Nedeľná homília Benedikta XVI.:Toto je metóda, ktorú uplatňujeme v Cirkvi
Brazília (13. mája, RV) – „Drahí bratia v biskupskej službe, drahí kňazi
a vy všetci, bratia a sestry v Pánovi! Nenachádzam slová, ktorými
by som vyslovil radosť z toho, že môžem sláviť túto slávnostnú Eucharistiu pri príležitosti
otvorenia V. Generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. (...) Považujem
za dar zvláštnej božej prozreteľnosti, že slávenie tejto svätej omše prebieha práve
v tomto čase a na tomto mieste. Nachádzame sa vo veľkonočnom liturgickom čase, je
šiesta veľkonočná nedeľa a o chvíľu sú tu Turíce, kedy je Cirkev pozvaná zintenzívniť
modlitby k Duchu Svätému. Miestom je národná svätyňa našej Panej v Aparecide, ktorá
je mariánskym srdcom Brazílie. Mária nás prijíma v tomto večeradle a ako matka a učiteľka
nám pomáha pozdvihnúť našu jednomyseľnú a dôvernú modlitbu k Bohu. Táto liturgická
slávnosť je podstatným základom V. Konferencie, pretože za základ kladie modlitbu
a Eucharistiu, Sacramentum caritatis. V skutku, iba Kristova láska, rozliata skrze
Ducha Svätého, môže vytvoriť z tohto stretnutia autentickú cirkevnú udalosť, okamih
milosti pre tento kontinent a pre celý svet.“
Svätý Otec vo svojej homílii
potom pokračoval úvahou nad textom prvého čítania zo Skutkov apoštolov, ktorý hovorí
o prvom cirkevnom koncile v Jeruzaleme. „Tento úryvok je veľmi aktuálny pre nás,
ktorí sme sa stretli na tomto cirkevnom zhromaždení. Pozýva k spoločnému rozlišovaniu
o veľkých problémoch, s ktorými sa Cirkev stretá vo svojom putovaní a ktoré nachádzajú
svoje riešenia prostredníctvom „apoštolov“, „starších“ a svetla Ducha Svätého. (...)
Toto je „metóda“ ktorú uplatňujeme v Cirkvi počas malých alebo veľkých zhromaždení.
Nie je to len procedurálna otázka, ale je to odzrkadlením samej prirodzenosti Cirkvi,
tajomného spoločenstva s Kristom v Duchu Svätom. (...) Duch Svätý a my. Toto je Cirkev:
my, veriace spoločenstvo, boží ľud so svojimi pastiermi, ktorí sú povolaní viesť jeho
putovanie spolu s Duchom Svätým, Duchom Otca poslaného v mene jeho Syna Ježiša, Duch
toho, ktorý je „väčší“ od všetkých a ktorý sa prostredníctvom Krista stal „maličkým“
pre nás. Duch Paraclito, Ad-vocatus – ochranca a utešiteľ. (....) Čas Cirkvi je časom
Ducha Svätého: on je učiteľom, ktorý formuje učeníkov, on spôsobuje zaľúbenosť učeníkov
do Ježiša, učí ich počúvať jeho slovo, kontemplovať jeho tvár, pripodobňuje ich k jeho
blahoslavenej ľudskosti, ktorá je chudobná v duchu, skľúčená, pokorná, smädná po spravodlivosti
a milosrdenstve, čistá v srdci, tvorkyňa pokoja, prenasledovaná pre spravodlivosť
(por. Mt 5, 3-10). Takto, vďaka pôsobeniu Ducha Svätého, Ježiš sa stáva „cestou“ na
ktorej učeník putuje.“
V ďalšej časti svojej homílie
Benedikt XVI. poukázal na skutočnosť, že Nový zákon nám prestavuje Krista, ako Otcovho
misionára, pričom jeho misia sa napĺňa prostredníctvom lásky. V tejto súvislosti Svätý
Otec vyjadril radosť, že môže ľudu Latinskej Ameriky odovzdať svoju encykliku Deus
caritas est, ktorou chcel poukázať na základne kresťanské posolstvo. „Cirkev sa
cíti byť učeníčkou a zároveň misionárkou lásky, pričom misionárkou len natoľko, nakoľko
je učeníčkou, teda nakoľko je schopnou nechať sa pritiahnuť Bohom s obnoveným úžasom,
ktorý nás miloval a miluje ako prvý (por. 1 Jn 4, 10). „
„Drahí bratia!
Hľa neoceniteľný poklad, ktorý tvorí bohatstvo latinsko-amerického kontinentu, hľa
jeho najvzácnejšie dedičstvo: viera v Boha, ktorý je Láskou a ktorý v Kristovi zjavil
svoju tvár. Vy veríte v tohto Boha, v Lásku: toto je vaša sila, ktorá víťazí nad svetom,
radosť, ktorú vám nikto nebude môcť vziať, pokoj, ktorý pre vás získal Kristus svojim
krížom! Práve táto viera učinila z Ameriky „kontinent nádeje“. Nie je to politická
ideológia, nie sociálne hnutie, nie je to ekonomický systém, ale viera v Boha, ktorý
je Láskou, vteleným, usmrteným a vzkrieseným v Ježišovi Kristovi, ktorý je
opravdivým základom tejto nádeje, ktorá priniesla toľko úžasného ovocia od
čias prvej evanjelizácie až po dnes, ako to dokazuje zástup blahoslavených a svätých,
ktorých vzbudil Duch v rozličných častiach Kontinentu. Pápež Ján Pavol II. vás pozval
k novej evanjelizácii. Vy ste toto pozvanie prijali s veľkorysosťou a s úsilím, ktoré
sú pre vás také charakteristické. Ja vám toto poslanie opäť potvrdzujem slovami V.
Konferencie: buďte vernými učeníkmi, aby ste boli odvážnymi a účinnými misionármi.“
– ls –