Očami viery, vedy a kultúry: Štáty G8 vyslovili nové sľuby – treba ich oživiť duchom lásky

Vatikán (12. júna, RV) – Klimatické zmeny, aids, tuberkulóza a malária. To sú dôležité témy, ktoré sa objavujú vo výsledkoch minulotýždňového zasadnutia predstaviteľov najvyspelejších krajín sveta známych pod skratkou G8 v nemeckom Heiligendamme. Dlhoočakávané stretnutie veľkého významu podnietilo mnohé cirkevné apely a pápež Benedikt XVI. dokonca už v decembri poslal nemeckej kancelárke Angele Merkelovej osobný list, v ktorom upozornil na hlavné problémy. Počas samitu sa na jeho účastníkov obrátil ešte raz – pri stredajšej generálnej audiencii:
 
„Chcel by som teraz adresovať lídrom zhromaždeným v Heiligendamme novú výzvu, aby plnili sľuby výrazne rozširovať rozvojovú pomoc v prospech najbiednejších národov, najmä tých na africkom kontinente. V tomto duchu si osobitnú pozornosť zasluhuje druhý veľký cieľ tohto tisícročia: dostupnosť základného vzdelania pre všetkých; záruka, že od roku 2015 každý chlapec a každé dievča dokončí celú základnú školu.“

Cirkev chce k tomu podľa Benedikta XVI. prispieť – tak ako vždy doteraz – levím dielom: „Nemožno zabudnúť, že Katolícka cirkev stála vždy v prvej línii boja za vzdelanie, a to najmä v najchudobnejších krajinách, kde štátne štruktúry neboli schopné zasiahnuť.“

Pomoc biednym je morálna povinnosť

Rok 2015 svieti ako dôležitý termín aj v decembrovom liste kancelárke Merkelovej, kde pápež zdôraznil okamžité a úplné odpustenie zahraničného dlhu, široký a neobmedzený prístup na trhy, boj proti pandémiám, ako sú aids, tuberkulóza a malária, obmedzenie obchodu so zbraňami, boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí v zaostalých krajinách. To všetko označil Benedikt XVI. za „vážnu a bezpodmienečnú morálnu povinnosť založenú na spoločnej príslušnosti k ľudskej rodine“. Vyjadril tiež ustarostenosť Svätej stolice nad tým, že „bohaté krajiny nie sú schopné ponúknuť najchudobnejším krajinám, najmä v Afrike, primerané finančné a obchodné podmienky, ktoré by umožnili ich trvalý rozvoj“.

Na májovom stretnutí s členmi nadácie Centesimus annus – Pro pontefice pri príležitosti 40. výročia encykliky Pavla VI. Populorom progressio Svätý Otec zdôraznil, že pokrok neznamená jednoducho iba ekonomický rast, ale že na to, aby bol skutočný, musí byť celostný, čiže zameraný na podporu každého človeka a celého človeka:
 
„Pozornosť voči rozličným potrebám ľudskej bytosti, úcta k dôstojnosti každej osoby, úprimná snaha o spoločné dobro sú pôvodné princípy, ktoré je dobré uvedomovať si, keď plánujeme rozvoj nejakého národa. Avšak, žiaľ, toto sa nedeje vždy. Súčasná globalizovaná spoločnosť často zaznamenáva paradoxnú a dramatickú nerovnováhu. Keď sa potom uvažuje o povážlivom raste daní za ekonomický rast, keď sa analyzujú problémy spojené s moderným pokrokom, vrátane rastúceho znečistenia prírodných zdrojov a ich nezodpovedného vyčerpávania, jasne sa ukazuje, že iba globalizačný proces pozorný voči požiadavkám solidarity môže ľudstvu zaistiť pravé budúce blaho a upevniť pokoj pre všetkých.“
 
Nové sľuby...

