Generálna konferencia biskupov Latinskej Ameriky je už sama osebe misiou

Brazília (15. mája, RV) – Pätnásť rokov po poslednej generálnej konferencii, ktorá sa konala v Santo Domingu, sa biskupi Latinskej Ameriky a Karibiku znova stretli na pápežovo pozvanie, aby prehodnotili stav viery na kontinente, kde žije 45 percent pokrstených celého sveta. Generálnu konferenciu v brazílskej Aparecide otvoril pápež Benedikt XVI. v pondelok 14. mája a jej trvanie je naplánované na tri týždne – do 31. mája. Prvé dni budú venované organizácii práce na základe otváracieho prejavu Svätého Otca, ako aj dokumentu, ktorý zŕňa pripomienky z 22 biskupských konferencií pokrývajúcich 34 latinskoamerických národov.

Hlavné témy obsahuje už samotné heslo, vybraté pápežom Benediktom XVI.: Učeníci a misionári Ježiša Krista, aby v ňom naše národy mali život. Jeho význam rozmieňa na drobné generálny sekretár Biskupskej rady v Latinskej Amerike (CELAM) argentínsky biskup Andres Stanovnik:
 
„Hlavné body získame, keď tému konferencie rozdelíme na dve časti. Prvá - ‚učeníci a misionári Ježiša Krista‛ - hovorí, že identita a poslanie toho, kto nasleduje Krista, sa vyjadruje tým, že sa stáva učeníkom. Učeník je ten, kto našiel Ježiša a zažil skúsenosť priateľstva a spoločenstva s ním. Táto skúsenosť sa stáva posolstvom a premieňa učeníka na misionára. Druhá časť - ‚aby naše národy v ňom mali život‛ - je rozšírením prvej: vyjadruje poslanie učeníka a Cirkvi. Ide o život v Kristovi, život plný, celostný, postavený, samozrejme, na spravodlivosti, solidarite a pokoji.“

Piata generálna konferencia v Aparecide by mala vyústiť do veľkej celokontinentálnej misie na oživenie evanjelizácie v Latinskej Amerike.
 
„Už samotná udalosť ako taká je misiou. Toto stretnutie biskupov tvorí a vzbudzuje spoločenstvo, obnovuje Cirkev a vedie ju počúvať hlas bratov. Aparecida prinesie obnovené uvedomenie si skutočnosti, že ten, kto nasleduje Ježiša, sa stáva misionárom.“

Medzi účastníkmi konferencie majú bohaté zastúpenie aj laici. Oslovili sme preto zástupcu sekretára Pápežskej rady pre laikov Guzmana Carriquiryho, ktorý sa na konferencii zúčastňuje ako odborný poradca:

„Účasť laikov je významná, lebo prvýkrát sa stalo, že medzi kategóriami účastníkov generálnej konferencie sú aj zástupcovia cirkevných hnutí. Je tu hojný počet laikov, čo sa javí ako veľmi dôležité, lebo v novej evanjelizácii plnia podstatnú úlohu. Vydávajú svedectvo o Kristovi a otvárajú brány evanjeliu vo všetkých oblastiach života. Sú povolaní vlastným životom, vlastným konaním a vlastnou službou spoločnému dobru poukazovať na to, že láska je silnejšia.“

Ján Pavol II. nazval Latinskú Ameriku „kontinentom nádeje“ a Benedikt XVI. určil za tému piatej generálnej konferencie uvažovanie o nasledovaní Krista v postavení učeníka a misionára. Aký význam má dnes táto téma pre Cirkev Latinskej Ameriky a osobitne pre veriacich laikov?
 
„Verím, že najväčším dedičstvom v živote latinskoamerických národov je veľká katolícka tradícia, ktorú dostali. To je najväčší dar a najväčšia zodpovednosť. Bez tohto dedičstva nemôžeme do dôsledkov pochopiť význam dôstojnosti a múdrosti života, horlivosť pre spravodlivosť, siete solidarity, nádej v každej beznádeji ani radosť zo života, ktoré hýbu našimi národmi.“

Výzvy Latinskej Ameriky vychádzajú z veľkej nerovnováhy tohto kontinentu, ktorý pozná materialistický liberalizmus aj marxizmus, bohatstvo aj chudobu a veľkú nespravodlivosť. V tejto situácii sa s napätím očakával otvárací prejav pápeža Benedikta XVI. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi o ňom hovorí:
 
„Svätý Otec odpovedal veľmi vyvážene a hlboko, pričom rozlíšil úlohu cirkevného ohlasovania od úlohy priamej politickej angažovanosti a dobre ukázal, ako Cirkev presadzuje hodnoty a ponúka aj náboženskú víziu človeka a skutočnosti, ktorá je základná, lebo sa nevyjadruje len v obmedzených termínoch, iba jednoducho materiálne, a teda nehľadá iba čiastkové riešenia, ktoré vedú k negatívnym dôsledkom. Hodnoty lásky a spravodlivosti, ktoré ponúka evanjelium a ohlasovanie Cirkvi, pomáhajú tým, čo sa zasadzujú aj za vytváranie štruktúr spoločenského, ekonomického, politického charakteru, smerovať k čoraz väčšej spravodlivosti a nájsť v dejinnej skutočnosti riešenia, ktoré budú rozumné, správne a skutočne budú brať ohľad na celok ľudskej bytosti.“

Keď Svätý Otec hovoril o evanjelizácii, zdôraznil, že sa nemôže oddeľovať od sodiálnej pomoci, od pomoci chudobným. Upozornil na dva neoddeliteľné rozmery cirkevného ohlasovania, vyplývajúce už zo samotného dvojitého prikázania lásky k Bohu a k blížnemu. Benedikt XVI. však jednoznačne povedal, že „Cirkev nezasahuje priamo do politiky, ale je obhajkyňou spravodlivosti a chudobných“. Zároveň vyzval na preklenutie značnej neprítomnosti silných katolíckych vodcovských osobností v spoločenskej oblasti.
 
„Charakteristicou úlohou laikov je práve premieňať svet, robiť ho spravodlivejším, ľudskejším, ústretovejším voči požiadavkám úctivého spolužitia v harmónii a v spravodlivosti medzi všetkými členmi spoločnosti. Toto je úloha laikov, ktorú dôrazne označil vo svojom prejave aj pápež, aby sa pokorne, ale odvážne angažovali v oblastiach, kde sú často veľmi silné ideologické prvky nepriateľské kresťanskému duchu. Cítiť teda, že na politickom a spoločenskom poli trochu chýbajú vplyvné, kompetentné a schopné osoby, ktoré sa vo svojich činoch neinšpirujú iba rozumom, ale aj evanjeliom.“ -te-