktorý ešte chybne používajú niektoré masmédiá. Cirkev v Číne je jedna a rozdiel spočíva iba v tom, že jej časť je uznaná štátom a časť pôsobí tajne. Obe časti však prejavujú túžbu po vernosti Petrovmu nástupcovi, obe sú obmedzované a kontrolované štátom a obe trpia. Nemožno povedať, že tí dobrí a veriaci sú iba na jednej strane. Hoci, ako sa jasne konštatuje v liste, konanie tzv. Vlasteneckého združenia kňazov, ktoré sa vyhlasuje za nezávislé od Svätej stolice a osobuje si právo riadiť biskupov i celé cirkevné spoločenstvo, je nezlúčiteľné s katolíckou náukou. Preto Benedikt XVI. opakuje viacnásobnú výzvu svojho predchodcu Jána Pavla II. čínskym katolíkom na dialóg, porozumenie a odpustenie. Vernosť Kristovi a pápežovi majú spájať s úctivým dialógom s vládnou mocou.

Normalizácia vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou nie je explicitne témou listu, ale v jeho podtexte možno čítať prianie pozitívneho vývoja prostredníctvom dialógu o konkrétnych problémoch. Patria medzi ne otázky o správnom postoji k štátnym orgánom, o uznávaní tajných biskupov a kňazov štátnou mocou alebo o nových hraniciach cirkevnosprávnych území. Osobitne citlivou otázkou sú menovania biskupov a ich vysviacky bez dohody so Svätou stolicou. List jasne pripomína, že také menovanie prislúcha pápežovi. Zároveň vyjadruje očakávanie dohody s vládou na riešení otázok týkajúcich sa výberu kadidátov, zverejňovania ich voľby a uznania občianskou mocou. Doteraz sa totiž nedosiahla zhoda o menovaní biskupov a vysviacky bez pápežského povolenia „predstavujú“, ako sa píše v liste, „bolestivú ranu cirkevnému spoločenstvu a vážne porušenie katolíckej disciplíny“.

Dokument konštatuje, že tam, kde chýba skutočná sloboda, nemožno len jednoducho vyhlásiť, že určitá osoba pritiahla na seba sankcie určené v kódexe, ale treba skúmať prípad od prípadu, zvažovať všetky okolnosti a prehodnotiť skutočnú osobnú zodpovednosť. Ide teda o veľmi chúlostivú otázku, ktorá sa týka vždy priamo osoby daného biskupa a každý prípad treba skúmať sám osebe. Svätý Otec však pripmína, „aké veľké duchovné bohatstvo by získala celá Cirkev v Číne, keby aj títo pastieri vstúpili za dodržania nevyhnutných podmienok do spoločenstva s Petrovým nástupcom a s celým katolíckym episkopátom“.

Benedikt XVI. zrušil predchádzajúce výnimky

Vatikán deklaruje svoj rešpekt voči legitímnej svetskej moci a vôľu nezasahovať do vnútorných záležitostí politických spoločenstiev. Nemôže sa však ani prispôsobovať, keď občianska moc prekračuje svoje kompetencie a zasahuje do vecí týkajúcich sa viery a cirkevného poriadku. No konštatuje, že podmienky v Číne sa oproti prenasledovaniu v 50. až 80. rokoch zmenili a že dnes je už možné lepšie viesť dialóg a dodržiavať všeobecné kánonické normy.
 
„V tomto zmysle je výrečné – aj keď azda nie hneď zrejmé tým, ktorí nie sú odborníkmi na kánonické právo – odvolanie výnimočných povolení udelených Cirkvi v Číne v minulosti v osobitne ťažkých situáciách. Jednoducho povedané: dnes Cirkev v Číne môže a musí nasledovať normy spoločné pre celú všeobecnú Cirkev.“

Pastoračné výnimky a nariadenia, ktoré Benedikt XVI. spomína iba všeobecne, predstavujú tzv. osem bodov kardinála Tomka. Išlo o dôverný dokument z 3. októbra 1988, keď bol kardinál Tomko prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Obsahoval napr. zákaz koncelebrácie s biskupmi vysvätenými bez pápežského povolenia a s kňazmi, ktorých oni vysvätili. Biskupi vysvätení po pápežskom menovaní boli v dokumente zároveň oprávnení vysviacať ďalších biskupov a podľa vlastného uváženia aj ďalších kňazov.

