Benedikt XVI. mládeži: Keď chcete nájsť zmysel života, buďte veľkodušní!
Brazília (11. mája, RV) – Čo mám urobiť, aby mal môj život zmysel? Aby som
získal jeho zrelé plody? Aby nebol premárnený? Tieto kľúčové otázky položil včera
večer Benedikt XVI. mladým v mestskom štadióne v Sao Paulo. Svätý Otec si dal špeciálne
záležať na tomto bode programu svojej apoštolskej cesty. „Osobitne som túžil zaradiť
doň stretnutie s vami,“ povedal desaťtisícom mladých Brazílčanov, s ktorými sa
podujal uvažovať o Ježišovom stretnutí s bohatým mladíkom. „Ak chceš byť dokonalý,
choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď
a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21).
„Kresťanský život, ktorý vediete
v početných farnostiach a malých cirkevných spoločenstvách, na univerzitách,
internátoch a v školách, a predovšetkým na pracoviskách v mestách i na vidieku, je
Bohu nepochybne milý,“ povedal Svätý Otec mladým. A pokračoval: „Ale je nevyhnutné
ísť ešte ďalej. Nikdy nemôžeme povedať ‚dosť‛, lebo Božia láska je nekonečná a Pán
nás vyzýva – alebo lepšie, žiada nás –, aby sme otvorili svoje srdcia širšie
a tak vytvorili priestor na ešte viac lásky, dobra a porozumenia pre našich
bratov a sestry, ako aj pre problémy, ktoré sa netýkajú iba ľudského spoločenstva,
ale aj účinného zachovania a ochrany prirodzeného prostredia, ktorého sme všetci súčasťou.“
Nivočenie
životného prostredia v Amazonskej nížine a ohrozovanie ľudskej dôstojností tých, čo
žijú v tejto oblasti, volá podľa Benedikta XVI. „na rozličných úrovniach činnosti
po väčšej angažovanosti, než je spoločnosť náchylná rozoznať“.
Do tohto
kontextu postavil pápež otázku mladého muža: Čo dobré mám robiť, aby som mal večný
život? „Má to niečo do činenia so životom,“ konštatoval Benedikt XVI. „So
životom, ktorý – vo všetkých vás – prekypuje krásou. Čo sa od vás očakáva s ním
urobiť? Ako ho môžete žiť naplno?“ „Znova vidíme, že už v samotnej
formulácii otázky ono ‚tu‛ a ‚teraz‛ nestačí; inými slovami, nemôžeme vtesnať svoj
život do hraníc priestoru a času, akokoľve by sme sa ich pokúsili rozšíriť. Život
ich presahuje. Ešte ináč: chceme žiť, nie zomrieť. Cítime niečo, čo nám hovorí, že
život je večný a že sa musíme usilovať dosiahnuť ho. Stručne povedané, leží
v našich rukách a je v istom zmysle závislý od nášho vlastného rozhodnutia.“
Ide
teda o zmysel života. A ten sa netýka iba budúcnosti, iba toho, čo bude po smrti.
Benedikt XVI. zdôraznil ono „tu“ a „teraz“. A položil otázku: Čo mám robiť, aby mal
môj život zmysel? Ako musím žiť, aby som zožal plné plody života? A ešte ináč: čo
musím robiť, aby som svoj život nepremárnil? Pápežova odpoveď znela: „Iba Ježiš
nám môže dať odpoveď, lebo iba on nám môže zaručiť večný život. Iba on nám preto môže
ukázať zmysel svojho daru života a darovať nám jeho plnosť.“
Za kľúč k odpovedi
označil Benedikt XVI. Ježišovu otázku: Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý.
Mladík si uvedomoval, že Ježiš je dobrý. My k nemu prichádzame s tým istým presvedčením:
Ježiš je dobrý. „Rozpoznať dobro znamená milovať,“ povedal Svätý Otec.
„A kto miluje, pozná Boha,“ dodal slovami sv. Jána (porov. 1Jn 4, 7).
„My však môžeme poznávať iba nedokonalo, čiastočne. Na pochopenie toho, čo je dobré,
potrebujeme pomoc, ktorú nám Cirkev ponúka pri mnohých príležitostiach, zvlášť prostredníctvom
katechézy,“ vyhlásil pápež a za smerovky na správnej ceste označil Božie
prikázania.
„Avšak iba ich jednoducho poznať nestačí,“ dodal vzápätí.
„Svedectvo je omnoho dôležitejšie ako poznanie; alebo lepšie, svedectvo je uskutočnené
poznanie. Prikázania nie sú na nás uvalené zvonku; neredukujú našu slobodu.
Naopak: sú silnými vnútornými stimulmi, ktoré nás vedú konať určitým spôsobom.
V ich srdci nachádzame milosť aj prirodzenosť, ktoré nám nedovoľujú
ostať nečinnými. Musíme kráčať. Sme motivovaní urobiť niečo, aby sme využili svoje
možnosti. Uskutočňovať niečo prostredníctvom činu znamená v skutočnosti stávať sa
skutočným. V širokom význame, od čias svojej mladosti sme čímkoľvek, čím chceme byť.
Sme takpovediac dielom svojich vlastných rúk.“
Benedikt XVI. potom
ešte raz zdôraznil slovo „dobrý“ a podelil sa s mladými o to, čo on sám vypozoroval
zo svojej mladosti: „Mladý muž v evanjeliu bol dobrý. Dodržiaval prikázania. Kráčal
po Božej ceste. Ježiš sa preto na neho zahľadel s láskou. Keď spoznal, že Ježiš je
dobrý, ukázal, že aj on je dobrý. Mal skúsenosť dobra, a teda Boha. A vy, mladí ľudia
Brazílie a Latinskej Ameriky, zistili ste už, čo je dobré? Nasledujete Pánove prikázania?
