Generálna audiencia: svätý Cyprián

Vatikán (6. júna, RV) - Na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa dnes zišlo asi 30 000 veriacich, aby sa stretli s pápežom Benediktom XVI. a vypočuli si jeho katechézu. Dnes sa sústredil na život a pôsobenie ďalšej z veľkých osobností ranej Cirkvi – afrického biskupa sv. Cypriána, ktorý žil v III. Storočí a ako prvý biskup na tomto kontinente sa stal mučeníkom. Pôvodne bol pohanom a na kresťanstvo konvertoval vo veku 35 rokov. Svätý Otec použil Cypriánove vlastné slová na opísanie jeho duchovnej cesty: „Keď som ešte ležal akoby v temnej noci“, píše niekoľko mesiacov po krste, „zdalo sa mi extrémne ťažké a namáhavé splniť všetko, čo mi Božie milosrdenstvo predkladalo. Bol som zviazaný mnohými chybami svojho minulého života a neveril som, že sa od nich môžem oslobodiť. Až tak som sa riadil neresťami a uprednostňoval svoje zlé žiadosti... Ale potom, s pomocou oživujúcej vody, bola zmytá bieda môjho predchádzajúceho života, toto zvláštne svetlo naplnilo moje srdce a  druhé narodenie ma premenilo v úplne novú bytosť. Úžasným spôsobom začala miznúť každá pochybnosť... Jasne som pochopil, že bolo iba pozemské, čo predtým vo mne žilo v otroctve nerestí tela a bolo naopak božské a nebeské to, čo Duch Svätý vo mne zrodil“ (Donátovi, 3-4).

Ako uviedol Benedikt XVI., Cyprián bol hneď po svojom obrátení zvolený do kňazského stavu a do hodnosti biskupa. V krátkom čase trvania svojho episkopátu čelil prvým dvom prenasledovaniam, schválených cisárskym ediktom - Déciovmu (250) a Valeriánovmu (257-258). „Po výnimočne krutom Déciovom prenasledovaní sa biskup musel intenzívne zaoberať znovunastolením poriadku v kresťanskej komunite. Mnohí veriaci vskutku odpadli, alebo nezachovali správne správanie počas skúšok. Boli to tzv. „lapsi“ – čiže padlí, ktorí horlivo túžili opäť vstúpiť do komunity. Debata o ich znovuprijatí vyvrcholila v rozdelení kartáginských kresťanov na „lapsistov“ a „rigoristov“. K týmto ťažkostiam treba pripočítať ťažký mor, ktorý otriasal Afrikou a vzbudil úzkostlivé teologické otázky vo vnútri komunity, ale aj vo vzťahu k pohanom.“

V týchto zložitých okolnostiach Cyprián podľa Svätého Otca ukázal výnimočné riadiace schopnosti. „Bol prísny, ale nie neoblomný voči odpadlíkom, umožňujúc im odpustenie po príkladnom pokání. Bol neoblomný voči Rímu v obraňovaní zdravých tradícií africkej Cirkvi, bol veľmi ľudský a naplnený autentickým evanjeliovým duchom v povzbudzovaní kresťanov k bratskej pomoci pohanom počas moru. Vedel udržať správnu mieru v pripomínaní veriacim, ktorí boli príliš ustráchaní stratiť život a pozemské dobrá, že pre nich pravý život a pravé dobrá nie sú tie z tohto sveta; bol neporaziteľný v boji proti nesprávnym zvykom a hriechom, ktoré ničili morálny život, predovšetkým proti lakomstvu.“

