Benedikt XVI. univerzitným profesorom: Pýtajte sa, či pokrok robí človeka ako človeka lepším

Vatikán (23. júna, RV) – Na záver trojdňového Európskeho stretnutia univerzitných učiteľov sa dnes viac než 2 500 účastníkov stretlo s pápežom Benediktom XVI. Ten ocenil medzi nimi prítomnosť zástupcov všetkých častí kontinentu vrátane zakaukazskej oblasti, ktorú reprezentovali profesori z Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu.

Téma stretnutia – nový humanizmus – je podľa Benedikta XVI. výzvou na „prehodnotenie súčasnej kultúry kontinentu“. „Otázka človeka, ktorá stojí v centre vašich diskusií, je základom správneho pochopenia súčasného kultúrneho procesu,“ konštatoval pápež. Pripomenul, že historicky sa práve v Európe zrodil humanizmus, a to vďaka plodnému stretnutiu rozličných kultúr jej národov a kresťanskej viery. Ak chce preto Európa dnes ostať verná svojmu povolaniu kolísky humanizmu, „musí chrániť a znovu si osvojiť svoje pôvodné tradície“.

Ako „vzdelaným mužom a ženám“ Svätý Otec univerzitným učiteľom pripomenul tri základné otázky, ktorým by mali venovať trvalú pozornosť: krízu modernity, rozširovanie povedomia o rozume a príspevok, ktorý je kresťanstvo schopné ponúknuť budúcemu humanizmu. „Poznanie sa nikdy nemôže obmedziť iba na čisto rozumovú oblasť,“ konštatoval Benedikt XVI., „obsahuje zároveň aj obnovenú schopnosť pozerať sa na veci spôsobom oslobodeným od predsudkov a predstáv a dovoliť samým sebe žasnúť nad skutočnosťou, ktorej pravdu môžeme odkryť, keď spojíme porozumenie s láskou.“

Súčasná kríza modernity vychádza podľa pápeža predovšetkým z humanizmu, ktorý hlása regnum hominis izolované od svojich nevyhnutných ontologických základov:
 
„Falošná dichotómia medzi teizmom a pravým humanizmom, ktorá dosahuje extrém v nezmieriteľnom konflikte medzi božským zákonom a ľudskou slobodou, viedla do situácie, v ktorej sa ľudstvo, pre všetok svoj ekonomický a technický pokrok, cíti hlboko ohrozené. Ako konštatoval môj predchodca pápež Ján Pavol II., potrebujeme sa pýtať ‚či sa v kontexte toho všetkého pokroku človek ako človek stáva skutočne lepším, čiže duchovne zrelším, vedomejším si dôstojnosti svojej ľudskosti, zodpovednejším a otvorenejším voči druhým‛ (Redemptor Homonis, 15). Antropocentrizmus, charakteristický pre modernitu, sa nikdy nesmie oddeľovať od uznania plnej pravdy o človeku, ktorá zahŕňa jeho transcendentné povolanie.“
 
V tomto duchu preto pápež Benedikt XVI. povzbudil univerzitných učiteľov, aby poskytovali Európe „službu vedenia k múdrosti“, ktorú od nich tak naliehavo potrebuje. -te-