Listáreň Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu

Milí poslucháči, priatelia Vatikánskeho rozhlasu a členovia jeho Slovenskej rodiny!

Pozdravujeme vás na úvod ďalšieho mesiaca, čo pre nás znamená pravidelné prvonedeľné stretnutie nad vašimi listami. Tešíme sa, že môžeme takto znova vstúpiť do nášho spoločenstva a navzájom sa povzbudiť. Ako nám napísala pani Eva Maroszová zo Žiliny, počúvanie nášho vysielania jej „dáva vedomie spolupatričnosti so všetkými veriacimi na celom svete“. A dodala, „tiež ma to povzbudzuje a otvára mi to nové obzory“.

Ďakujeme pani Maroszovej za milý list a želanie úspechov pri práci a radosti z vysielania. Napísala nám, že najradšej má správy o pôsobení Svätého Otca, o tom, čo sa deje vo Vatikáne, príhovory kardinála Tomka a komentáre mons. Mariána Gavendu a hovorcu KBS Jozefa Kováčika. „Veľmi ma vždy povzbudí požehnanie Svätého Otca a teším sa, keď sa prihovára aj Slovákom v rodnej reči,“ napísala nám pani Eva zo Žiliny. Siahla aj do histórie svojho vzťahu k Vatikánskemu rozhlasu, ktorý počúva už celých 20 rokov. „Bolo to rušené, ťažko sa počúvalo,“ zaspomínala si. „Teraz, keď už so signálom nie je problém, sa vás snažím počúvať pravidelne – ak nie večer, tak ráno na Lumene.“

Sme veľmi radi, že hlas Svätého Otca, ktorým sa usilujeme byť, má takýchto vďačných a vytrvalých poslucháčov. Jednou z nich je aj naša pravidelná pisateľka pani Gabriela Spustová zo Suchej nad Parnou. Tento mesiac prispela do nášho vysielania hneď dvoma príspevkami: spätne k májovému Dňu matiek a zamyslením o deťoch a výchove z pozície dlhoročnej učiteľky a vychovávateľky.

„Porodila som šesť detí za päť rokov,“ napísala nám pani Spustová. A pokračuje: „Dnes má najmladšia 15 rokov a najstarší 20 rokov. Prežili sme radosti, trápenia i skúšky. Nebolo to jednoduché, lebo nič cenné nie je jednoduché. Študovala som popri starostlivosti o nich na vysokej škole. Človek zvládne všetko, čo chce zvládnuť. My sme to zvládli s Božou pomocou a s pomocou mojich najbližších. Pomohli rodičia, brat, rehoľné sestričky i priatelia kňazi. Duchovne i hmotne. Vybudovalo sa tým medzi nami krásne spoločenstvo rodiny a priateľov, ktorí veria Bohu. Som im za to vďačná. Nech je im aj toto poďakovaním.“

Ďakujeme aj my pani Gabriele zo Suchej nad Parnou – za toto svedectvo i za svedectvo, ktoré vydáva vo svojej rodine a vo svojom okolí. Sme radi, že jej pri tom môžeme byť svojím vysielaním aspoň trochu aj my oporou. A radi sa s vami ostatnými, milí poslucháči, podelíme teraz o jej myšlienky o matke a materstve. Svoj príspevok adresovala všetkým obetavým a statočným matkám ako poďakovanie.

„Materstvo sa nezískava pôrodom, ale duševným stavom lásky a obety,“ píše pani Spustová. „Matka, slovo v praveku uctievané. V dobách kovov ponižované. Na počiatku nášho letopočtu Ježišom Kristom znovu pozdvihnuté i so svojím trápením a krížom. Dnes znovu dobou ponižované, vykorisťované, najmä v rozvinutých krajinách. Neveríte? Len si spomeňte, ako sa dnes ľudia dívajú na matku. Či je to už v zamestnaní, keď si potrebuje plniť svoju najdôležitejšiu životnú úlohu, úlohu byť starostlivou mamou. Nazývajú ju nezodpovednou, keď sa rozhodne porodiť viac detí, než je v dnešnej dobe slušné. Keď sa rozhodne ponechať si dieťa, ktoré počala v nevhodnom čase, situácii, okolnostiach, či dieťa choré. Koľko matiek pod tlakom ‚tej najsprávnejšej‛ verejnej mienky zlyháva a potom trpí...“

„Áno, je pravda, že viac detí znamená byť dobrovoľne chudobnejší,“ pokračuje pani Spustová. „Znamená to znásobenie starostí. Znamená to však i znásobenie radostí života a lásky. Istotu, že nebude nikdy sama. Je to síce skúška odvahy, obety, prebdené noci. Mnohokrát rátanie každej koruny v zmysle – chlieb, či mlieko, lebo na oboje nie sú peniaze. Hlavne počas materskej dovolenky. Ale to všetko sa dá vydržať.“

Toľko svedectvo pani Gabriely Spustovej, ktoré je zároveň apelom na spoločnosť a jej lídrov. Žiada od nich podporu pre matky, a to „vďakou i politickými rozhodnutiami v prospech sociálnej spravodlivosti“. V ďalšom zamyslení sa autorka zamerala na deti a ich výchovu. Sama sa jej aktívne venuje už 20 rokov: od jasieľ, v ktorých začala pracovať ako 17-ročná, až po dospelé deti.