Cyprián napísal mnohé traktáty a listy späté s jeho pastoračnou službou. Málo inklinoval k teologickým špekuláciám, písal predovšetkým to, čo bolo potrebné k budovaniu komunity a k dobrému správaniu sa veriacich. „Vskutku, Cirkev je témou, ktorá mu bola najdrahšia. Rozlišuje medzi „viditeľnou Cirkvou“, čiže hierarchickou a „Cirkvou neviditeľnou“, čiže mystickou. Výrazne však potvrdzuje, že Cirkev je iba jedna, postavená na Petrovi. Nepoľavuje v opakovaní, že „kto opustí Petrov stolec, na ktorom je postavená Cirkev, nech sám seba neklame, že je ešte stále v Cirkvi“ (Jednota Katolíckej cirkvi, 4). Cyprián vie veľmi dobre, a aj to formuluje veľmi rozhodnými slovami, že „mimo Cirkvi nie je spásy“ (Epistola 4,4 a 73,21), a že nemôže mať Boha za Otca ten, kto nemá Cirkev za matku“ (Jednota Katolíckej cirkvi, 4). Legitímnou charakteristikou Cirkvi je jednota, symbolizovaná Kristovou tunikou bez švov (ibid., 7): jednota, o ktorej hovorí, že nachádza svoj základ v Petrovi (ibid., 4) a svoje dokonalné uskutočnenie v Eucharistii (Epistola 63,13). „Je jeden Boh, jeden Kristus“, povzbudzuje Cyprián, „jedna je jeho Cirkev, jedna viera, jeden kresťanský ľud, zjednotený tmelom svornosti. A nemôže byť rozdelené to, čo je jedno vo svojej prirodzenosti“ (Jednota Katolíckej cirkvi).

Svätý Otec sa vo svojej katechéze dotkol aj Cypriánovho učenia o modlitbe: „Mám rád predovšetkým jeho knihu „Otčenáš“, ktorá mi veľmi mohla lepšie pochopiť a tiež sa lepšie modliť Modlitbu Pána. Cyprián učí, že práve v „Otčenáši“ je kresťanovi darovaný správny spôsob modlitby a zdôrazňuje, že táto modlitba je v množnom čísle, „keďže ten, kto sa modlí, sa nemodlí iba za seba“. Naša modlitba – píše – je verejná a spoločná a keď sa modlíme, nemodlíme sa za seba, ale za celý ľud, pretože s celým ľudom sme jedno“ (Modlitba Pána 8). Tak sa osobná a liturgická modlitba ukazujú ako pevne prepojené. Ich jednota vychádza zo skutočnosti, že obe odpovedajú na to isté Božie slovo. Kresťan nehovorí „Otče môj“, ale „Otče náš“, hoci aj v samote zavretej izby, pretože vie, že na každom mieste a za každých okolností je súčasťou jedného Tela.“

 
Cyprián podľa Benedikta XVI. patrí do koreňov tej úrodnej teologicko-spirituálnej tradície, ktorá vidí privilegované miesto modlitby v „srdci“. Podľa Biblie a cirkevných otcov je srdce vskutku tým najdôvernejším, čo je v človeku, miestom, kde prebýva Boh. V ňom sa napĺňa stretnutie, v ktorom Boh hovorí k človeku a človek počúva Boha, človek hovorí k Bohu a Boh počúva človeka: a toto všetko skrze jedinečné božské slovo. Po katechéze nasledovali pozdravy pre pútnikov, jeden z nich bol adresovaný slovenským veriacim:
“S láskou vítam pútnikov z Bratislavy a Nitry. Bratia a sestry, Kristus je cesta k Otcovi a v Eucharistii sa ponúka každému z nás ako prameň božského života. Čerpajme vytrvalo z toho prameňa. S týmto želaním žehnám vás i vašich drahých vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

Na záver generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. adresoval niekoľko viet účastníkom výročného samitu lídrov členských krajín G-8, ktoré sa dnes začalo v nemeckom Heiligendamme. Spomenul korešpondenciu s kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorú si v súvislosti s plnením miléniových cieľov vymenil a apeloval na ich dodržanie, najmä pokiaľ ide o rozvojovú pomoc najnúdznejším národom, zvlášť tým na africkom kontinente: „V tejto súvislosti druhý miléniový cieľ upriamuje zvláštnu pozornosť „na dosiahnutie univerzálneho základného vzdelania – na zabezpečenie toho, aby všetci chlapci a dievčatá ukončili kompletné základné vzdelanie do roku 2015“. Toto je integrálnou súčasťou úspechu všetkých ostatných miléniových cieľov. Je to zárukou konsolidácie cieľov, ktoré už boli dosiahnuté, je to počiatočný bod autonómnych a udržateľných procesov rozvoja.“
Svätý Otec pripomenul, že Katolícka cirkev sa vždy snažila stáť v popredí na poli vzdelávania a usiluje sa priniesť ho na miesta, predovšetkým v chudobných krajinách, kde štátne štruktúry často zlyhávajú. Generálnu audienciu pápež Benedikt XVI. ukončil apoštolským požehnaním. -dj,ľr-