Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika, hovorcu KBS

Ak by vás, drahí poslucháči, označil moderátor v televízii alebo rozhlase za primitívov, určite by vás to nahnevalo. Čudujem sa, prečo nás v tom prípade nevytáčajú a neurážajú rôzne typy súťaží, kde sa predpokladá minimálne stupeň základnej nevzdelanosti. Ak sa nás usmievavá moderátorka, alebo šarmantný moderátor s plnou vážnosťou v hlase opýtajú, či Charlie Chaplin bol hercom, alebo ide o známeho módneho návrhára, buď neveríme vlastným ušiam, alebo- a to je horšie, začneme vytáčať číslo skôr, ako zistíme, koľko za ten hovor zaplatíme. Vieme to so zažmúreným okom pochopiť v komerčných médiách. Priznám sa, že v rannom vysielaní verejnoprávneho rozhlasu ma to vytáča. Zvlášť ak ide o zaujímavé tému o krajinách Európskej únie a zvlášť, ak na tieto relácie ide celkom slušný rozpočet. Ako inak totiž klasifikovať otázky typu, či v danom kempe v Taliansku nenájdeme po a- zoologickú záhradu, po b- aquapark, alebo po c- metro... Ešte viac mi však dvíhajú adrenalín témy, ktoré sa v poslednom čase v rozhlase, ktorý má plniť verejnoprávnu funkciu objavujú. Moderátorka nám ponúkla radostné zistenie, že počet interrupcií na Slovensku rapídne klesá. V okamihu, keď to doložila tvrdením pána lekára, známeho ako propagátora smrti na Slovensku, že je to v prvom rade vďaka užívaniu tzv. „pilulky deň po“, striaslo ma. Tá má totiž priame aborčné efekty, čiže ide o zabitie dieťaťa po počatí. A suverénna redaktorka s úsmevom dodala, že dnes by už každá moderná žena mala mať v kabelke dve veci- prezervatív a – pre každý prípad „pilulku deň po“. Neviem. Asi som stratil rozum ja a ľudia so zdravým rozumom, alebo moderátorka. Otázka znie, čo robia takéto názory vo verejnoprávnom médiu, ak nie je poskytnutý žiaden priestor na oponovanie.

To, že takéto úvahy nie sú márne, svedčila aj mediálna ofenzíva Katolíckej cirkvi v prípade komerčnej akcie, do ktorej bol zapletený aj Červený kríž. Potešilo, že zodpovední tejto organizácie, ktorá sa snaží život chrániť a podporovať nakoniec našli odvahu sa verejne od tejto akcie dištancovať. Potešilo a vrátilo dôveru.

Oveľa menej už potešilo, že v kampani zostala Katolícka cirkev osamotená. Zvykáme si, ale osobne si myslím, že ekumenizmus nie je len o spoločných modlitbových stretnutiach.
Ale poďme k ďalším pozitívam. Opäť som v rámci mojich pracovných ciest navštívil niekoľko dekanátov a farností. Oslovili ma najmä dve- Belá nad Cirochou na Východe Slovenska a Deblín pri Brne na Morave. Dve úplne odlišné farnosti. Kým na Východe Slovenska ide o farnosť, z ktorej pochádza viac ako 14 kňazov a množstvo rehoľných povolaní, v Deblíne sa tešia na primície po 60 rokoch. Kým v Belej máte problém nájsť nekatolíka, v Deblíne ich je menšina. Aspoň tých praktizujúcich. Obe farnosti ma však zaujali prácou kňazov. Každý v úplne iných podmienkach, ale s plným nasadením a otvorenosťou. Nenariekajú, robia to, čo je potrebné. V rámci reálneho života. Verím, že potrebujeme o tom vedieť. Práve v dobe, keď médiá prinesú správu len o zlyhaní jedného z tisíc. O mravenčej práci tých obetavých mlčia. Je potrebné o tom vedieť, osobne to zakúsiť. Pretože aj kňaz zostáva človekom, náchylným k hriechu presne tak, ako každý iný človek. I keď sú to ťažké chvíle, je potrebné sa i vtedy vedieť pozrieť pravde do tváre.

Ten základ zostane vždy v rodine. Nech by sme akokoľvek chceli nahradiť rodinu školou, či psychológmi, vždy zlyháme. Dejiny však ukazujú, že častokrát sme skutočne nepoučiteľní. Zabavil, rozosmial, no zároveň ma zarmútil šot v správach jednej z televízií, kde robili prieskum o vzťahu učiteľov k svojmu povolaniu. Z prieskumu vyplynulo, že až 66 percent z nich vážne uvažuje o zmene zamestnania. Dôvod- arogancia a nezvládnuteľnosť žiakov. Jeden z nich nemal problém na kameru vymenovať všetky prieky, ktoré učiteľom robia. Od drzého správania až po fyzické útoky. Môj úsmev prišiel vo chvíli, keď moderátorka s vážnym presvedčením tvrdila, že táto situácia sa v krátkej budúcnosti radikálne zlepší, nakoľko školy budú mať viac psychológov. Neviem, či na pomoc zúfalým učiteľom, alebo rodičom, ktorí výchovu absolútne zanedbávajú. Povieme si, taká je doba. Doba je taká, akú ju robíme.

Do dnešnej psychózy je potrebné vniesť slová a skutky nádeje. Verím, že tomu prispeje i impulz z návštevy našich otcov biskupov pri hroboch apoštolov i v úrade súčasného Petra a jeho spolupracovníkov. Myslime na túto návštevu v modlitbách. Už teraz sa teším na spoločné stretnutia pri spravodajstve, ktoré sa vám budem snažiť denne na vlnách Rádia Vatikán, Rádia Lumen i prostredníctvom stránok tkkbs.sk a Katolíckych novín prinášať.

Jozef Kováčik, hovorca KBS