Benedikt XVI. slovenským biskupom: Cirkev musí v systematickom útoku na hodnoty zintenzívniť modlitbu a čeliť výzvam

Vatikán (15. júna, RV) – Drahí bratia v biskupskej službe! S veľkou radosťou vás stretávam všetkých pospolu pri príležitosti návštevy Ad Limina, ktorú ukončujete v týchto dňoch. Na každého z vás sa obraciam so srdečným pozdravom, ktorý s radosťou rozširujem na všetky vaše diecézne spoločenstvá. Prostredníctvom vás by som chcel poslať svoj pozdrav celému slovenskému národu, evanjelizovanému svätými Cyrilom a Metodom, ktorý musel v predchádzajúcom storočí znášať ťažké utrpenie a prenasledovanie komunistického totalitného režimu. S radosťou pripomínam, že medzi biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a laikmi, ktorí vydali v týchto nedávnych rokoch hrdinské svedectvo, bol aj kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorému, prosím, odovzdajte moje bratské objatie. S vaším milovaným národom bol úzko spojený Ján Pavol II., ktorý si pre svoju tretiu návštevu Slovenska v septembri 2003 vybral heslo Veriaci v Krista, veriaci v Cirkev. Toto heslo je stále autentickým apoštolským a misionárskym programom nielen pre Cirkev na Slovensku, ale pre celý Boží ľud, podrobovaný, najmä v Európe, ustavičnému ideologickému tlaku, ktorý by chcel kresťanstvo zredukované iba na „súkromný“ rozmer.

Vskutku, Slovensko z nábožensko-kultúrneho hľadiska čoraz viac vstupuje do dynamiky typickej pre ostatné európske krajiny so starobylou kresťanskou tradíciou, silno poznačené v týchto našich časoch rozsiahlym sekularizačným procesom. Kresťanské spoločenstvá, ktoré uchovali starobylé a zakorenené katolícke náboženské praktiky, sa dnes, po vyjdení z tunela prenasledovania, ocitajú pred úlohou prejsť cestu obnovy naznačenú Druhým vatikánskym koncilom. Oprávnene sa starajú o to, ako si uchrániť svoje vlastné vzácne duchovné dedičstvo a zároveň ho zmodernizovať; usilujú sa ostať verné vlastným koreňom a zdieľať svoje skúsenosti s ďalšími cirkvami v Európe v bratskej „výmene darov“ spôsobilej obohatiť všetkých. Slovensko a Poľsko, čo sú na východe Európy dve krajiny nositeľky veľmi bohatého dedičstva katolíckej tradície, sú v súčasnosti vystavené nebezpečenstvu vidieť toto dedičstvo, ktoré komunistický režim nedokázal zničiť, vážne nahlodávané kvasom charakteristickým pre západné spoločnosti: konzumizmom, hedonizmom, laicizmom, relativizmom atď. V týchto dňoch som počúval vaše svedectvá a dozvedel som sa napríklad, že mnohé vidiecke farnosti – ktoré najviac zachovávajú tradičnú kresťanskú kultúru a spiritualitu – sú svedkami úbytku svojej populácie, ktorá má sklon sústrediť sa do väčších miest, kde hľadá väčšie pohodlie a výnosnejšie pracovné príležitosti.

Takáto je, ctihodní a drahí bratia, situácia, v ktorej vás Pán pozýva uskutočňovať svoju biskupskú službu. Viem, že preto, aby ste čo najvhodnejšie odpovedali na meniace sa pastoračné potreby, sa už dlhší čas zaoberáte rozpracovaním pastoračného a evanjelizačného plánu (PEP) Katolíckej cirkvi na Slovensku na roky 2007-2013, ktorý by mal byť schválený v októbri tohto roka. Vo vízii roka 2013, keď si pripomeniete 1 150. výročie počiatku misie svätých Cyrila a Metoda na vašom území, ste si tak predsavzali oživiť a aktualizovať evanjelizačné posolstvo svätých solúnskych bratov, pričom ako počiatočný bod tohto spoločného misionárskeho úsilia ste si stanovili znovuobjavenie kresťanských koreňov a tradícií, ktoré sú vo vašom národe živé a hlboké.