 
G-osmičku tvoria Spojené štáty americké, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Kanada a Rusko. Ide o sedem najrozvinutejších krajín sveta a Rusko, ktoré nemožno obísť z hľadiska ekonomického a politického významu. Ich zástupcovia zasadali od 6. do 8. júna a americký prezident George Bush využil cestu do Európy aj na návštevu Talianska a Vatikánu. Benedikt XVI. sa ho hneď pri zvítaní spýtal na aktuality ohľadom výsledkov samitu. „Bol to úspech,“ dozvedel sa od Busha.

Najbohatšie štáty sa rozhodli zintenzívniť kontakty s ďalšími piatimi veľkými a vplyvnými krajinami: Čínou, Indiou, Brazíliou, Mexikom a Južnou Afrikou. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone preto vyhlásil, že G8 bude odteraz G13. Ďalšie významné výsledky sa dosiahli v oblasti klimatických zmien dohodou o „zásadnej“ redukcii emisií skleníkových plynov a znížení emisií oxidu uhličitého na polovicu do roku 2050.

Vypočutý bol aj hlas pápeža a ďalších, ktorým záleží na životoch miliónov trpiacich: osem najrozvinutejších krajín vyčlenilo 60 miliárd dolárov na boj proti aidsu, malárii a tuberkulóze. Svätá stolica ústami štátneho sekretára kardinála Bertoneho hneď upozornila, aby väčšinu z týchto prostriedkov zasa nepohltil aids: „To nie je dobré, lebo tu nie je iba aids, ale je tu napríklad aj tuberkulóza, ktorá znova pôsobí veľmi devastujúco, a to nielen v krajinách Afriky, ale aj v iných štátoch.“

Na nové sľuby zareagovali okamžite aj zástupcovia mimovládnych organizácií. „Dobrá vôľa, ale málo konkrétnych činov: to je môj záver,“ vyhlásil hneď po rozpustení samitu pre Vatikánsky rozhlas predseda Združenia talianskych mimovládnych organizácií Sergio Marelli. Pružnosť a otvorenosť Spojených štátov vo veci klimatických zmien označil za „ešte stále nedostatočnú“. Sľuby bez pevných cieľov a termínov sú podľa neho „príliš plaché a neambiciózne“.
 
„Treba 50 miliárd dolárov ročne navyše na boj proti chudobe, treba zrušiť dlh chudobných krajín, treba ustanoviť obchodné pravidlá, ktoré by boli spravodlivé a ktoré by istým spôsobom aj zvýhodňovali chudobné krajiny a krajiny na ceste rozvoja; treba znovu dostať tieto štáty do prúdu ekonomického rozvoja, z ktorého v súčasnosti ťažia iba bohaté krajiny.“

Tohtoročný samit G8 v Nemecku bol jedným z najdrahších v histórii. Možno toto protirečenie považovať za emblematické v mori toľkých paradoxov sveta?
 
„Azda áno. Azda je to symbol, ale povedal by som tiež, že je to predovšetkým veľká výstraha, ktorá nám pripomína nevyhnutnosť toho, aby sa na takýchto stretnutiach, práve pre ich vplyv na výdaje a na životné prostredie, prijímali vážne rozhodnutia. Je zbytočné organizovať tieto veľké medzinárodné happeningy s takýmito výdavkami a s takou mobilizáciou zdrojov, ak majú slúžiť iba na zopakovanie teoretických rečníckych vyhlásení.“

Ak Afrike nepomôžeme, jej problémy nás pohltia

Naposledy sa členovia G8 stretli pred dvoma rokmi v škótskom Gleneaglese, kde sa zaviazali napríklad venovať každý rok rozvojovým krajinám 50 miliárd dolárov, z čoho polovica mala smerovať do Afriky. Ako však v liste predstaviteľom svojich krajín s ľútosťou pripomenuli pred tohtoročným samitom predsedovia biskupských konferencií všetkých ôsmich krajín, pomoc bohatých krajín chudobným ostala roku 2006 nezmenená. Biskupi preto zdôraznili, že takáto pomoc je morálnou povinnosťou, ktorú nesieme v úsilí o dobro ľudskej osoby všetci.
 
