Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (11. mája, RV) - V príhovore pred nedeľnou modlitbou Raduj sa nebies kráľovná sa pápež Benedikt XVI. zameral na máj ako mariánsky mesiac, keď povedal: „Takýmto sa stal počas storočí a teší sa veľkej obľube jednak u ľudí, ako aj medzi duchovnými pastiermi, ktorí v ňom nachádzajú osobitnú príležitosť pre kázanie, katechézu a spoločnú modlitbu. Po II. Vatikánskom koncile, ktorý zdôraznil úlohu Najsvätejšej Márie v Cirkvi a v dejinách spásy, sa mariánsky kult teší hlbokej obnove. Práve mesiac máj, do ktorého zapadá aj veľkonočné obdobie, je vhodným časom poukázať na Máriu ako na Matku, ktorá sprevádza komunitu učeníkov zjednotenú v modlitbe a v očakávaní Ducha Svätého. Tento mesiac môže byť preto aj príležitosťou k návratu k viere prvotnej Cirkvi, aby sme spolu s Máriou mohli pochopiť že aj dnes našou misiou je ohlasovať Krista ukrižovaného a vzkrieseného, ktorý je nádejou ľudstva a vydávať o ňom svedectvo s odvahou a s radosťou.“

Do prevzatia prorockej úlohy v súčasnom svete povzbudil Svätý Otec na osobitnej audiencii rehoľné sestry uplynulý pondelok. Ako zdôraznil, počúvajúc volanie dnešného sveta a kontemplujúc ho sa rehoľníčky majú stávať „prorockými a mystickými Božími tkáčkami“. Svätý Otec tak nadviazal na motto plenárneho zasadnutia Medzinárodnej únie generálnych predstavených, ktoré chcú byť „tkáčkami novej spirituality“, čím si vybrali „rýdzo ženský obraz používaný vo všetkých kultúrach“. Prorokyňami a mystičkami sa však sestry môžu stať iba cez hlboký osobný vzťah s Kristom. „Nikdy preto nepodľahnite pokušeniu vzdialiť sa od svojho nebeského Ženícha a oslabiť intímny vzťah s ním pre prílišný záujem o problémy každodenného života,“ povedal Benedikt XVI. a pripomenul sestrám vzory ich zakladateľov a zakladateliek, ktorí dokázali byť v Cirkvi „prorockými priekopníkmi“ práve preto, lebo nikdy nestratili živé vedomie toho, že sú vo svete, ale nie zo sveta.
„Drahé rehoľníčky, - povedal Svätý Otec vo svojom príhovore - ak chcete vy samy verne kráčať po stopách svojich zakladateľov a zakladateliek a pomáhať svojim spolusestrám napodobňovať ich príklad, pestujte mystický rozmer zasväteného života, čiže udržujte svoju dušu stále zjednotenú s Bohom prostredníctvom kontemplácie. Ako učí Písmo, prorok najprv počúva a rozjíma, potom hovorí úplne sa nechávajúc preniknúť láskou k Bohu, ktorá sa ničoho nebojí a je silnejšia dokonca i od smrti. Pravý prorok sa preto nestará príliš o budovanie diel, čo je tiež bezpochyby dôležité, ale nikdy nie podstatné. Usiluje sa byť predovšetkým svedkom Božej lásky, prežívať ju v realite sveta, a to i keď sa jeho prítomnosť môže niekedy javiť ako nepohodlná, lebo ponúka a stelesňuje iné hodnoty. Nech je teda vašou prvoradou starosťou pomáhať svojim spolusestrám hľadať predovšetkým Krista a veľkodušne sa oddávať službe evanjeliu.“
 Od stredy je pozornosť celej Cirkvi sústredená na v poradí 6. zahraničnú a prvú medzikontinentálnu apoštolskú cestu pápeža Benedikta XVI. do Brazílie pri príležitosti V. Generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. Vo svojom uvítacom príhovore po prílete do Brazílie, Svätý Otec zdôraznil, že Brazília má veľmi osobitné miesto v srdci pápeža nielen preto, že je zrodená ako kresťanská a dnes tu žije veľký počet katolíkov, ale hlavne preto, že je to krajina s veľkým bohatstvom a živou prítomnosťou Cirkvi, čo je nádejou pre celú Cirkev. „V tejto geografickej oblasti tvoria katolíci väčšinu: znamená to, že sú povinní prispievať osobitným spôsobom pre dobro celého národa. Solidárnosť bude bezpochyby slovom plným obsahu, keď živé sily spoločnosti, každá vo svojej oblasti sa podujmú na serióznom budovaní budúcnosti pokoja a nádeje pre všetkých. Katolícka Cirkev – ako som zdôraznil v encyklike Deus caritas est – „premenená silou Ducha Svätého je povolaná byť vo svete svedkom lásky Otca, ktorý chce spraviť z ľudstva zjednoteného v jeho Synovi jedinú rodinu“ (por. č. 19) . Odtiaľ pramení jej misijné a evanjelizačné úsilie v službe pokoja a spravodlivosti“.