Ide o pastoračné úsilie, ktoré chce zahrnúť všetky oblasti spoločnosti a odpovedať na očakávania slovenského ľudu, poskytujúc zvláštnu pozornosť duchovným požiadavkám mladých a rodín. Hľa, preto venujte veľkú starostlivosť pastorácii mladých, ako na úrovni školskej, tak aj na úrovni farskej. Skúsenosť vám hovorí, že kvalitná formácia na školskej úrovni je veľmi užitočná pre budúcnosť nových generácií, a vzhľadom na to prinášajú vzácny príspevok katolícke školy, ktorých je na Slovensku veľa. Od materských škôl až po vysoké sa snažia zaistiť študentom kvalitné vzdelanie a zároveň integrálnu duchovnú, morálnu a ľudskú výchovu. Čo sa týka pastorácie mladých vo farnostiach, viem, že môžete rátať so službou mnohých mladých kňazov, ktorou ponúkate chlapcom a dievčatám okrem náležitej prípravy na sviatosti kresťanskej iniciácie skutočný a vlastný program duchovného a spoločenského rastu. Živo odporúčam, aby bol každý návrh vložený do organických projektov formácie, aby ste takto mladých učili vždy spájať vieru so životom. Iba tak im budete môcť pomáhať formovať si kresťanské svedomie schopné odporovať ilúziám konzumizmu, čoraz úskočnejším a prenikavejším.

Čo sa potom týka rodín, dozvedel som sa, že aj Slovensko začína pociťovať krízu manželstva a rodenia detí, a to, na prvom mieste, pre dôvody ekonomického charakteru, ktoré navádzajú mladé páry k odkladu manželstva. Ďalej sa vníma znížená sociálna vážnosť hodnoty manželstva, ku ktorej sa pripája krehkosť nových generácií, ktoré sa často boja vziať na seba pevné rozhodnutia a záväzky na celý život. Ďalším destabilizujúcim faktorom je nepochybne systematický útok na manželstvo a rodinu, vedený v prostredí určitej kultúry a masmédií. Čo musí robiť v tomto všetkom Cirkev, ak nie zintenzívňovať modlitbu, pokračovať v úsilí na podporu rodín a čeliť prítomným výzvam? Vďaka Bohu, vo vašej krajine je dobre rozvrhnutá sviatostná pastorácia, spojená s rodinnou: manželstvo, krst detí, prvé sväté prijímanie a birmovanie predvídajú povinnú prípravu a je to úloha vás pastierov a kňazov, ktorí vám pomáhajú, pomáhať rodinám, aby kráčali po skutočnej ceste viery a kresťanského komunitného života. Tomuto vášmu pastoračnému konaniu môžu užitočne pomáhať skupiny, hnutia a laické cirkevné združenia angažované v prvých líniách podpory manželského a rodinného života a šírenia náuky Cirkvi o manželstve, o rodine, o sexuálnej morálke a o bioetických témach.

Na križovatke medzi rodinnou pastoráciou a pastoráciou mládeže sa ocitá pastorácia povolaní. Slovensko je národ, ktorý po roku 1990 zaznamenal silný rozkvet povolaní ku kňazskému a k rehoľnému životu. K jedinému semináru, ktorý ostal otvorený počas komunistickej diktatúry, sa pridalo počas týchto rokov ďalších päť a dnes má takmer každá farnosť svojho pastiera. Ďakujme Pánovi za toto bohatstvo kňazov, a osobitne mladých kňazov. Predsa však, ako sa dalo predvídať, táto jar nemohla trvať dlho, a tak sú dnes všetky kresťanské komunity pobádané klásť prioritu na pozornú pastoráciu povolaní. Formácia miništrantov je v tomto smere dobrou cestou, ktorú nasledujú mnohé farnosti v spolupráci s diecéznymi seminármi. Kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj povolaní, prirodzene, závisí aj od duchovného života rodín. Pracovať pre rodiny a s nimi je preto vhodný spôsob ako napomôcť zrod a upevňovanie povolaní ku kňazskému a k rehoľnému životu. Nezabúdajme, že všetko musí byť živené nepretržitou a intenzívnou modlitbou.

Drahí a ctihodní bratia, pokračujte v rozvíjaní otcovských a otvorených vzťahov so svojimi kňazmi. Snažte sa zúčastňovať na ich ťažkostiach, podporujte ich duchovnú formáciu a starajte sa o ňu sprostredkujúc im vhodné pastoračné stretnutia, obnovy a duchovné cvičenia. Som rád, že podľa smerníc Druhého vatikánskeho koncilu každá vaša diecéza vypracovala formačný plán, ktorý predpokladá múdru spoluprácu medzi staršími a mladšími kňazmi, aby sa tak vyšlo v ústrety potrebám každého. Odovzdajte týmto svojim najbližším spolupracovníkom môj srdečný pozdrav a ubezpečenie o mojich  modlitbách. Sprostredkujte tiež môj srdečný duchovný pozdrav všetkým veriacim, ktorí sa zverili vašej pastoračnej starostlivosti, osobitne chorým a tým, ktorí to najviac potrebujú. S týmito pocitmi vám, drahí spolubratia, zo srdca udeľujem osobitné apoštolské požehnanie, ktoré rád adresujem aj všetkým veriacim vašich kresťanských komunít a všetkým obyvateľom vašej milovanej krajiny. -te-, -ls-, -rs-