Cirkev a svet: Mozambik

V sobotu minulý týždeň ukončili úradnú návštevu ad limina apostolorum biskupi z Mozambiku. Táto africká krajina patrí medzi najbohatšie, pokiaľ ide o prírodné zdroje a ekonomické možnosti, napriek tomu sa však nachádza v stave absolútnej chudoby. Veľké problémy spôsobuje korupcia a kriminalita, vykorisťovanie robotníkov, obchod s drogami,i s ľudskými bytosťami. Aj o tom hovorili mozambickí biskupi na stretnutiach so Svätým Otcom a my sa na situáciu v krajine, predovšetkým z náboženského hľadiska, pozrieme v dnešnej rubrike Cirkev a svet.
 
Dejiny Mozambiku
Mozambik bol od konca 15. storočia, do ktorého sa datuje príchod moreplavca Vasca da Gamu, pod nadvládou Portugalska. Do tohto obdobia sa datuje aj prvá fáza evanjelizácie krajiny. Hromadný prílev misionárov bol zaznamenaný v rokoch 1560-1783, keď do oblasti postupne prichádzali jezuiti, dominikáni, augustiniáni, františkáni a kapucíni. V roku 1964 sa začal boj o nezávislosť, ktorý sa skončil jej vyhlásením v roku 1975. Odpor proti kolonizátorom organizoval socialisticky orientovaný Mozambický front za oslobodenie, známy aj pod názvom Frelimo a jeho líder Samora Machel sa stal prvým mozambickým prezidentom. Neskôr prišiel na scénu front Mozambického odporu, podporovaný Juhoafrickou republikou a medzi obomi stranami sa začala občianska vojna, ktorá sa skončila až v roku 1992, za výraznej mediačnej pomoci Komunity sv. Egídia. Odvtedy sa krajina snaží postaviť na nohy a Katolícka cirkev zohráva v tomto procese významnú úlohu.

Náboženská príslušnosť obyvateľov
Pokiaľ ide o náboženskú príslušnosť, najviac – 25 % z približne 20 miliónovej populácie sa hlási k tradičným africkým náboženstvám, katolíci tvoria 23,8 %, moslimovia 17,8 %, protestanti 8 % a bez náboženskej príslušnosti je 23 % Mozambičanov. Katolícka cirkevná správa krajiny je rozdelená do 12 diecéz a 277 farností, v ktorých v súčasnosti pôsobí takmer 500 kňazov. V poslednom období bol zaznamenaný nárast záujmu o rehoľný život, avšak kňazské povolania v krajine zažívajú krízu. V niektorých diecézach pripadá na jedného kňaza viac ako 10 000 veriacich.
 
Temné a svetlé stránky života v Mozambiku
Mozambik v súčasnosti trápi niekoľko základných problémov – na prvom mieste je to už spomenutá extrémna chudoba. Až 78 % ľudí tu žije za menej ako 2 doláre na deň. Obyvatelia krajiny sa okrem toho boria s analfabetizmom, úpadkom miest, korupciou, aidsom a násilím. Známym prípadom, týkajúcim sa poslednej spomenutej oblasti, bolo prepadnutie jezuitskej misie v Angone minulý rok, pri ktorom ozbrojení muži zavraždili 96-ročného otca Waldyra dos Santosa a 30-ročnú portugalskú misionárku Idalinu Neto Gomezovú. Ďalších dvoch jezuitov zranili.

Život Cirkvi v Mozambiku má však aj svetlé stránky, napríklad v oblasti náboženského vzdelávania. 11. výročie svojho založenia tento rok oslavuje Katolícka univerzita v Beire, ktorá má dve fakulty a ku ktorej rozbehu výrazne finančne prispela aj Konferencia biskupov Talianska.
 
Pápež Ján Pavol II. a Mozambik
V septembri 1988 Mozambik navštívil pápež Ján Pavol II. V príhovore k vtedajšiemu prezidentovi republiky Joaquimovi Albertovi Chissanovi zdôraznil, že poslanie Cirkvi sa neobmedzuje len na dosiahnutie dočasného šťastia a blahobytu: „Jej prioritnou úlohou je ohlasovať evanjelium, vnímať ako svoju povinnosť úsilie o nastolenie pokoja a spravodlivosti, byť znamením zmierenia, podporovať civilizáciu lásky bez ohľadu na politickú, filozofickú alebo náboženskú príslušnosť, bohatstvo, moc, farbu alebo rasu. Jej zákonom je milovať tak, ako miloval Kristus.“

 
Počas svojej návštevy pápež Ján Pavol II. zveril Mozambik pod ochranu Matky Božej. Pri ekumenickom stretnutí s predstaviteľmi ostatných kresťanských vierovyznaní poukázal na to, že existuje veľké množstvo spôsobov, v rámci ktorých môžu kresťania prinášať spoločné svedectvo – v práci na biblickom poli, charitatívnych službách, podpore ľudských práv, ekumenickom dialógu a v ohlasovaní Ježiša Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Zanedbateľná podľa pápežových slov nie je ani spolupráca v sociálnej oblasti a pomoc tým, ktorí trpia. Slovami zo svojej encykliky Redemptor Hominis zdôraznil, že „všetci kresťania majú hľadať to, čo ich už spája, a to ešte prv, než sa uskutoční ich plná jednota.“

 
Počas návštevy Mozambiku Ján Pavol II. neobišiel ani mladých ľudí. Obrátil sa na nich slovami, plnými dôvery v to, že budú nachádzať energiu a radosť v objavovaní bohatstva ľudskej bytosti, nepodľahnú zvodom egoizmu a pôžitkov a nezabudnú na to, čo dáva zmysel životu viery – istotu, že existuje spravodlivý a dobrý Boh.
 
Úradná návšteva ad limina apostolorum mozambických biskupov v roku 2007
Aj keď smerovanie Mozambiku počas uplynulých rokov dáva nádej na zlepšenie situácie jeho obyvateľov, problémy, s ktorými sa tu stretáva Katolícka cirkev, sú stále veľmi podobné tým, ktorým čelila koncom 80. rokov a ktoré spomínal aj Ján Pavol II. Ako sme už spomenuli, minulý týždeň absolvovali mozambickí biskupi úradnú návštevu ad limina apostolorum vo Vatikáne.

O tom, na čo bol zameraný záverečný príhovor Benedikta XVI., hovorí kolega z anglickej redakcie Robert White: „Vo svojom prejave k biskupom pápež poukázal na mnohé pastoračné výzvy, ktorým čelí Cirkev v ich krajine, vrátane záležitostí, týkajúcich sa sociálnej spravodlivosti a rozvoja rôznych evanjelických hnutí. Zdôraznil potrebu sústrediť pastoračné úsilie na evanjelizáciu. Uviedol v tejto súvislosti niekoľko bodov, ktoré musia byť v centre pastoračnej stratégie pre naplnenie tohto poslania, ako sú formácia kléru, náboženská výchova mladých ľudí, zodpovedná príprava katechétov, obnova zasväteného rehoľného života a podpora rodiny. V predvečer Turíc pápež Benedikt XVI. zdôraznil dôležitosť Ducha Svätého, ktorý dodáva potrebnú silu na plnenie týchto povinností.“ –dj-