Svätý Otec tiež definoval cieľ svojej návštevy, keď povedal, že dôvod jeho návštevy ide poza národné hranice, pretože do Brazílie prišiel aj preto, aby otvoril V. Generálnu konferenciu biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. „Rozhodnutie preto, aby Konferencia bola orientovaná podstatne misionársky odráža ustarostenosť biskupov, podobne ako aj moju, o hľadanie vhodných ciest k tomu, aby v Ježišovi Kristovi, „naše národy mali život“, ako to pripomína téma Konferencie. S týmito pocitmi túžim hľadieť poza hranice tejto krajiny a srdečne pozdravujem všetky národy Latinskej Ameriky a Karibiku slovami Apoštola: ´pokoj vám všetkým, čo ste v Kristovi´.“

Na záver svojho uvítacieho príhovoru Svätý Otec zdôraznil dôležitú úlohu Cirkvi v živote spoločnosti keď povedal: „Cirkev chce iba poukazovať na morálne hodnoty v každej situácii a formovať obyvateľov, aby sa mohli vedome a slobodne rozhodnúť. V tomto zmysle je potrebné naliehavo usilovať o upevnenie rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, ktorá tvorí rozhodujúci faktor z hľadiska budúcnosti národa.“  
Čo mám urobiť, aby mal môj život zmysel? Aby som získal jeho zrelé plody? Aby nebol premárnený? Tieto kľúčové otázky položil vo štvrtok večer Benedikt XVI. mladým v mestskom štadióne v Sao Paulo. Svätý Otec si dal špeciálne záležať na tomto bode programu svojej apoštolskej cesty. „Osobitne som túžil zaradiť doň stretnutie s vami,“ povedal desaťtisícom mladých Brazílčanov, s ktorými sa podujal uvažovať o Ježišovom stretnutí s bohatým mladíkom. „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21).

„Kresťanský život, ktorý vediete v početných farnostiach a malých cirkevných spoločenstvách, na univerzitách, internátoch a v školách, a predovšetkým na pracoviskách v mestách i na vidieku, je Bohu nepochybne milý,“ povedal Svätý Otec mladým. A pokračoval: „Ale je nevyhnutné ísť ešte ďalej. Nikdy nemôžeme povedať ‚dosť‛, lebo Božia láska je nekonečná a Pán nás vyzýva – alebo lepšie, žiada nás –, aby sme otvorili svoje srdcia širšie a tak vytvorili priestor na ešte viac lásky, dobra a porozumenia pre našich bratov a sestry, ako aj pre problémy, ktoré sa netýkajú iba ľudského spoločenstva, ale aj účinného zachovania a ochrany prirodzeného prostredia, ktorého sme všetci súčasťou.“

Nivočenie životného prostredia v Amazonskej nížine a ohrozovanie ľudskej dôstojností tých, čo žijú v tejto oblasti, volá podľa Benedikta XVI. „na rozličných úrovniach činnosti po väčšej angažovanosti, než je spoločnosť náchylná rozoznať“.

Do tohto kontextu postavil pápež otázku mladého muža: Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? „Má to niečo do činenia so životom,“ konštatoval Benedikt XVI. „So životom, ktorý – vo všetkých vás – prekypuje krásou. Čo sa od vás očakáva s ním urobiť? Ako ho môžete žiť naplno?“

 
„Znova vidíme, že už v samotnej formulácii otázky ono ‚tu‛ a ‚teraz‛ nestačí; inými slovami, nemôžeme vtesnať svoj život do hraníc priestoru a času, akokoľve by sme sa ich pokúsili rozšíriť. Život ich presahuje. Ešte ináč: chceme žiť, nie zomrieť. Cítime niečo, čo nám hovorí, že život je večný a že sa musíme usilovať dosiahnuť ho. Stručne povedané, leží v našich rukách a je v istom zmysle závislý od nášho vlastného rozhodnutia.“

Ide teda o zmysel života. A ten sa netýka iba budúcnosti, iba toho, čo bude po smrti. Benedikt XVI. zdôraznil ono „tu“ a „teraz“. A položil otázku: Čo mám robiť, aby mal môj život zmysel? Ako musím žiť, aby som zožal plné plody života? A ešte ináč: čo musím robiť, aby som svoj život nepremárnil? Pápežova odpoveď znela: „Iba Ježiš nám môže dať odpoveď, lebo iba on nám môže zaručiť večný život. Iba on nám preto môže ukázať zmysel svojho daru života a darovať nám jeho plnosť.“

Za kľúč k odpovedi označil Benedikt XVI. Ježišovu otázku: Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Mladík si uvedomoval, že Ježiš je dobrý. My k nemu prichádzame s tým istým presvedčením: Ježiš je dobrý. „Rozpoznať dobro znamená milovať,“ povedal Svätý Otec. „A kto miluje, pozná Boha,“ dodal slovami sv. Jána (porov. 1Jn 4, 7). „My však môžeme poznávať iba nedokonalo, čiastočne. Na pochopenie toho, čo je dobré, potrebujeme pomoc, ktorú nám Cirkev ponúka pri mnohých príležitostiach, zvlášť prostredníctvom katechézy,“ vyhlásil pápež a za smerovky na správnej ceste označil Božie prikázania.

