Očami viery, vedy a kultúry: Štvrťstoročie Pápežskej rady pre kultúru

„Existuje jedna hlavná dimenzia, v rámci ktorej sa od základu upevňujú systémy, ktoré spoluvytvárajú ľudstvo a ktoré oslobodzujú ľudské bytie – individuálne alebo kolektívne – od nástrah, ktoré mu hrozia. Touto hlavnou dimenziou je človek vo svojej ucelenosti. Nuž a človek prežíva svoj život naplno vďaka kultúre.“ Týmito slovami odôvodnil pápež Ján Pavol II. 20. mája v roku 1982 založenie Pápežskej rady pre kultúru. Za štvrťstoročie svojej existencie si na svoje konto pripísala množstvo úspešných projektov a niektoré z nich spomenul na nedávnej konferencii aj predseda dikastéria kardinál Paul Poupard.

Kultúra v aktivitách Jána Pavla II. a Pavla VI.
S účastníkmi kongresu sa stretol aj pápež Benedikt XVI., ktorý sa vo svojom príhovore vrátil k pôsobeniu svojich predchodcov a k tomu, aké možnosti pre pôsobenie Cirkvi vo sfére kultúry videli: “Konciloví otcovia sa usilovali o vytýčenie perspektívy, podľa ktorej Cirkev skúma a pristupuje k pokroku kultúry, považujúc túto úlohu za jeden z problémov zvlášť naliehavých a dotýkajúcich sa ľudského rodu výnimočným spôsobom. V súvislosti so svetom kultúry robí Cirkev stredobodom človeka ako tvorcu kultúrnej činnosti, aj ako jej posledného príjemcu. Boží sluha Pavol VI. mal na srdci dialóg Cirkvi s kultúrou a urobil z toho pre seba záväzok počas rokov svojho pontifikátu. V jeho línii pokračoval aj Boží služobník Ján Pavol II., ktorý sa zúčastňoval koncilových stretnutí a priniesol svoj výnimočný vklad do konštitúcie Gaudium et spes. 2. júna 1980 vo svojom pamätnom príhovore pre UNESCO osobne vyznal, ako mu leží na srdci stretávanie človeka v oblasti kultúry, aby sa mu ohlasovalo posolstvo evanjelia. O dva roky neskôr ustanovil Pápežskú radu pre kultúru, určenú na to, aby dala nový impulz snahe Cirkvi pre umožnenie stretnutia evanjelia s množstvom kultúr v rôznych častiach sveta.“

 
Ján Pavol II. poukázal na to, že syntéza medzi kultúrou a vierou nie je iba potrebou kultúry, ale aj potrebou viery: „Viera, ktorá sa nestáva kultúrou je vierou, ktorej sa nenačúva naplno, o ktorej sa naplno nepremýšľa a ktorá nie je verne žitá.“ Pri ustanovení nového dikastéria, zaoberajúceho sa kultúrou, predchádzajúci pápež jasne definoval jeho úlohu, ku ktorej okrem iného patrí „pôsobiť v ekumenickom a bratskom duchu, podporujúc aj dialóg s nekresťanskými náboženstvami a s jednotlivcami a skupinami, ktoré sa nehlásia k žiadnemu vierovyznaniu.“ V rámci tohto predpokladu listom z 25. marca 1993 došlo k pripojeniu Pápežskej rady pre dialóg s neveriacimi k Pápežskej rade pre kultúru.

Projekty Pápežskej rady pre kultúru
Kardinál Poupard na konferencii Pápežskej rady pre kultúru spomenul množstvo inštitúcií a aktivít, ktoré sa v tejto oblasti za štvrťstoročie podarilo zrealizovať, vrátane publikovania kníh a časopisov, prinášajúcich pohľady na vzťah viery a kultúry z rôznych aspektov. Na stretnutí vystúpil s príspevkom pod názvom “Evanjelizácia kultúry – základná dimenzia poslania Cirkvi”. Okrem predsedu dikastéria zaujímavé témy otvorili aj členovia jubilujúcej Pápežskej rady. Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Ivan Dias ponúkol prítomným prednášku o kultúrnych výzvach v Ázii, prefekt Kongregácie pre klérus kardinál Cláudio Hummes hovoril o pastoračných aspektoch kultúry a prefekt Kongregácie pre boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Francis Arinze sa venoval téme „Nasadenie Cirkvi v Afrike pre ohlasovanie Krista v srdci kultúr“.
 
