Benedikt XVI.: Činnosť Cirkvi je dôveryhodná, iba keď sú veriaci ochotní platiť za vernosť Kristvi životom ako sv. Pavol

Vatikán (28. júla, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes podvečer otvoril v Bazilike sv. Pavla za hradbami slávenie zajtrajšieho sviatku svätých Petra a Pavla. Na prvých vešperách v komunite benediktínov, ktorým je zverená správa baziliky, sa zúčastnila aj delegácia ekumenického patriarchátu v Konštantinopole. Svätý Otec metropolitov Emmanuela a Gennadiosa, poslaných patriarchom Bartolomejom I., osobitne uvítal a zdôraznil, že „nejde iba o zdvorilostnú výmenu návštev medzi cirkvami, ale o výraz spoločného úsilia urobiť všetko možné na urýchlenie plného spoločenstva medzi kresťanským Východom a Západom“.

Podľa starobylej tradície sa práve na mieste súčasnej Baziliky sv. Pavla za hradbami Peter a Pavol poslednýkrát stretli, objali a navzájom požehnali. Benedikt XVI. zdôraznil ich nerozlučnosť v kresťanskej tradícii, hoci napĺňali rozličné poslanie:
 
„Peter ako prvý vyznal vieru v Krista, Pavol dostal dar prehlbovať jej bohatstvo. Peter založil prvé spoločenstvo kresťanov pochádzajúcich z vyvoleného národa, Pavol sa stal apoštolom pohanov. S rozličnými charizmami pracovali pre ten istý cieľ: vybudovanie Kristovej Cirkvi.“

Peter a Pavol sa považujú za zakladateľov rímskej cirkvi a puto, ktoré ich spája, sa chápe už od prvých storočí ako veľmi výnimočné. A to napriek tomu – ako pripomenul Svätý Otec –, že boli ľudsky tak veľmi odlišní a vzťah medzi nimi nebol uchránený od napätí. Peter a Pavol sú preto podľa Benedikta XVI. „zakladateľmi nového mesta ako uskutočnenia nového a pravého spôsobu bratstva, ktoré sa stalo možným vďaka evanjeliu Ježiša Krista“.

Keďže sv. Petrovi bude Benedikt XVI. venovať osobitnú spomienku počas zajtrajšej liturgie, dnes obrátil pozornosť na sv. Pavla, „apoštola z povolania“. Ako vysvetlil, znamená to, že sv. Pavol nebol apoštolom z vlastnej vôle ani z vôle ľudí, ale výlučne vďaka božskému povolaniu a vyvoleniu. Ako sám mnohokrát zdôraznil vo svojich listoch, všetko v jeho živote bolo ovocím nezaslúženej milosrdnej Božej iniciatívy.

Svätý Otec pripomenul aj ľudskú neschopnosť veľkého apoštola, ktorý podobne ako Mojžiš alebo Jeremiáš vôbec nebol dobrým rečníkom, ba naopak. Výnimočné apoštolské výsledky nemožno teda pripísať brilantnej rétorike ani rafinovanej apologetickej a misionárskej stratégii, ale iba osobnému nasadeniu v ohlasovaní evanjelia s totálnym oddaním sa Kristovi.
 
„Z čoho si môžeme vziať ponaučenie veľmi dôležité pre každého kresťana. Činnosť Cirkvi je dôveryhodná a účinná iba v miere, v akej sú tí, ktorí sa na nej zúčastňujú, pripravení osobne platiť za svoju vernosť Kristovi, v každej situácii. Kde chýba taká zodpovednosť, umenšuje sa rozhodujúci obsah pravdy, od ktorej sama Cirkev závisí. Drahí bratia a sestry, tak ako na počiatku, aj dnes Kristus potrebuje apoštolov pripravených obetovať samých seba. Potrebuje svedkov a mučeníkov ako sv. Pavol: keď ako násilný prenasledovateľ kresťanov padol na ceste do Damasku na zem oslepený božským svetlom, prešiel bez váhania na stranu Ukrižovaného a nasledoval ho bez uvažovania. Žil a pracoval pre Krista; pre neho trpel a zomrel. Aký aktuálny je dnes jeho príklad!“

Pri oltári Baziliky sv. Pavla za hradbami, pod ktorým sa nachádza hrob s ostatkami apoštola, Benedikt XVI. zároveň ohlásil jubilejný Svätopavlovský rok. Bude sa sláviť na pamiatku dvetisíceho výročia Pavlovho narodenia od 29. júna 2008 do 29. júna 2009. -te-