Dejiny prenasledovania

Prvé prenasledovanie Cirkvi v Číne sa začalo v 50. rokoch. Z krajiny boli vyhnaní zahraniční biskupi a misionári, takmer všetci predstavitelia Cirkvi a vedúci laických hnutí boli uväznení, kostoly zavreté, veriaci izolovaní. Na konci 50. rokov sa potom vytvorili štátne orgány ako Úrad pre náboženské záležitosti a Vlastenecké združenie čínskych katolíkov. Tie mali riadiť a konrolovať každú náboženskú aktivitu. Roku 1958 sa uskutočnili prvé dve biskupské vysviacky bez pápežského schválenia, čo započalo dlhú sériu činov hlboko zraňujúcich cirkevné spoločenstvo.

Kultúrna revolúcia v rokoch 1966-1976 bolestivo zasiahla aj katolícke komunity vrátane biskupov, kňazov a veriacich, ktorí prejavovali voči štátnym autoritám určitú povoľnosť. V 80. rokoch sa začalo obdobie náboženskej tolerancie s náznakmi dialógu a prísľubom otvorenie kostolov, seminárov a kláštorov. Potvrdilo sa, že krv mučeníkov bola znova semenom nových kresťanov a že viera ostala zachovaná v živých spoločenstvách.

V 90. rokoch sa biskupi a kňazi čoraz častejšie obracali na Svätú stolicu s prosbami o jasné smernice, ako sa správať voči štátu, ktorý sa snaží „osamostatniť“ Cirkev v Číne od Vatikánu; či koncelebrovať s nelegálne vysvätenými biskupmi a prijímať sviatosti od kňazov, ktorých vysvätili oni... Komplex problémov si vyžadoval celkové zváženie a čo najpodrobnejšiu a najpresnejšiu odpoveď. Ňou je práve vydaný list pápeža Benedikta XVI. adresovaný čínskym katolíkom.
 
Uskutočňujte znaky lásky a jednoty

 
„Celý list hľadí vo veľmi pozitívnej vízii bohatej na nádej v ústrety vzrastaniu Cirkvi, ktorá bude plne čínskou a plne katolíckou. Ktorá bude Cirkvou, živo a konštruktívne vsadenou do osudu svojho ľudu a jeho kultúry, solidárnou a schopnou odovzdať mu duchovné bohatstvo evanjelia a činného svedectva viery. Cirkev chce a môže byť skutočne čínskou, chce tu byť pre Čínu, aby jej ponúkla Ježišovo evanjelium, bez toho, že by hľadala niečo pre seba. Bude a môže byť skutočne čínskou tým viac, čím viac a čím lepšie bude môcť byť naplno sama sebou.“

List čínskym katolíkom je teda predovšetkým pozvánkou do osobného spoločenstva s Kristom a do hlbšej viery. Svätý Otec ich povzbudzuje, aby intenzívne prežívali vlastné misionárske povolanie. Ako vzory im pred oči kladie tých, ktorí položili za vieru život a dnes sú príkladom a pilierom novej evanjelizácie. Preto je v Číne osobitne potrebná formácia rodín, kňazov a rehoľníkov, čo list označuje za prioritu. „Aj vo vašej krajine,“ pripomína Benedikt XVI., „bude ohlasovanie ukrižovaného a vzkrieseného Krista možné do takej miery, do akej dokážete vo vernosti evanjeliu a v spoločenstve s nástupcom apoštola Petra a s celou všeobecnou Cirkvou uskutočňovať znaky lásky a jednoty.“ V tomto duchu je osobitne symbolické podpísanie Listu biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom Katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike práve na Slávnosť zoslania Ducha Svätého.

Na záver svojho listu ustanovil Svätý Otec Deň modlitie za Cirkev v Číne, a to na 24. mája, sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Práve ju si totiž čínski katolíci uctievajú v mariánskej svätyni Sheshan v Šanghaji. Benedikt XVI. preto vyzval veriacich na celom svete, aby zvlášť v tento deň prejavovali bratom v Číne solidaritu a podporu. -te-