Do zoznamu svätcov v nedeľu pribudnú ďalšie mená

Vatikán (31. mája, RV) – Túto nedeľu pripíše pápež Benedikt XVI. do zoznamu svätých štyri nové mená: Georgea Precu z Malty– kňaza a zakladateľa Societas Doctrinae Christianae; Šimona z Lipnice – poľského kňaza z františkánskeho Rádu bratov minoritov; Karola od sv. Andreja (vl. menom Johannesa Andreasa Houbena) – holandského kňaza z Kongregácie Utrpenia nášho Pána Ježiša Krista a Marie-Eugenie od Ježiša (vl. menom Annu Eugeniu Milleret de Brou) – zakladateľku Inštitútu sestier Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie.

Ako pre Vatikánsky rozhlas povedal minorita Luigi Perugini, jeho dávny spolubrat Šimon z Lipnice bol v Poľsku významnou postavou františkánskej reformy sv. Bernarda Sienského, ktorú do najväčšieho slovanského národa priniesol sv. Ján Kapistránsky. Práve on zaujal v Krakove svojimi kázňami mladého Šimona, ktorý spolu s mnohými chlapcami svojej doby vstúpil roku 1457 ako dvadsaťročný k františkánom. O tri roky ho vysvätili za kňaza a stal sa z neho horlivý ľudový kazateľ, prvý z rádu minoritov oficiálne zaregistrovaný ako kazateľ wawelskej katedrály v Krakove. Vyslúžil si titul predicator ferventissimus, čiže prehorlivý kazateľ.

Známy bol však aj intenzívnym modlitbovým životom, z ktorého v kázňach čerpal, veľkou úctou k menu Ježiš, ktoré vzýval trojnásobným hlasným zvolaním spolu so svojimi poslucháčmi na začiatku každej kázne a oddanosťou službe blížnym. Lásku k Ježišovi v trpiacich bratoch prejavil najmä počas veľkého moru, ktorý Krakov postihol v lete roku 1482, keď sa aj sám nakazil a zomrel iba o niečo viac ako 40-ročný. Otec Luigi Perugini nám zo života nového svätca priblížil udalosť z roku 1478, keď sa Šimonovi splnil sen putovať do Svätej zeme:
„V tom roku sa nachádzal v Taliansku a bolo pre neho jednoduchšie ísť k svätým miestam. Túto skúsenosť prežil v duchu pokánia, ako skutočný milovník trpiaceho Krista, so skrytou túžbou vyliať vlastnú krv za spásu duší, ak by sa to zapáčilo Bohu. Bol súperom sv. Františka v láske k posvätným miestam, a pre prípad zajatia neveriacimi sa dokonca pred cestou naučil naspamäť regulu svojho rádu, aby ju mal, ako vravel, vždy pred očami svojej mysle.“

 
Do zoznamu svätých pribudne túto nedeľu aj holandský pasionista Karol od sv. Andreja s občianskym menom Ján Andrej Houben. Narodil sa roku 1821 v Holandsku a ako passionista bol po kňazskej vysviacke vyslaný do Anglicka a do Írska, kde aj vo veku 72 rokov zomrel v povesti svätosti. Ako oddaný člen svojej rehole bol známy najmä veľkou úctou ku Kristovmu utrpeniu, ktoré prežíval, akoby sa stalo včera, akoby aj on bol členom skupinky okolo Panny Márie pod krížom.

Stále nosieval v ľavej dlani maličký kríž a často ho bolo vidieť, ako otvára ruku, s láskou sa pozerá na Ukrižovaného a nežne ho dvíha k perám. Jeho radu a pomoc v ťažkostiach vyhľadávali ľudia všetkých stavov, takže po čase museli v írskom kláštore, kde pôsobil, zriadiť návštevné hodiny, lebo nemal čas ani sa najesť. Postulátor jeho procesu otec Giovanni Zubiani nám z jeho života priblížil okolnosť, ktorú nechtiac spôsobil jeho generálny predstavený:
„Keď povesť o jeho svätosti prišla do uší vtedajšieho otca generála, zatúžil stretnúť sa s ním a spoznať ho. Stalo sa tak počas jednej jeho návštevy v Holandsku, keď generála hlboko zasiahol Karolov duch modlitby a jeho schopnosť zjednocovať sa s Bohom. Predtým, ako sa mal vrátiť do Ríma, uložil pátrovi Salviánovi úlohu pozorne sledovať pátra Karla a zaznamenávať, či sa udeje v jeho živote niečo výnimočné, a tiež, ak sa vyskytne príležitosť, vyskúšať jeho čnosti. Príkaz bol daný s predpokladom veľkodušnosti, lebo vtedajší generál bol známy jemnosťou svojho srdca a láskavou povahou. Avšak páter Salvián to pochopil doslovne, a hoci mohol mať aj on dobrého ducha, plnil príkaz ako svätú úlohu, až tak, že niekedy natoľko skúšal trpezlivosť pátra Karla, že ten by ju za normálnych okolností dávno stratil. Páter Salvián ho opravoval, kričal na neho, ponižoval zo pred celou komunitou, čím chcel zvyšovať svoje zásluhy, ale páter Karol, prirodzene, nevedel nič o inštrukciách generálneho predstaveného. Nikdy však neprejavil nevôľu, nikdy sa nesnažil ospravedlňovať alebo niečo vysvetľovať, ale ostával tichý a kajúci, s výzorom niekoho, kto nesie nejakú veľkú vinu.“ -te,dj-