Spoznali ste, že toto je jediná pravá cesta k šťastiu?“
V silnej atmosfére
týchto slov Svätý Otec upozornil na mnohé strachy dneška: strach zo smrti, zo zlyhania,
z izolácie v obkľúčení znepokojivého behu udalostí a informácií. Medzi mladými nie
je núdza o smrť, násilie, drogy. Hovorí sa o tzv. stratenej mládeži... „Vy buďte
apoštolmi mladých!“ zvolal Benedikt XVI. a povzbudil prítomných, aby boli
mužmi a ženami pripravenými čeliť skutočným výzvam správnou interpretáciou kresťanského
života vo svojom vlastnom prostredí. To zahŕňa podporu života v zdravej rodine, čestné
plnenie povinností voči štátu odmietaním podvodov a korupcie, ako aj odstraňovanie
rozličných foriem diskriminácie silno prítomných v Latinskej Amerike.
„Avšak
nadovšetko majte veľkú úctu k sviatosti manželstva,“ vyhlásil pápež. „Pravé
domáce šťastie nie je možné, ak sa súčasne nezachováva vernosť medzi partnermi. Manželstvo
je inštitúciou prirodzeného práva, ktorú Kristus povýšil do hodnosti sviatosti; je
veľkým darom Boha ľudstvu: ctite si ho a vážte. Boh vás zároveň volá ctiť si jeden
druhého, keď sa zaľúbite a zasnúbite, lebo manželský život, určený v božskom
poriadku zosobášeným párom, vám prinesie šťastie a pokoj iba do takej
miery, do akej ste schopní budovať svoje budúce nádeje na čistote, ako mimomanželskej,
tak manželskej. Opakujem vám všetkým, že ‚eros nás chce povzniesť k Bohu,
previesť nás ponad nás samých, no práve preto si vyžaduje, aby sme nastúpili cestu
askézy, odriekania, očisťovania a uzdravení‛ ( Deus caritas est, 5).
V krátkosti, vyžaduje si to ducha obety a odriekania v mene väčšieho dobra, konkrétne
Božej lásky presahujúcej všetky veci. Usilujte sa pevne odolávať zvodom zla prítomným
v rozličných podobách, ktoré vás vťahujú do nezriadeného a paradoxne prázdneho života
a spôsobujú, že strácate vzácny dar svojej slobody a pravého šťastia. Pravá láska
‚hľadá čoraz viac šťastie druhého, stará sa oňho stále viac a viac, dáva sa
a túži byť tu pre druhého‛ (Tamtiež, 7), a preto bude vždy rásť
vo vernosti, nerozlučnosti a plodnosti.“
Na dosahovanie intímneho spoločenstva
s Bohom a porozumenie jeho veľkému plánu s každým človekom odporučil Benedikt XVI.
mladým život viery a modlitby. Jeho svedectvom pred očami všetkých sú zasvätení ľudia,
ktorí sa Bohu darovali úplne. Svätý Otec preto mladých povzbudil nasledovať takéto
povolanie.
Napokon sa pozastavil nad bohatstvom mladíka, ktoré nemožno chápať
iba v materiálnom zmysle. Aj mladosť samotná je bohatstvo. A Ježiš si ho cenil tak
vysoko, že pozval mladého muža do účasti na svojom spásnom poslaní. Benedikt XVI.
vidí dvojaký zdroj tohto bohatstva: život a výchovu. „Život prenášaný z generácie
na generáciu, na ktorého prvopočiatku nachádzame Boha, plného múdrosti a lásky; a výchova,
ktorá nás začleňuje do kultúry, a to do takej miery, že môžeme povedať, že sme viac
deťmi kultúry, a teda viery, ako prírody. Zo života vyviera sloboda, ktorá sa prejavuje,
zvlášť v tejto fáze, ako zodpovednosť. Potom prichádzajú veľké momenty rozhodovania,
a to v dvojnásobnom výbere: po prvé životného stavu a po druhé profesie. To predpokladá
odpoveď na otázku: čo urobím so svojím životom? Inými slovami, mladosť
sa javí ako forma bohatstva, pretože vedie k objavovaniu života ako daru a úlohy.“
Mladík
od Ježiša odišiel smutný. To sa podľa Benedikta XVI. stáva vždy, keď sa rozhodujeme
váhavo, zbabelo a hľadáme iba seba. „On chápal, že to, čo mu chýba, je veľkodušnosť,
a to mu nedovolilo využiť svoje možnosti naplno. Odišiel k svojmu bohatstvu, čím ho
premenil na sebectvo.“ Svätý Otec preto adresoval mladým naliehavú prosbu: „Nepremárnite
svoju mladosť! Nesnažte sa z nej uniknúť. Prežívajte ju intenzívne. Zasväťte ju vysokým
ideálom viery a ľudskej solidarity.“
V tomto duchu vyzval
pápež mladých pozorne sledovať aj uvažovanie svojich biskupov počas 5. generálnej
konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorú otvorí v nedeľu. Zanechá
totiž podľa neho významnú pečať na najbližších desiatich rokoch evanjelizácie kontinentu.
„Nikto nesmie ostať mimo tejto cirkevnej iniciatívy alebo ľahostajný
voči nej, a najmenej zo všetkých vy, mladí ľudia,“ zaznelo z úst
hlavy Katolíckej cirkvi. Benedikt XVI. preto všetkých mladých ešte raz pozval odpovedať
na Božie volanie veľkodušne a štedro. -te-