„Žiaľ, v týchto posledných rokoch neboli sľuby voči Afrike nikdy dodržané a už sme z toho unavení,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas comboniánsky misionár páter Alex Zanotelli. „Majúc pred sebou obrovský kontinent, ktorý predstavuje nádej sveta, kontinent, ktorý je našou matkou; majúc pred sebou Afriku, dnes postihnutú toľkým násilím, znie naša výzva, aby mocní tohto sveta konečne začali chápať, že je v ich záujme podať tomuto kontinentu pomocnú ruku, lebo inak nás jeho problémy pohltia.“

Cestou k takej pomoci je podľa pátra Zanotelliho posilňovanie ľudových organizácií, základných spoločenstiev, malých združení. V tom zohrávajú v Afrike veľkú úlohu miestne cirkvi, ktoré pomáhajú vytvárať sebestačné spoločenstvá. Páter Zanotelli preto vidí v Afrike potenciál veľkej nádeje. Ako však zdôraznil, „niet rozvoja bez hlbokého náboženského rozmeru“.
 
„Kresťanská láska nie je láska slepá, ale láska rozumná,“ povedal v tejto súvislosti predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Renato Martino. „Ten, koho oduševňuje pravá láska, dokáže rozpoznať príčiny biedy a nachádzať prostriedky na boj s ňou i na definitívne víťazstvo nad ňou. Pravá služba chudobným neznamená vychádzať z ich chudoby v sociologickom zmysle, ale vychádzať od chudobného Krista.“

Základné vzdelanie ako základné riešenie

Ako zdôraznil na generálnej audiencii Svätý Otec, pravá pomoc zahŕňa vzdelanie. Na jeho požiadavku zabezpečiť každému chlapcovi a dievčaťu na svete do roku 2015 kompletné základné vzdelanie zareagoval pri mikrofóne Vatikánskeho rozhlasu biskup zo Sierry Leone mons. Giorgio Biguzzi:
 
„My v Sierra Leone v západnej Afrike každý deň prežívame túto situáciu: ešte 70 percent populácie tvoria analfabeti. To je jeden z problémov číslo jeden. Žiaľ, hovorí sa, že Medzinárodný menový fond a Svetová banka prikázali, aby štát obmedzil počet učiteľov, a to isté sa deje vo všetkých krajinách subsaharskej Afriky. Neriešiteľný problém mieru a bezpečnosti je tiež spojený práve so zaostalosťou, s chudobou, s absenciou práva, s korupciou. Avšak to niekedy veľmi vyhovuje západným vládam...“

Aj na Madagaskare mnohé deti dosiaľ nemôžu chodiť do školy, lebo školy buď neexistujú, alebo nefungujú. Salezián a riaditeľ Rádia don Bosco na Madagaskare don Luca Treglia preto plne súhlasí s pápežovou výzvou na zabezpečenie vzdelania pre všetky deti:
 
„Mám jednu malú skúsenosť: bol som zodpovedný za školy na vidieku a strávil som celé dni vysvetľovaním rodičom, aké je dôležité posielať deti do školy. Hovoril som im: Pestujete kukuricu, ale neviete ani písať, ani čítať; potom príde niekto, kto má kúpiť kukuricu, a vy neviete počítať a neviete, či je číslo, ktoré ukazuje váha, správne. Problém základných škôl je veľmi dôležitý.“
 
Pred ôsmimi najbohatšími štátmi sveta stoja teda po minulotýždňovom samite G8 nové úlohy. Pred nami, ktorí máme nielen základnú školu, ale aj mnoho iných civilizačných výdobytkov, stojí aspoň úloha štedro otvoriť ruku tam, kde máme na to príležitosť. -te-