Potreba pôsobenia Cirkvi na poli kultúry a komunikácie
Na rastúcu potrebu pôsobenia Cirkvi na poli kultúry a komunikácie poukázal vo svojom príhovore aj Svätý Otec Benedikt XVI.: „Stalo sa pre Cirkev ešte naliehavejším podporovať kultúrny rozvoj s dôrazom na ľudský a duchovný charakter posolstiev a ich obsahu, berúc do úvahy fakt, že kultúra je nevyhnutne ovplyvňovaná procesmi globalizácie, ktoré – ak nie sú sprevádzané bdelým rozlišovaním, môžu sa obrátiť proti človeku a namiesto toho, aby ho obohatili, ho napokon ochudobnia. Aké veľké sú výzvy, ktorým musí čeliť evanjelizácia na tomto poli!“
 
Ako sme už spomenuli, Pápežská rada pre kultúru má na svojom konte množstvo zaujímavých projektov. Bezpochyby k nim patria aktivity v spolupráci s Pápežskými akadémiami s úmyslom obohatiť vnímanie mladých ľudí v oblasti podpory kresťanského humanizmu a naopak – inšpirovať sa ich sviežim a novým pohľadom na oblasť kultúry. Zanedbateľná nie je ani kooperácia s rôznymi medzinárodnými inštitúciami, ako sú napríklad UNESCO alebo Rada Európy. Pokiaľ ide o publikačnú činnosť, má Pápežská rada pre kultúru pomerne široký záber. Stačí spomenúť tituly ako „Kristus – prameň novej kultúry pre Európu na prahu tretieho tisícročia“, „Človek v hľadaní pravdy – filozofia, veda, teológia ako perspektívy pre tretie tisícročie“, zaujímavá je antológia pápežských textov, týkajúcich sa kultúry a viery, počínajúc Levom XIII. až po Jána Pavla II., alebo publikácia „Kresťanstvo a kultúra v Európe“.
 
Dokumenty Pápežskej rady pre kultúru
Na stránke TK KBS nájdeme dva zaujímavé dokumenty Pápežskej rady pre kultúru. Jedným z nich je kresťanská úvaha o new age pod názvom „Ježiš Kristus – prameň živej vody“. Druhý má v názve otázku „Kde je tvoj Boh?“ a pojednáva o kresťanskej viere v konfrontácii s náboženskou ľahostajnosťou. Čitateľ tu nájde zaujímavé postrehy o spoločenských komunikačných prostriedkoch a ich moci, arogancii modernej vedy, absolutizácii človeka ako stredu vesmíru, ale aj kapitoly o ceste krásy a kultúrnom dedičstve, kresťanskej iniciácii, prítomnosti viery vo verejnom fóre, alebo o spôsoboch a obsahu dialógu s neveriacimi. Body na premýšľanie, pri ktorých sa oplatí pozastaviť a oboznámiť sa s pôsobením Katolíckej cirkvi na tomto poli.
 
Kultúra a evanjelizácia
Kultúra naozaj preniká do všetkých oblastí života a nezabudol na ňu ani pápež Benedikt XVI. vo svojej posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis. V časti, venovanej Eucharistii a evanjelizácii kultúr podotýka, že „eucharistické tajomstvo nás včleňuje do dialógu s rôznymi kultúrami, ale ich v určitom zmysle slova aj vyzýva... Prítomnosť Ježiša Krista a pôsobenie Ducha Svätého sú záležitosti, ktoré môžu byť permanentne konfrontované s akoukoľvek kultúrnou realitou, aby ju prenikli evanjeliom. To si následne vyžaduje úsilie oduševnene podporovať evanjelizáciu kultúr vo vedomí, že sám Kristus je pravdou každého človeka a celých ľudských dejín.“ –dj-