Generálna audiencia: cirkevný učiteľ Tertulián

Vatikán (30. mája, RV) - Vo svojej dnešnej audienčnej katechéze sa pápež Benedikt XVI. sústredil na afrického cirkevného učiteľa Tertuliána, ktorý žil na prelome 2. a 3. storočia a dal základ kresťanskej literatúre v latinskom jazyku.
„Jeho vplyv sa rozvíja na rôznych úrovniach. Od tých, ktoré sa týkajú jazyka a obnovy klasickej kultúry, až po tie, ktoré sa týkajú myšlienok o „kresťanskom duchu“ sveta a formulovania nových predpokladov ľudského spolužitia.“

 
Tertuliánovu konverziu na kresťanstvo podľa Svätého Otca inšpiroval príklad kresťanských mučeníkov, avšak jeho veľmi individuálne hľadanie pravdy spolu s jeho nepokojným charakterom, ho postupne priviedli k opusteniu jednoty s Cirkvou a vstúpeniu do sekty montanistov. Aj napriek tomu mu však originalita jeho myšlienok, v jednote s výraznou účinnosťou jeho jazyka, zabezpečili pozíciu na vrchole kresťanskej antickej literatúry. Známe sú predovšetkým jeho spisy apologetického charakteru, ktoré poukazujú na dva základné princípy: popieranie vážnych obvinení, ktorými pohania napádali nové náboženstvo a ohlasovanie evanjeliovej zvesti v dialógu s kultúrou toho času.
„Jeho najznámejšie dielo Apologeticum odsudzuje nespravodlivé správanie politických autorít voči Cirkvi; vysvetľuje a obraňuje učenie a zvyky kresťanov; ukazuje rozdiely medzi novým náboženstvom a hlavnými filozofickými prúdmi tých čias; hovorí o víťazstve Ducha, ktoré na násilie prenasledovateľov odpovedá krvou, utrpením a trpezlivosťou mučeníkov: „Akokoľvek premyslená“, píše Afričan, „ničomu neslúži vaša krutosť: naopak, pre našu komunitu je pozvaním. Každým vašim úderom meča sa stávame početnejšími: Krv kresťanov je účinnou sejbou!“ (Apologeticum 50,13). Mučeníctvo, utrpenie kvôli pravde, sú napokon víťazné a účinnejšie ako krutosť a násilie totalitných režimov.“

Podľa Benedikta XVI. Tertulián, ako každý dobrý apologéta, zároveň upozorňuje na povinnosť pozitívne ohlasovať podstatu kresťanstva. Snaží sa ukázať rozumové základy kresťanských dogiem. Prehlbuje ich systematickým spôsobom a začína od opisu „Boha kresťanov“. Okrem toho urobil enormný krok v rozvinutí dogmy o Najsvätejšej Trojici; v latinčine nám daroval primeraný jazyk na vyjadrenie tohto veľkého mystéria, keď zaviedol termíny ako „jedna podstata“ a „tri osoby“. Podobným spôsobom veľmi rozvinul aj správny jazyk na vyjadrenie mystéria Krista – Božieho syna a pravého Človeka.
„Afričan sa zaoberá aj Duchom Svätým, ukazujúc na jeho osobný a Božský charakter: „Veríme, že podľa svojho prísľubu Ježiš Kristus poslal od Otca Ducha Svätého - Utešiteľa, posvätiteľa viery tých, ktorí veria v Otca, Syna a v Ducha“ (ibid. 2.1). V Afričanových dielach sa nachádzajú mnohé texty o Cirkvi, ktorú Tertulián vždy identifikuje ako „matku“. Aj po jeho pripojení sa k montanizmu nezabudol, že Cirkev je matkou našej viery a nášho kresťanského života. Pozastavil sa aj nad morálnym správaním kresťanov a nad budúcim životom. Jeho spisy sú dôležité aj pre pochopenie živého vývoja v kresťanského komunitách, pokiaľ ide o preblahoslavenú Máriu, sviatosti Eucharistie, manželstva a zmierenia, Petrov primát, či modlitbu. Obzvlášť v časoch prenasledovania, v ktorých sa kresťania zdali stratenou menšinou, ich apologéta povzbudzuje v nádeji, ktorá – ako stojí v jeho spisoch – nie je iba samostatnou čnosťou, ale modalitou, ktorá zahŕňa každý aspekt kresťanskej existencie. Máme nádej, že budúcnosť je naša, pretože je Božia.“

 
Svätý Otec v katechéze poukázal aj na osobnú Tertuliánovu drámu.
„Plynutím rokov sa stal prísnejším voči kresťanom, požadoval od nich v každej situácii a predovšetkým počas prenasledovania heroické správanie. Neoblomný vo svojich názoroch nešetril prísnym kritizovaním a nevyhnutne nakoniec skončil opustený. Napokon, ešte dodnes zostávajú otvorené mnohé otázky nielen o jeho teologickom a filozofickom myslení, ale aj o jeho postoji voči politickým inštitúciám a pohanskej spoločnosti. Veľmi ma motivuje k zamysleniu táto veľká morálna a intelektuálna osobnosť, tento muž, ktorý bol takým veľkým prínosom pre kresťanské myslenie. Vidieť, že nakoniec mu chýbala jednoduchosť, pokora včleniť sa do Cirkvi, prijať jej chyby, byť tolerantný voči druhým a voči samému sebe. Keď sa hľadí iba na veľkosť svojej vlastnej myšlienky, nakoniec to skončí tým, že práve táto veľkosť sa stratí. Podstatnou charakteristikou veľkého teológa je pokora byť na strane Cirkvi, prijať jej a svoje vlastné nedostatky, pretože iba Boh je skutočne svätý. My, naopak, máme vždy potrebu odpustenia.“

 
Podľa Svätého Otca Tertulián stále zostáva zaujímavým svedkom prvých čias Cirkvi a pripomenul jeho slávny výrok, podľa ktorého je naša duša „prirodzene kresťanská“ (Apologeticum 17,6). V tejto myšlienke evokuje večnú kontinuitu medzi pravými ľudskými hodnotami a kresťanskými. Medzi pozdravmi na záver generálnej audiencie nechýbali ani slová, určené slovenským pútnikom:
„S láskou vítam slovenských pútnikov z farností Košice-Nad Jazerom, Šenkvice, Hermanovce a Kokošovce. Bratia a sestry, prajem vám, aby vaša návšteva posvätných miest Ríma znamenala pre každého z vás obnovu kresťanskej viery. Zo srdca žehnám vás i vaše rodiny.”
Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie. -dj,ľr-