„Avšak iba ich jednoducho poznať nestačí,“ dodal vzápätí. „Svedectvo je omnoho dôležitejšie ako poznanie; alebo lepšie, svedectvo je uskutočnené poznanie. Prikázania nie sú na nás uvalené zvonku; neredukujú našu slobodu. Naopak: sú silnými vnútornými stimulmi, ktoré nás vedú konať určitým spôsobom. V ich srdci nachádzame milosť aj prirodzenosť, ktoré nám nedovoľujú ostať nečinnými. Musíme kráčať. Sme motivovaní urobiť niečo, aby sme využili svoje možnosti. Uskutočňovať niečo prostredníctvom činu znamená v skutočnosti stávať sa skutočným. V širokom význame, od čias svojej mladosti sme čímkoľvek, čím chceme byť. Sme takpovediac dielom svojich vlastných rúk.“

Benedikt XVI. potom ešte raz zdôraznil slovo „dobrý“ a podelil sa s mladými o to, čo on sám vypozoroval zo svojej mladosti: „Mladý muž v evanjeliu bol dobrý. Dodržiaval prikázania. Kráčal po Božej ceste. Ježiš sa preto na neho zahľadel s láskou. Keď spoznal, že Ježiš je dobrý, ukázal, že aj on je dobrý. Mal skúsenosť dobra, a teda Boha. A vy, mladí ľudia Brazílie a Latinskej Ameriky, zistili ste už, čo je dobré? Nasledujete Pánove prikázania? Spoznali ste, že toto je jediná pravá cesta k šťastiu?“

V silnej atmosfére týchto slov Svätý Otec upozornil na mnohé strachy dneška: strach zo smrti, zo zlyhania, z izolácie v obkľúčení znepokojivého behu udalostí a informácií. Medzi mladými nie je núdza o smrť, násilie, drogy. Hovorí sa o tzv. stratenej mládeži... „Vy buďte apoštolmi mladých!“ zvolal Benedikt XVI. a povzbudil prítomných, aby boli mužmi a ženami pripravenými čeliť skutočným výzvam správnou interpretáciou kresťanského života vo svojom vlastnom prostredí. To zahŕňa podporu života v zdravej rodine, čestné plnenie povinností voči štátu odmietaním podvodov a korupcie, ako aj odstraňovanie rozličných foriem diskriminácie silno prítomných v Latinskej Amerike.

„Avšak nadovšetko majte veľkú úctu k sviatosti manželstva,“ vyhlásil pápež. „Pravé domáce šťastie nie je možné, ak sa súčasne nezachováva vernosť medzi partnermi. Manželstvo je inštitúciou prirodzeného práva, ktorú Kristus povýšil do hodnosti sviatosti; je veľkým darom Boha ľudstvu: ctite si ho a vážte. Boh vás zároveň volá ctiť si jeden druhého, keď sa zaľúbite a zasnúbite, lebo manželský život, určený v božskom poriadku zosobášeným párom, vám prinesie šťastie a pokoj iba do takej miery, do akej ste schopní budovať svoje budúce nádeje na čistote, ako mimomanželskej, tak manželskej. Opakujem vám všetkým, že ‚eros nás chce povzniesť k Bohu, previesť nás ponad nás samých, no práve preto si vyžaduje, aby sme nastúpili cestu askézy, odriekania, očisťovania a uzdravení‛ ( Deus caritas est, 5). V krátkosti, vyžaduje si to ducha obety a odriekania v mene väčšieho dobra, konkrétne Božej lásky presahujúcej všetky veci. Usilujte sa pevne odolávať zvodom zla prítomným v rozličných podobách, ktoré vás vťahujú do nezriadeného a paradoxne prázdneho života a spôsobujú, že strácate vzácny dar svojej slobody a pravého šťastia. Pravá láska ‚hľadá čoraz viac šťastie druhého, stará sa oňho stále viac a viac, dáva sa a túži byť tu pre druhého‛ (Tamtiež, 7), a preto bude vždy rásť vo vernosti, nerozlučnosti a plodnosti.“

Na dosahovanie intímneho spoločenstva s Bohom a porozumenie jeho veľkému plánu s každým človekom odporučil Benedikt XVI. mladým život viery a modlitby. Jeho svedectvom pred očami všetkých sú zasvätení ľudia, ktorí sa Bohu darovali úplne. Svätý Otec preto mladých povzbudil nasledovať takéto povolanie.- ls –