„Moja skúsenosť je taká, že deti, ktoré sú doma milé, dobré, poslušné, pomáhajúce a rodičmi ochraňované, sa v škole či na ulici môžu správať a často sa aj správajú veľmi prekvapujúco. A čo je horšie, v tom robení zla ich často nevedomky podporia vlastní rodičia negatívnymi výrokmi o učiteľoch či iných ľuďoch. Nezriedka sa stretávam s tým, ako rodičia povedia deťom, že učiteľ je buď slabý, alebo zlý, alebo blbý. Alebo je predmet blbý a nikoho tieto vedomosti, podľa nich, nezaujímajú.“

„Je zvláštne, ako nami deti manipulujú,“ píše ďalej pani Gabriela, „a ako im to dovolíme. Alebo si povieme. To nie sme my, to sa nás netýka. Nevidíme, dokiaľ deti nenadobudnú dosť veľkú moc, aby znevažovanie, ktoré sme ich naučili, použili proti nám. Myslím si, že naši rodičia nám nedovolili ani polovicu z toho, čo dovolíme deťom my. Žiaľ, na škodu nám aj im. Vnímam to tak, že po revolúcii nastala určitá anarchia. V rodinách boli hádky a nikto si nikoho nevážil. Bolo počuť znevažovanie od starých rodičov až po prezidenta. Tento nepokoj sa, žiaľ, veľmi negatívne premietol do výchovy detí. Preto možno mnohé deti znevažujú každú autoritu.“

„Našťastie, nie všetky deti sú takéto,“ dodáva pisateľka zo Suchej nad Parnou. „Našťastie, ešte je dosť detí, ktoré sú skutočnou nádejou. Myslím si, že všetko závisí od obnovy rodín. Rodiny by viac než kedykoľvek pretým mali začať ozdravovaciu kúru vo svojom vnútri. Nie u susedov, ale doma. Rozkúriť znovu krb úcty k hodnotám, ľuďom, posvätným veciam. Celkový úpadok spoločnosti vnímam ako úpadok zapríčinený úpadkom viery, nábožnosti, úcty k múdrosti, kultúre a vzdelaniu. Tento úpadok však pochádza z nedostatku času pre tieto hodnoty. Asi by sme si mali nájsť čas a priestor pre tieto veci, ktoré sú schopné znovu vybudovať v nás dobré a zdravé vzťahy. Dieťa počúva a miluje toho, kto mu venuje čas. Venujme čas najviac svojim deťom a priveďme ich tam, kde sa majú šancu naučiť hodnotám, aby sa stali skutočným prameňom lásky.“

Ďakujeme našej poslucháčke pani Gabriele Spustovej zo Suchej nad Parnou za zrelú múdrosť, o ktorú sa s nami podelila. Možno ste v jej slovách nezachytili nič nové, možno len vypovedala vaše vlastné myšlienky, ale práve takéto opakovanie je dnes tou katechézou, ktorú potrebujeme neustále počúvať. I naše vysielanie sa usiluje byť takou povzbudivou katechézou a sme radi, že pre mnohých ňou je. Pani Gabriela nám ďakuje za „listy, ktoré posielate každý piatok. Na každý z nich nedočkavo čakám. Cez ne lepšie cítim vzájomné puto, ktoré nás spája. Sú potešením, povzbudením, školou.“ Pri príležitosti nedávnej Nedele Dobrého Pastiera nám preto pani Spustová poďakovala za „starostlivosť a všetky námahy v prospech nášho dobou skúšaného Božieho stáda.“ A v čase Turíc zaželala nám všetkým zaželala „obnovu prúdenia tvorivej lásky vo vás i vo všetkých, ktorých sa svojím slovom dotknete“.

Týmto želaním sa nadnes s vami rozlúčime aj my, drahí poslucháči. Pridáme už len povzbudenie, aby ste nám tiež napísali, čo z nášho vysielania najradšej počúvate, čo vás povzbudzuje, čo by ste zlepšili, pridali – budeme vám vďační za všetky podnety. A potešíme sa, keď pridáte aj niečo o sebe, o svojom prežívaní, radostiach a starostiach. Aby sme medzi sebou budovali čoraz pevnejšie spoločenstvo, v ktorom si bratia navzájom nesú bremená.

Na záver nám ostáva ešte milá povinnosť určiť adresáta nášho pravidelného malého darčeka v podobe knihy a dévedéčka o Vatikánskom rozhlase. Dnes je výber jednoduchý: z dvoch prispievateliek, ktorých listy sme vám práve mohli prečítať, poputuje balíček k pani Eve Maroszovej zo Žiliny, ktorá sa nám ozvala prvýkrát. Blahoželáme!

A vám všetkým želáme požehnaný zvyšok sviatočného dňa! Tešíme sa na stretanie sa s vami počas nasledujúceho mesiaca, či už na našich vlnách alebo na internete, kde na adrese www.radiovaticana.org/slovensko nájdete všetko z nášho vysielania i o ňom. A mnoho iného, napríklad aj životopis nového svätca, holandského passionistu z predminulého storočia pátra Karola od sv. Andreja, ktorého Svätý Otec povýšil na oltár práve dnes a ktorý prechovával veľkú úctu k Ježišovmu menu a utrpeniu. V mesiaci Božského Srdca nech je aj vám jeho svedectvo príkladom a povzbudením. -te-